7 dní v kocke: Pellegrini sa rozhýbal. A Ficovu koalíciu čakajú vážne problémy

V rubrike 7 dní v kocke Dag Daniš komentuje hlavné témy týždňa. Dnes o prezidentských ambíciách Pellegriniho, ktoré môžu rozkývať koalíciu aj Ficovu vládu; o hlúpom útoku novodobých komsomolcov na Júliusa Hudáčka; o veľkých protestoch v Nemecku proti vláde, ktoré pripomínajú vidiecke povstanie a o priznaní Borisa Johnsona, ako na začiatku vojny vstúpil do mierových rokovaní Ukrajiny a Ruska.

1. Slabé miesto Ficovej vlády

Peter Pellegrini v pondelok potvrdil, že pôjde do prezidentských volieb. Toto rozhodnutie môže Ficovej vláde priniesť málo výhod a veľa komplikácií. A nakoniec aj vážne problémy, ktoré by mohli prerásť do koaličnej krízy.

Platí to v oboch možných prípadoch, pri úspechu aj neúspechu Pellegriniho.

Ak by Pellegrini napriek pôvodnému náskoku v koncovke pohorel, v Hlase by to mohli prečítať tak, že to nie je ich zlyhanie, ale daň za spojenectvo s Ficom. Lebo kto podpíše „zmluvu s diablom“, ten je predsa odpísaný… Vzťahy Pellegriniho s Ficom, už od začiatku napäté a krehké, by sa zhoršili. Zrejme výrazne. Osobný neúspech v priamej voľbe bolí. Hlavne v prípade kandidáta, ktorý mal v októbri 2023 na dosah ruky funkciu premiéra. A ktorý bol najväčším favoritom na víťazstvo v prezidentských voľbách.

Sklamaný Pellegrini by bol v prípade prehry pod tlakom, aby dôraznejšie vystupoval proti politike Fica a Danka. V krajnom prípade by to mohlo smerovať až k pokusom o vynútenú výmenu premiéra – ako v rokoch 2018 alebo 2021. Hlas by mal pod tlakom médií a protestov sklony vystupovať voči Ficovi podobne odstredivo ako SaS voči Matovičovi. Pellegrini by na to mal dosť dôvodov. Aj osobných, aj politických.

Ešte horšie by to mohlo z pohľadu Ficovej vlády dopadnúť v prípade, že by Pellegrini vo voľbách uspel. Prínosy pre vládu by boli skromné. Predstavy, že prezident Pellegrini by slúžil Ficovi, sú povrchné a naivné. Pellegrini nekandiduje preto, aby ostal zviazaný so Smerom (ktorý chcel Hlas nahradiť). Naopak, kandiduje preto, aby sa vyslobodil. Prezidentská politika Pellegriniho by bola zrejme podobná ako politika Korčoka. Teda nie veľmi odvážna, nie veľmi suverénna. A mierne konformná – hlavne vo vzťahu k veľmociam ako Spojené štáty a Británia, ktoré určujú pravidlá a kurz v bezpečnostnej (vojenskej) politike.

Prípadné zvolenie Pellegriniho by zároveň znamenalo preformátovanie strany Hlas. Ak by ju prebral Drucker, už by nevystupovala ako spojenec Smeru, ale ako prezidentská, palácová strana. A zároveň ako strana, ktorá si vie – a veľmi dobre – predstaviť aj spoluprácu s progresívcami.

Pri koaličných sporoch alebo krízach by mohol Hlas koordinovať svoje kroky s prezidentom. Priamo. Predseda vlády Fico by mohol skončiť vo zveráku. Z jednej strany by bol pod tlakom prezidenta, z druhej pod tlakom koaličného partnera, bez ktorého by stratil väčšinu.