Čierny pasažier

Tento týždeň sa boj o zrušenie špeciálnej prokuratúry a zmeny trestných sadzieb preniesol z jedného parlamentu do dvoch. Už o ňom hovoria nielen v Bratislave, ale aj v Štrasburgu. Poslanci za Smer a Hlas boli jednotní, liberálna opozícia tiež. Výnimočnú rolu zohralo KDH.

Táto kedysi suverenistická strana stále v kostiach cíti, že nie je úplne v poriadku, keď sa Slovensko kritizuje z Bruselu alebo Štrasburgu. Ale už to nevie dokázať hlasovaním. Miriam Lexmann síce rétoricky vystupovala proti rezolúcii, no napokon nehlasovala. A Ivan Štefanec, jednotka z posledných eurovolieb za KDH, nielenže hlasoval za rezolúciu nekompetentne kritizujúcu Slovensko, ale dokonca ju aj sám inicioval.

Štefanec to dokonca a celkom prekvapivo využil na vlastné zviditeľnenie sa. Správa sa ako čierny pasažier. Svojim straníkom pred blížiacimi sa eurovoľbami pripomenul staršiu tému. Teda otázku, či ich naozaj zastupuje. A oni by si mohli položiť otázku, či ich zastupovať má.

Prečo by sa kresťanskí demokrati touto témou mali vážne zaoberať uvidíme najlepšie, ak začneme doma, na Slovensku. Čiže tam, kde sa KDH v poslednom období nedarí v oblasti, kde by malo podľa názvu dominovať. Teda na konzervatívnom fronte.

Keď Majerského strana odmietla vstup do Ficovej vlády prenechala rolu konzervatívnej strany vo vláde SNS. Ich úlohou bolo dýchať jej na chrbát z opozície, čo sa im zatiaľ vôbec nedarí. Naopak, zdá sa, že kresťanskí demokrati sú vo vleku progresívcov a nevedia vymyslieť nič, čím by sa od nich dokázali odlíšiť. Vedia robiť garde Šimečkovi, ale nevedia nastoliť vlastnú tému (odvolávanie Blahu ňou celkom iste nie je).

Taktiež s nimi organizujú protesty proti rušeniu špeciálnej prokuratúry, čo by samo osebe nebolo zlé, ak by s nimi progresívci nemali od začiatku aj vedľajšie politické ciele.

Prvým bolo odstavenie Matoviča, čo sa mohlo na prvý pohľad javiť nevinne, no KDH to postavilo do situácie, v ktorej sa ocitlo na tribúne s dvoma progresívnymi stranami.

Druhým je kampaň pre Ivana Korčoka, voči čomu sa ohradilo aj KDH, keď zablokovalo Korčokovo vystúpenie na tribúne. No nedokáže spraviť nič s tým, že ostatné strany mu na nej vyjadrujú plnú podporu, do ktorej hecujú aj dav, ktorý si jedného dňa môže Korčoka vypýtať na tribúnu. Ak by k tomu došlo, KDH by bolo v pasci.

Tretím príkladom je možné rozšírenie protestov aj na politiku ministerstva kultúry, ktoré v týchto dňoch zastavuje štedré dotácie pre LGBT organizácie, ktoré za verejné zdroje často propagovali svoju ideológiu a s tým spojené nechutnosti. Nuž, a to by bol už dosť bizarný príbeh, ak by KDH stálo na tribúne protestu, ktorý by bojoval za záujmy ľudí a ideológie, ktorú Majerský prirovnal k pliage.

Nejde pritom len o protesty. Aj keď Viliam Karas, ktorý je expertom KDH na spravodlivosť, tvrdí, že aj špeciálna prokuratúra to s väzbami v minulosti preháňala, od poslancov KDH nič podobné nepočujeme. A hlavne, nevidíme žiadne politické kroky, ktorými by toto tvrdenie vedeli pretaviť do politickej praxe. Výsledkom je opäť to, že strana je vo vleku progresívcov.

Ešte horšie je, že Majerského stranu nepočuť ani v ďalších otázkach, ktoré by mali byť vlastné konzervatívnej strane. Keď SNS tlačilo na zastavenie úradných zmien pohlavia podľa Lengvarského pravidiel, KDH sa k téme v podstate nevyjadrovalo. A to aj napriek tomu, že malo dobrú možnosť strpčiť situáciu pre SNS a zatlačiť na koalíciu. Stačilo len pripomenúť, že nestačí zrušiť len odborné usmernenie, ale rovnaký postup treba uplatniť aj voči štandardnému postupu, ktorý ide ešte ďalej ako odborné usmernenie a ktorý je doposiaľ stále v platnosti. Keď však máte v mobile správy liberálnej tlače, nejde to.

Zrejme aj preto robili predstavitelia KDH školácke chyby, keď pomocou liberálnych argumentov nepochopiteľne kritizovali Annu Záborskú za to, že predložila zákon, ktorý chcel pomôcť ženám, ktoré uvažujú nad potratom. A následne priznali, že nepripravujú vlastný návrh v tejto oblasti.

Veľkým zlyhaním je aj to, že nenašli vlastného prezidentského kandidáta, aj keď to predtým viackrát avizovali. A aj keď teraz Majerský tvrdí, že ešte prebiehajú nejaké rozhovory, zdá sa, že konzervatívni voliči sa budú v prezidentských voľbách napokon rozhodovať medzi Pellegrinim, ktorého strana je hlavným predstaviteľom liberalizmu v aktuálnej vláde, Korčokom, ktorý sa už vyslovil pre podporu registrovaných partnerstiev, a ľuďmi z okraja, ako je Harabin.

To všetko ukazuje, že KDH by si malo dať záležať na kvalitnej príprave kandidátky do európskych volieb, kde by sa malo pokúsiť napraviť svoje renomé medzi konzervatívnymi voličmi.

A tu sa vraciame k Ivanovi Štefancovi, s ktorým sme tento text začali. Ten prišiel do KDH z SDKÚ a svoju najväčšiu slávu zažil za čias Alojza Hlinu, keď bol dokonca členom predsedníctva.

Prečo asi ukazuje prehľad jeho aktivít za posledné volebné obdobie, kedy sa zviditeľnil napríklad tým, že hlasoval za Istanbulský dohovor, hoci voči nemu konzervatívci na Slovensku zviedli tuhý a úspešný boj. Potom kritizoval predsedu Majerského za výrok, že LGBT ideológia je pliaga. No a naposledy hlasoval za rezolúciu, ktorá odsudzuje Slovensko, aj keď jeho strana zastáva opačné stanovisko a tvrdí, že problémy Slovenska sa majú riešiť doma a nie v Bruseli. Po tomto výpočte neprekvapí, že debatu o rezolúcii spolu s progresívnymi europoslancami inicioval sám Ivan Štefanec.

Strom poznať po ovocí a Štefanca podľa hlasovaní. V KDH plní rovnakú úlohu ako Vladimír Lengvarský vo vláde Eduarda Hegera: je ochotný pretláčať liberálnu agendu aj napriek vôli tých, ktorí ho do funkcie nominovali a vyslovene mu to aj verejne zakážu. A pritom sa tvári, že on je tu vlastne ten dobrý.

Mimochodom, Lexmann neukázala tento týždeň omnoho viac. Už spomínaná rezolúcia sa napríklad odvolávala aj na kritický list voči Ficovi za jeho postoj k médiám, ktorý podpísala aj ona. Nová vláda pritom doteraz v RTVS nevymenila ani len dramaturga. A to, ako sa robia mediálne zmeny, ukazuje skôr Tusk, ktorý na zákon neberie ohľad, no voči ktorému kritické rezolúcie nikto neiniciuje.

Ak KDH nechce úplne rezignovať na konzervatívnu agendu, malo by naznačiť zmenu smeru. A začať by mohlo napríklad tým, že sa vysporiada s čiernymi pasažiermi.