Rusko zatiaľ nemá finančné problémy, no nákladná vojna mu pomaly rozpúšťa nahromadené rezervy

Pred necelým pol rokom obehla médiá správa o tom, že Kremeľ prudko zvyšuje svoje výdavky na obranu. Tie boli ešte v predvojnovom roku 2021 na úrovni 3,6 bilióna rubľov (zhruba 37 miliárd eur). V roku 2023 plánoval Kremeľ utratiť už podstatne vyššiu sumu – takmer päť biliónov rubľov (52 miliárd eur).

Avšak reálna výška výdavkov na obranu presiahla túto sumu už krátko po prvom polroku. V auguste preto vydala Moskva avízo, že zvyšuje výdavky na obranu na závratných 9,7 bilióna rubľov (zhruba sto miliárd eur), čo predstavovalo približne tretinu všetkých výdavkov štátneho rozpočtu a zhruba 5,5 percenta hrubého domáceho produktu.

Na rok 2024 počíta Putin s ešte vyššími výdavkami na obranu, ktoré sú odhadované na úrovni 10,8 bilióna rubľov (112 miliárd eur). Zároveň ráta s celkovými výdavkami na úrovni bezmála 37 biliónov rubľov a príjmami do štátnej pokladnice na úrovni vyše 35 biliónov rubľov, čo by muselo znamenať, že sa finančné toky do rozpočtu Kremľa medziročne zvýšia o závratných 22 percent, čo je pomerne odvážna prognóza.

Niekde sa to muselo odraziť

Financovanie nákladnej vojny sa však odrazilo na stave ruského rezervného fondu – Fondu národného blahobytu (NWF).

Podľa zistení agentúry Bloomberg využila ruská vláda v uplynulom roku takmer polovicu likvidných rezerv [hotovosť, prípadne iný majetok, ktorý sa dá v rýchlom čase speňažiť, pozn. red.], aby ochránila ekonomiku pred následkami vojny a uvalených protiruských sankcií.

Stav hotovosti a investícií, ktoré sa dajú ľahko speňažiť, sa na konci roku 2023 prepadol na päť biliónov rubľov (52 miliárd eur) z 8,9 bilióna rubľov (92 miliárd eur) pred vojnou.

Celkový objem prostriedkov vo fonde medzitým klesol o takmer dvanásť percent na dvanásť biliónov rubľov (124 miliárd eur), odvoláva sa Bloomberg na údaje ruského ministerstva financií.

Podľa agentúry bude tlak na zásoby vo fonde pokračovať. Ministerstvo financií využilo z fondu približne 3 bilióny rubľov (31 miliárd eur) na pokrytie rozpočtového deficitu v minulom roku, keď zvýšilo výdavky na armádu a na pomoc ekonomike. V tomto roku plánuje zobrať ďalších 1,3 bilióna rubľov (13 miliárd eur).

Na lepšiu predstavu o veľkosti jednotlivých súm možno doplniť, že objem prostriedkov vo Fonde národného blahobytu je porovnateľný s úrovňou slovenského ročného HDP.

Reálne použiteľná je len časť prostriedkov fondu

Treba však podotknúť, že napriek drastickému poklesu ruských likvidných rezerv, sa niektoré položky vo fonde zvýšili. Hodnota akcií fondu v ruských spoločnostiach a v dlhopisoch, ktoré boli vydané na financovanie infraštruktúrnych projektov, sa podľa výpočtov agentúry Bloomberg zvýšila o viac ako dva bilióny rubľov.

„Celkový objem NWF sa zdá byť teraz celkom irelevantný, keďže veľká časť z neho bola investovaná do ruských akcií a infraštruktúry – v podstate nelikvidných prostriedkov,“ uviedla Tatiana Orlova, ekonómka Oxford Economics. „Za rezervy na horšie časy možno považovať len likvidné investície,“ dodala.

Problém nastane, ak budú ceny ropy dlhodobo nízke

Ruské rozpočtové pravidlá stanovujú, že prostriedky z fondu sa majú vyplatiť tamojšiemu ministerstvu financií ako kompenzácia za nízke daňové príjmy z vývozu ropy. Rozpočet pritom ráta s jej cenou na úrovni 60 dolárov za barel.

„Ak bude situácia týkajúca sa cien energií úplne negatívna, použijeme Fond národného blahobytu,“ uviedol minulý mesiac ruský šéf financií Anton Siluanov.

„No ak uvidíme, že (objem prostriedkov vo fonde) klesá, potom prijmeme iné opatrenia na vyrovnanie rozpočtu. Je jasné, že nemáme záujem zrušiť Fond národného blahobytu a sedieť bez jediného centu v rezerve,“ dodal. Podľa agentúry Bloomberg by medzi takéto opatrenia mohla patriť napríklad čiastočná privatizácia štátnych podnikov.

Podľa ekonóma Bloomberg Economics, ktorý sa špecializuje na Rusko, však Kremľu hrozí, že bude musieť využiť veľké objemy prostriedkov z fondu. Dôvodom je podľa Alexandra Isakova fakt, že ceny ropy klesajú, keďže obchodníci nereflektujú riziká spojené so zlou situáciou na Blízkom východe dostatočne. To sa však môže v prípade zvýšenia napätia rýchlo zmeniť.

„Ak budú ceny ropy naďalej ignorovať riziká prerušenia dodávok v dôsledku izraelsko-hamaskej vojny, zostávajúca zásoba likvidných aktív NWF sa bude naďalej zmenšovať, čím sa Rusko stane čoraz zraniteľnejším voči šokom. Ak cena ruskej ropy na export klesne pod 50 dolárov, vydrží už len jeden až dva roky,“ domnieva sa Isakov.

Priemerná cena ropy Urals, hlavnej ruskej exportnej zmesi, podľa ministerstva financií vlani klesla o viac ako 17 percent, na 63 dolárov za barel. Ak sa jej cena v roku 2024 nevyšvihne aspoň na 73 dolárov, agentúra Bloomberg predpokladá, že prostriedky z fondu sa budú naďalej postupne míňať.