Tomko a Ratzinger spravili veľa pre Čínu, chváli ich kardinál Joseph Zen

Hongkonský kardinál Joseph Zen Ze-kiun si pripomenul úsilie popredných katolíckych lídrov za cirkev v Číne, ktorí sa krstným menom volajú rovnako ako on. Okrem neskoršieho pontifika Josepha Ratzingera spomenul aj Slováka Jozefa Tomka, o ktorom sa v týchto dňoch zmienil dvakrát:

„Bol som v kontakte s kardinálom Ratzingerom na stretnutiach, ktoré organizoval kardinál Tomko z Kongregácie pre evanjelizáciu národov, kde sme diskutovali o cirkvi v Číne. (Ratzinger) hovoril múdro a pokorne. Mal úžasnú pamäť, veľmi dobre si pamätal, čo kto povedal.“

Jozef Tomko stál na čele tohto vatikánskeho úradu v rokoch 1985 až 2001. Predtým pôsobil s Ratzingerom na Kongregácii pre náuku viery.

„Stretnutia organizované kardinálom Tomkom sme už spomenuli: keď Kongregácia pre evanjelizáciu národov a Štátny sekretariát (Svätej stolice) spolupracovali na záležitostiach cirkvi v Číne, kde sa Ratzinger zúčastnil ako prefekt Kongregácie pre náuku viery,“ napísal kardinál Zen.

Keď v auguste 2022 zomrel Jozef Tomko, dosiaľ posledný slovenský a vtedy najstarší člen Kardinálskeho zboru, Joseph Zen napísal na svojom Twitteri:

"Drahý kardinál Jozef Tomko, prosím, orodujte za nás aj naďalej v nebi. Ďakujem vám za všetko, čo ste urobili pre našu cirkev."

Tomko bol "veľmi vyrovnaný muž", ktorý "tvrdo bránil cirkev pred prenasledovaním a ostal otvorený rozumu“. Podarilo sa mu "získať od vlády lepšie podmienky pre čínskych katolíkov, než aké ste mohli vidieť po jeho odchode", chválil Slováka jeho čínsky kolega v Kardinálskom zbore.

Emeritný biskup Hongkongu vo svojej spomienke na Benedikta XVI. tiež pripomenul, že Ratzingera prezývali Boží rotvajler, no podľa neho bol "najpozornejší a najmilší muž, akého som kedy poznal“. Ako prefekt Kongregácie pre náuku viery, ktorú občas prezývajú strážca morálky, stál na jej čele štvrťstoročie, a preto musel často spochybňovať teológov s pochybnými teologickými názormi, uznal Zen Ze-kiun. A predsa „viem, že sa k nim vždy správal s úctou, zdvorilosťou a miernosťou“, dodal.

Rozdielny prístup Ratzingera a Františka voči Číne

Keď sa v roku 2005 stal 265. pápežom v histórii, aj na Petrovom stolci ukázal osobitný záujem o Čínu. Vymenoval ma za kardinála, lebo si myslel, že môžem prispieť svojím dielom, ocenil rodák zo Šanghaja. Nemecký pontifik tiež napísal list katolíkom v Číne, ktorý je „majstrovské dielo“. Ustanovil silný súvisiaci výbor, no vytratil sa bez stopy, keď sa kardinál Parolin za súčasného pontifikátu stal takzvaný štátny sekretár, teda akýsi premiér, doplnil čínsky prelát.

Benediktov diplomatický postoj k východoázijskej krajine však nezastávali indický kardinál Ivan Dias, ktorý nahradil Tomka ako prefekt Kongregácie pre evanjelizáciu národov, a podobne aj kardinál Pietro Parolin ešte ako úradník v Rímskej kúrii. Pôvodne bol na Ratzingerovej strane jeho štátny sekretár kardinál Tarcisio Bertone, no priklonil sa na stranu Diasa a Parolina.

„Sťažoval som sa na to pápežovi a požiadal som ho, aby mi dovolil hovoriť tvárou v tvár s vedúcimi oboch oddelení v jeho prítomnosti. Nebolo by pre pápeža trápne vypočuť si sťažnosti na svojich dvoch najvyšších predstaviteľov tvárou v tvár? Ale pápež moju žiadosť prijal. Žiaľ, stretnutie nebolo produktívne,“ rozpovedal kardinál Zen.

Dodajme, že kardinál Parolin sa považuje za hlavného strojcu kontroverznej dohody medzi Svätou stolicou a Čínskou ľudovou republikou o menovaní biskupov. Na jeseň 2022 ju napriek kritike obnovili. Začiatkom roku ju pred diplomatickým zborom vo Vatikáne bránil pápež František. Jedným z jej hlavných kritikom je práve emeritný biskup Hongkongu.

Súčasná Ostpolitik (východná politika) voči Číne je „cestou malých krokov“ a nemá ambíciu hneď vyriešiť všetky problémy cirkvi v Ríši stredu. Od tohto kroku, ako malého semienka, z ktorého snáď vzíde ovocie, sa môžeme ďalej snažiť o zlepšenie tamojšej situácie, lebo nejde o „posledné slovo“, vysvetlil v minulosti kardinál Parolin. Zmluva je „primárne pastorálna“ a čaká sa, že začatá spolupráca „bude pokračovať v duchu rešpektu a vzájomnej dôvery, čím ďalej prispeje k vyriešeniu otázok spoločného záujmu“.

Zároveň pripustil, že kritika „je oprávnená“, lebo „situácia je extrémne komplexná a ťažká, kde môžu byť rôzne pohľady na vec“.

To, že vatikánska diplomacia musí zahŕňať pastoráciu veriacich, oponenti uznávajú. Avšak v prvom rade treba hovoriť pravdu, lebo „komunizmus je kultúra lži“, karhal vatikánsku Ostpolitik publicista George Weigel minulý rok v Ríme. Zamyslel sa, ako môže Vatikán čakať, že "komunisti v Pekingu" dodržia sino-vatikánsku dohodu, keďže „už sú to dva roky, čo Čína klame o víruse COVID-19“.

Joseph Zen Ze-kiun vstúpil ako mladý do saleziánskej rehole. V roku 1996 sa stal pomocný biskup Hongkongu a neskôr biskup až do roku 2009. Benedikt XVI. ho kreoval za kardinála v roku 2006. Začiatkom tohto roku bol na pohrebe Benedikta XVI. v Ríme, kde navštívil Františka a ďalšieho popredného kardinála Georgea Pella. Neskôr oslávil 91. narodeniny. Po návrate z Vatikánu sa zhoršilo jeho zdravie a podľa posledných správ je v nemocnici.