Všetky tieto zmeny sa udiali v rámci dočasnej dohody medzi Svätou stolicou a Čínskou ľudovou republikou, ktorá bola prvýkrát uzatvorená v roku 2018. Tá mala podľa predstaviteľov Vatikánu umožniť „veriacim mať biskupov, ktorí sú v spoločenstve s Rímom, ale zároveň sú uznávaní čínskymi orgánmi".
Analytici pri tejto príležitosti pripomínajú, že si tu treba všimnúť tri veci.
Prorežimoví biskupi
Prvou je, že všetci noví biskupi sú lojálni komunistickému režimu a čínskej komunistickej strane. Najjasnejším príkladom toho je biskup Peter Wu, ktorý podľa CNA v novembri 2021 vystúpil na seminári na podporu vládneho programu náboženskej sinifikácie, pričom povedal, že „katolícka viera a miestna čínska kultúra skutočne dosiahli harmóniu a vzájomnú integráciu a táto ‚harmónia' predstavuje oporný bod a naznačuje správny smer sinifikácie katolicizmu."
Nečudo, že jeho svätiteľom bol Jozef Li Šan, arcibiskup Pekingu, predseda Čínskej katolíckej vlasteneckej asociácie (štátom zriadená organizácia, ktorá má dohliadať na čínskych duchovných) a podpredseda Čínskej katolíckej biskupskej konferencie (neuznanej Vatikánom).
Rozriedené diecézy
Druhou dôležitou vecou sú zmeny v hraniciach diecéz. Cirkevné zdroje v Číne v pondelok pre americký portál The Pillar totiž potvrdili, že nové hranice diecéz navrhli čínske štátne orgány a Rím ich akceptoval.
V analýze portálu sa ďalej tvrdí, že tieto kroky majú viacero dôvodov. Jednak sa tým zlaďujú hranice diecéz s administratívnym členením, ktoré používa čínska vláda. Geografické hranice kontinentálnych diecéz a apoštolských prelátur totiž ešte stále v mnohých prípadoch kopírujú administratívne hranice, ktoré sa používali pred komunistickou revolúciou z roku 1949.
Okrem toho sa tým má čínska vláda snažiť zlomiť odpor odbojnejších diecéz. To znamená, že mení ich hranice tak, aby „rozriedila diecézy, kde je nízky počet členov Vlasteneckého združenia čínskych katolíkov, zlúčením s diecézami s vyšším počtom členov.“
Americký portál nešetrí kritikou, zmenou hraníc diecéz tamojšia vláda podľa Pillaru ukazuje, že záležitosti cirkvi považuje za svoje rovnako ako napríklad „vývoz smetí,“ uvádza portál. Alebo ešte inak povedané, ukazuje tým, že v krajine nemôžu existovať žiadne inštitúcie s vlastnou autonómiou. Patrí však k dlhodobej politike Svätej stolice, že zmeny hraníc aj nové diecézy sa menia, keď sa ustáli vzťah s nejakým štátom, respektíve jeho hranice? Problém je teda skôr personálny a vplyvový, než formálna otázka hraníc.
Predĺžená dohoda
Treťou vecou, ktorú si treba všimnúť, sú posledné vyhlásenia, ktoré ukazujú, že ešte stále tajná dohoda (text nebol doteraz zverejnený) uzatvorená medzi Vatikánom a Čínou, bude zrejme tento rok znova predĺžená. Pripomeňme, že vznikla v roku 2018, pričom bola uzatvorená na dva roky. V rokoch 2020 a 2022 bola znova obnovená, pričom sa očakáva, že sa tak stane aj na jeseň tohto roka, keďže na konci septembra sa končí jej platnosť. Portál Pillar dokonca píše, že podľa ich zdrojov je predĺženie dohody „takmer isté“ a súčasné kroky Vatikánu treba chápať ako akúsi snahu vylepšiť si verejný obraz vo vzťahu k jej predĺženiu. Preto podľa neho možno v najbližších mesiacoch očakávať ďalšie vyhlásenia týkajúce sa Číny.
Dôvod, prečo to Svätá stolica potrebuje robiť, je, že ešte minulý rok panovalo okolo dohody značné napätie. To sa prejavilo najmä v apríli 2023, keď čínska vláda bez schválenia Svätej stolice vymenovala za biskupa Šanghaja Jozefa Šen Pina, čím porušila podmienky dohody. Proti tomu sa Vatikán ostro ohradil, keďže išlo už o druhý takýto prípad v priebehu jedného roka. Štátny sekretár Pietro Parolin vtedy označil za „nevyhnutné, aby sa všetky biskupské menovania v Číne vrátane preložení uskutočňovali na základe konsenzu, ako bolo dohodnuté". Čínsku vládu vtedy zároveň vyzval, aby „zabránila disharmonickým situáciám, ktoré vytvárajú nezhody a nedorozumenia".
Problematická dohoda
Takéto vyjadrenia sú pritom veľmi neštandardné. Vatikán totiž vo vzťahu k Číne väčšinou mlčí, alebo dohodu obhajuje. Z toho dôvodu postup Ríma mnohí – na čele s kardinálom Zenom – ostro kritizujú a obviňujú ho zo zrady tamojšej tajnej či podzemnej cirkvi.
Pápež František sa pritom netají, že vo vzťahu k Číne sa rozhodol vrátiť k takzvanej „ostpolitik“, ktorú svojho času pestoval kardinál Agostino Casaroli voči komunistickým krajinám vo východnej Európe. „Mnohí hovorili proti Jánovi XXIII., proti Pavlovi VI., proti Casarolimu, ale diplomacia je taká. Voči situácii uzavretosti je potrebné hľadať cestu, ktorá je možná, nie ideálna. Diplomacia je umením možného a práce na tom, aby sa z možného stalo skutočné," uviedol k danej veci v rozhovore pre agentúru Reuters pápež František.
Naopak, kardinál Zen snahy zbližovať sa s komunistickou Čínou dlhodobo kritizuje a tvrdí, že jediné, k čomu bude táto dohoda viesť, je, že Čína Svätú stolicu oklame a podmaní si tamojšiu cirkev.
Že na jeho slovách niečo bude, ukazuje aj posledný vývoj udalostí, z ktorých vyplýva, že aj keď Vatikán kroky Číny kritizoval, už v lete dodatočne schválil obe nominácie na biskupov, ktoré prebehli bez jeho vedomia a ktoré vyvolali menšiu diplomatickú roztržku.
Otázne je taktiež to, ako bude vďaka takejto politike Vatikánu o pár rokov vyzerať katolícka cirkev v Číne. A tiež aký odkaz je tým vysielaný nielen členom tamojšej tajnej cirkvi, ktorí sú za odmietnutie podvolenia sa štátnej kontrole a vernosť Vatikánu tvrdo perzekvovaní, ale aj celému svetu.
