Po útokoch v parížskom Bataclane zo 14. na 15. novembra 2015 sa sústavne vysielalo, vyšetrovatelia priebežne spresňovali informácie, paralelne zverejňovali mená páchateľov, popisovali ich náhlu, prípadne postupnú radikalizáciu, väzby na Islamský štát, doterajšiu kriminálnu činnosť. Aj seriózne médiá informovali o ich rodinnom zázemí a postupne sa vypracovávali podrobné profily s tým, že je to vo verejnom záujme.
Aj pri teroristickom útoku v Nice, kde v roku 2016 zomrelo 86 ľudí a boli stovky zranených, oznamovalo ministerstvo vnútra priebežne informácie o udalosti aj o páchateľovi. Francúzi mali už deň po masakri k dispozícii jeho životný príbeh, informácie o rodinnom a sociálnom zázemí, o spôsobe, akým sa vrah radikalizoval. Obratom sa rozbehla verejná diskusia o tom, ako sa mohol nákladiak, ktorým terorista vraždil, dostať medzi ľudí. Publikovali sa obsiahle profily.
Susedné Nemecko volilo podobný scenár, keď v roku 2023 zastrelil zločinec pri stretnutí Jehovových svedkov sedem ľudí. Ihneď sa na základe policajných i novinárskych informácií analyzovala vrahova osobnosť, jeho písomnosti, vedelo sa, kde tridsaťpäťročný muž vyrastal, kde študoval, aké mal sociálne zázemie.