Za pomoc partizánom ho zastrelilo gestapo. Aký bol príbeh Jozefa Šašinku?

Zmenilo sa to až v apríli 1945, keď jeho rodina dostala list, v ktorom boli podrobnosti o posledných dňoch Jozefa Šašinku. Z listu sa rodina dozvedela, že Jozefa previezli do Ružomberka a o niekoľko dní neskôr do lesa v Liskovej, kde ho zastrelilo gestapo.

Podrobnosti, nielen o posledných dňoch Jozefa Šašinku, ale v prvom rade o tejto významnej osobnosti Popradu a Vysokých Tatier z obdobia prvej Československej republiky, ale aj vojnovej Slovenskej republiky, sa Prešovskému Štandardu pokúsila priblížiť jeho posledná žijúca neter Eva Kulová, ktorá vydala knihu s názvom Tatranský staviteľ Jozef Šašinka.

Jeho osud sa skončil tragicky a príliš skoro. Vieme niečo viac o jeho posledných dňoch? Čo sa stalo?

Dnes sa to vie presne, je to práve v knihe. Zomrel v lese pri Liskovej pri Ružomberku. V rovnakom čase zatklo Gestapo na dvoch rôznych miestach dvoch ľudí. Jozefa Šašinku v Poprade a v Novom Smokovci Antonína Drápala. Bolo to 22. januára 1945, len zopár dní pred oslobodením Popradu. Vzali a odviezli ich. Nič sa o ňom nevedelo niekoľko mesiacov. Ďalšie udalosti sa dozvedela rodina až v apríli. Bolo to na základe udania.

Vie sa, kto ho udal? Je to v knihe?

Áno, vie sa, ale nie je to v knihe, a ani sa to nikto nedozvie. Dôvodom je, že žijú potomkovia, ktorí za to nemôžu a nebolo by to vhodné. Ja s tým odídem na večnosť.

Prečo ho udali?

Bola to sebazáchrana. Pud sebazáchrany. Udali ho za pomoc partizánom a židom. Udavačom to nepomohlo. V roku 1951 im život v Tatrách znemožnili komunisti.

Akým spôsobom pomáhal partizánom a židom?

Bola vytvorená celá záchranárska sieť. V podstate na celom Spiši, aj celom Slovensku. Ľudia pomáhali ako mohli. Lekári ošetrovali, majetnejší podporovali financiami, obchodníci potravinami, oblečením. Sieť nebola veľmi početná, ale bola mimoriadne funkčná.

Až do zatknutia Jozef Šašinka aktívne pôsobil v Poprade a okolí, kde bol známym staviteľom. Nezriedka sa o ňom hovorí aj ako o architektovi. Ako to vlastne bolo?

Jozef Šašinka bol človek, ktorý na to, ako krátko žil, veľmi veľa urobil. Podobne ako Milan Michal Harminca či Dušan Samuel Jurkovič, ani Jozef Šašinka nemal akademické vzdelanie. Až následne, po veľkej „dávke“ diel, im boli udelené tituly. A dávno predtým si svojou prácou získali oslovenie pán architekt. Pravdepodobne takto to bolo aj so Šašinkom. On sa nikdy nepredstavoval ako architekt, ale ľudia ho striedavo oslovovali pán architekt, pán staviteľ. Šašinka mal vlastnú projekčnú kanceláriu a sám veľa navrhoval a projektoval.

Kým bol Jozef Šašinka v súkromí?

Bol to neskutočne vtipný, slušný, zodpovedný a pracovitý človek.

Je však známy aj tým, že podporoval rôzne športové, kultúrne či spoločenské aktivity.

To pramenilo z toho, že vyrastal na južnej Morave, kde od malička bol v Sokole, a potom postupne, ako prichádzali jeho priatelia a známi z Moravy do firmy, tak sa združovali v Sokole v Tatrách, kde pôsobil najskôr. Mnohí do Tatier prišli aj preto, lebo boli športovci. Zakrátko začali spolupracovať so Sokolom vo Veľkej. Pre mňa je to ukážka toho, ako bez rozdielu národnosti, občianstva, farby pleti, vzdelania, majetkových pomerov každý mal možnosť byť v Sokole aktívny.

Odkiaľ sa objavil v Poprade, keďže nepochádzal odtiaľ?

Šašinka bol Moravák, ktorý mal rád Tatry. Vyučil sa za murára v Bytči. Staviteľské skúšky robil v Brne a v Levoči, a potom ešte raz za Slovenského štátu. Aby neprišiel o licencie, tak musel robiť staviteľské skúšky opäť.

Pôvodne prišiel do Vysokých Tatier. Býval vo vile Paula v Smokovci. Tam priviedol svoju manželku. Ich dve dcéry sa však narodili na Morave a kým nepotrebovali chodiť do školy, tak bývali v Smokovci. Medzitým Šašinka už uvažoval o zriadení kancelárie v Poprade. Do Popradu zrejme prišiel v roku 1927, keď jeho staršia dcéra išla do prvej triedy. Prvú stavbu v dnešnom Poprade však postavil už v roku 1920, a to pastiereň vo Veľkej, ktorá je na Scherfelovej ulici dodnes. Bolo to v čase, keď už pôsobil vo Vysokých Tatrách.

Ktoré objekty či stavby realizoval Jozef Šašinka v Poprade, Tatrách, či inde na Slovensku?

V Poprade bolo a je veľa rodinných víl. Viaceré sú ešte v pôvodnom stave, niektoré sú zrekonštruované a niektoré sú zbúrané vo verejnom záujme. Šašinka je tiež staviteľom budovy okresného úradu i neďalekej školy, regulácie rieky Poprad, dostavby papierne aj telocvične Sokolovňa, ktorá už dnes neexistuje. Stála na mieste, kde dnes stojí telocvičňa základnej školy na Komenského ulici. Rekonštruoval tiež bývalú redutu na súčasnom námestí sv. Egídia. Priamo v knihe je aj doklad, ako prebiehalo výberové konanie na rekonštrukciu reduty začiatkom 30. rokov. Reduta vtedy slúžila ako spoločenský a kultúrny priestor mesta. Boli tam hotel i reštauračná časť.

Jozef Šašinka pôsobil nielen v Poprade, ale i v širšom okolí, hlavne vo Vysokých Tatrách. Na ktorých stavbách sa podieľal?

Podieľal sa na výstavbe liečebného domu Penzák, Vojenské, dnes Tatranské Zruby, Tatranská Polianka, liečebňa vo Vyšných Hágoch, observatória na Skalnatom plese. Na jeho zozname sú všetky tri stanice visutej lanovky: v Tatranskej Lomnici, na Štarte a Skalnatom plese. Staval tiež Zamkovského chatu, ale aj tunely v Spišskom Štiavniku či Kraľovanoch, či nemocničnú poisťovňu v Prešove alebo elektráreň v Rudňanoch, a mnoho iných stavieb.

Ste Šašinkova neter. Mnohé veci poznáte z rodinného rozprávania. Dozvedeli ste sa niečo nové počas písania knihy?

Obrovsky veľa som sa dozvedela v archívoch. Nevedela som o mnohých stavbách, ktoré som našla v účtovných knihách. Následne som pátrala po informáciách, aj po samotných stavbách. Z osobného života som toho poznala toľko, že som to nemohla ani všetko napísať do knihy.

Žijú potomkovia Jozefa Šašinku ešte na Slovensku?

Mal štyri vnúčatá. Z nich jedna vnučka ešte žije v Ostrave. V Poprade však žije pravnuk, pravnučka a prapravnučka. Neviem, do akej miery budú prekvapení, keď si prečítajú knihu, ale myslím si, že takmer nič z toho, čo v nej je, o pradedovi nevedeli.

Prečo ste sa rozhodli napísať knihu o Jozefovi Šašinkovi?

Jednoducho mi prihára. Už dlho tu nebudem, a potom to už nebude nikto vedieť. Je to pre zachovanie informácií, ktoré ja viem a chcem sa s nimi podeliť, pretože môj strýko a jeho dielo si to zaslúži.

Publikácia Tatranský staviteľ Jozef Šašinka bola vydaná s podporou Prešovského samosprávneho kraja, ale i viacerých súkromných osôb. Knihu nájdu záujemcovia v archívoch a verejných knižniciach, tiež v knižniciach stredných škôl a časť nákladu je v predaji v popradskom kníhkupectve Christiania.