Vzdelanie už nie je istota, umelá inteligencia môže nahradiť aj kvalifikovanú prácu

Generatívna umelá inteligencia zrejme v najbližších rokoch zmení trh práce. Ohrozené už nie sú len profesie menej kvalifikovaných pracovníkov, ale aj vysokoškolákov. Odlišnosti sú aj medzi pohlaviami.

Veľkou témou každej technologickej zmeny je nahradzovanie práce. Či už ide o priemyslovú revolúciu konca 18. storočia alebo rýchly vývoj informačných a komunikačných technológií v súčasnosti, práce sa to vždy dotýka.

Aktuálnou témou je nástup generatívnej umelej inteligencie, ktorá mení doterajšie predstavy o tom, akú prácu stroje ľuďom berú. Zatiaľ čo v minulosti to často boli predovšetkým fyzicky namáhavé či ubíjajúco monotónne činnosti, dnes je situácia iná. Predstava, že intelektuálne povolanie je bezpečným prístavom, už nie je aktuálna.

Akékoľvek prognózy zhŕňajúce vplyv umelej inteligencie sú, samozrejme, zaťažené veľkou mierou neistoty. Finančné trhy oceňujú spoločnosti spojené s touto inováciou pomerne vysoko, zároveň však prebieha diskusia, či nejde o ďalšiu bublinu. Zhodu nenájdeme ani medzi investičnými gigantmi – na strane optimistov spoločnosti ako Goldman Sachs alebo Citigroup, na strane skeptikov napríklad Bank of America alebo Morgan Stanley.

Napokon zrejme nejde ani tak o otázku, či sa trh práce zmení, ale ako sa zmení a ako rýchlo bude zmena prebiehať. Úvahy tohto typu sú relevantné nielen pre jednotlivcov, ktorí plánujú svoju kariéru, ale aj pre verejný sektor zaisťujúci vzdelávanie, reguláciu pracovného trhu či systémy sociálneho zabezpečenia.

Podceňovaná hrozba

Prieskum agentúry Gallup medzi americkými zamestnancami zverejnený tento týždeň ukazuje rastúce obavy z nahradenia novými technológiami. Za posledné dva roky sa podiel pracujúcich, ktorých znepokojuje možnosť, že ich práca už nebude potrebná, zvýšil  takmer o polovicu, z 15 na 22 percent.

Vývoj v jednotlivých skupinách pracujúcich nie je rovnomerný. U respondentov s vysokoškolským vzdelaním sa obavy za posledné dva roky viac než zdvojnásobili. Aktuálne sa o svoju prácu obáva každý piaty absolvent. Medzi respondentmi bez vysokoškolského vzdelania sú tieto obavy v podobnej miere bežné už niekoľko rokov.

Zaujímavý je aj pohľad z druhej strany. V auguste sa agentúra Gallup pýtala personálnych riaditeľov, či očakávajú nahradenie svojich zamestnancov umelou inteligenciou. V krátkodobom horizonte jedného roku to očakáva len 16 percent oslovených manažérov, v horizonte troch rokov však až 72 percent respondentov.

Manažéri podľa uvedeného prieskumu vidia v nástupe umelej inteligencie viaceré prínosy. Očakávajú zvýšenie efektívnosti, rýchlejšie a lepšie rozhodnutia a tiež viac príležitostí pre pracovníkov venovať sa strategickým otázkam. Konzultačná firma McKinsey vo svojej štúdii uvádza, že 70 percent pracovného času dnes zaberajú úlohy, ktoré by mohli vykonávať počítače.

Personálni riaditelia zároveň upozorňujú, že zamestnanci na zmeny nie sú pripravení. Málo z nich sa o nové technológie zaujíma a väčšina sa necíti pripravená s nimi pracovať. Väčšina zamestnancov je tiež skeptická ohľadne potenciálu umelej inteligencie a podceňuje riziko vlastného nahradenia. Porovnanie prieskumov medzi personalistami a zamestnancami tento záver potvrdzuje.

Ohrození už nie sú len nekvalifikovaní

Umelá inteligencia a ďalšie technológie majú nerovnomerný dopad na rôzne skupiny zamestnancov. U niektorých zvyšujú produktivitu a tým zlepšujú ich pozíciu na trhu práce, iných nahradzujú a ich pozíciu na trhu zhoršujú. Technologická zmena vytvára víťazov a porazených, čo môže byť problémom vo firmách i v celej spoločnosti.

Analýza konzultačnej spoločnosti McKinsey odhaduje, že nástup umelej inteligencie môže prispieť k rastu produktivity práce až o 0,6 percenta ročne v priebehu nasledujúcich dvoch desaťročí. Najväčšie prínosy v absolútnom vyjadrení očakávajú v odvetviach vzdelávania, základných materiálov, nehnuteľností, elektroniky, výstavby a chémie.

Tá istá analýza zároveň ukazuje, ako generatívna umelá inteligencia mení riziko nahradenia u jednotlivých skupín podľa vzdelania. Bez nej odhaduje McKinsey podiel nahraditeľnej práce medzi absolventmi magisterského a vyššieho štúdia na 28 percent, u bakalárov na 36 percent. Za rovnakých podmienok je možné technologicky nahradiť 51 percent práce ľudí s maturitou a 54 percent práce tých, ktorí ju nezískali.

Príchod generatívnej umelej inteligencie tieto rozdiely stiera.  Podľa uvedenej analýzy sa nahraditeľnosť práce všetkých uvedených skupín pohybuje medzi 60 a 64 percentami.

Štúdia amerického Národného úradu pre ekonomický výskum ukazuje ešte iné zmeny. Firmy, ktoré investujú do umelej inteligencie, odlákavajú pracovníkov vzdelaných v prírodovedných a technických odboroch z iných firiem. Zároveň sa mení ich organizačná štruktúra, ktorá sa stáva menej hierarchickou. Obeťou zavádzania umelej inteligencie je tak stredný manažment.

Umelá inteligencia proti ženám?

Mnohé predchádzajúce technologické inovácie pomáhali pracovnému zapojeniu žien. Tým, že telesne namáhavú prácu robili jednoduchšou, umožňovali ju vykonávať aj fyzicky slabším ženám. Napokon na to často doplácali muži, ktorí museli čeliť väčšej konkurencii, a teda horšej zamestnateľnosti či nižším mzdám.

Zavádzanie umelej inteligencie môže mať, aspoň krátkodobo, opačný účinok. Ukazuje sa, že ohrozené sú najmä pozície, ktoré dnes dominantne zastávajú ženy. Príkladom takýchto profesií sú účtovníčky, personalistky, sekretárky, prekladateľky a tlmočníčky, či jazykové korektorky.

Naopak, v najmenej ohrozených odvetviach spojených s informačnými technológiami, prípadne všeobecnejšie s prírodnými a technickými vedami, je dominantné zastúpenie mužov.

Tieto trendy však možno považovať za krátkodobé. Nahradzovanie pracovníkov v existujúcich pozíciách technológiami vytvára na jednej strane dočasnú nezamestnanosť, na druhej strane však uvoľňuje pracovnú silu pre iné odvetvia. Môžu to byť profesie, ktoré dnes ešte nedokážeme pomenovať, ale aj také, v ktorých už dnes pociťujeme nedostatok zamestnancov.

Príkladom môžu byť zdravotnícke služby či školstvo. Umelá inteligencia sa zatiaľ javí vhodná pri nahradzovaní rutinných úloh. Zvlášť v odvetviach, kde veľký podiel práce tvorí nerutinný kontakt s inými ľuďmi, bude zrejme ľudský faktor stále dôležitý.

Akokoľvek dobre budú chatboty schopné napodobniť bežnú ľudskú konverzáciu, väčšina ľudí dá zrejme prednosť rozhovoru s iným človekom. Na druhej strane, väčšine ľudí bude jedno, či faktúru zaúčtuje človek alebo stroj.

Napokon ani s umelou inteligenciou nemusíme smerovať k odľudštenému svetu filmového Matrixu. Naopak, ušetrený čas a energiu budeme môcť využiť na rozvoj medziľudských vzťahov.