Pápežova obhajoba požehnávania homosexuálov zatiaľ veľmi nepresvedčila

Od uverejnenia kontroverzného dokumentu Fiducia supplicans, ktorý umožňuje požehnávať homosexuálne páry, ubehli takmer dva mesiace. Mohutnej kritike sa v prvých týždňoch postavil najmä autor tohto dokumentu, prefekt Dikastéria pre náuku viery kardinál Victor Fernández, ktorý však v jeho obhajobe nebol veľmi úspešný. V druhej vlne, ktorá, zdá sa, kulminovala v uplynulom týždni už na kritikov reagoval aj samotný pápež.

Všetko napovedá tomu, že aj František pochodí rovnako ako kardinál Fernández.

Štyri výstupy

Pripomeňme, že svätý otec začal obhajobu dokumentu v talianskej televízii Nove. Pokračoval v nej v príhovore pred pracovníkmi Dikastéria pre náuku viery. Zopakoval ju v rozhovore pre taliansky denník La Stampa. A napokon aj v rozhovore pre tlačové vydanie talianskeho týždenníka Credere.

Obhajoba zo strany svätého otca sa pritom čoraz viac vyostrovala. Zatiaľ čo na začiatku hovoril viac o prijatí a o vlastnom prežívaní, postupne sa viac zameriaval na kritikov, ktorých najprv označil za „malé ideologické skupinky“ a napokon ich obvinil z pokrytectva. Pápež pritom neponúkol žiadnu novú argumentáciu. Skôr opakoval to, že Fiducia supplicans nespochybňuje náuku o manželstve, že predsa nejde o požehnanie páru, ale jednotlivcov, či to, že požehnanie patrí každému, kto oň požiada.

Výsledok je v jeho prípade rovnaký, ako dosiahol kardinál Fernández. A to nielen v tom, že jeho interpretácie sú odmietané, ale aj v tom, že viacerí odporcovia už prestávajú svoju kritiku adresovať len na Fernándeza, ale začínajú ukazovať priamo na pápeža.

Tohu wa-bohu

Napríklad aj esej známeho amerického katolíckeho intelektuála Georgea Weigela, ktorú pôvodne napísal len pre Denver Catholic, čo sú miestne katolícke noviny, ktoré vydáva Denverská arcidiecéza. Odtiaľ sa však začala šíriť ako oheň a dnes ju možno nájsť takmer na všetkých významných anglo-amerických katolíckych portáloch.

Weigel v jej úvode pripomína, že v cirkvi vždy existovala istá teologická rozmanitosť, ktorá sa prejavuje v rozdielnych teologických metódach pri skúmaní či vyjadrovaní trvalých právd katolíckej viery. Pritom čitateľov vyzýva, aby si porovnali rozdielne štýly v kapitolách číslo jedna a tri a v kapitole číslo dva v encyklike Veritatis splendor pápeža Jána Pavla II.

V protiklade s teologickou rozmanitosťou je podľa neho hebrejský výraz tohu wa-bohu (Jer 4,23, Gn 1,2), ktorý možno preložiť ako chaos a zmätok. „To, čo dnes vyžaruje z Ríma, je tohu wa-bohu,“ píše vo svojom komentári Weigel. A následne pripomína, že Petrov úrad v Cirkvi bol vytvorený práve preto, aby zmiernil chaos a zmätok.

Súčasný pontifik podľa neho koná presný opak a narúša pokoj a jednotu v cirkvi. „Kristus prisľúbil, že pôsobením Ducha Svätého bude Cirkev zachovaná v pravde (Jn 14, 16 – 17). (...) Náplň práce pápeža, rímskeho biskupa, je teda obsiahnutá v Lukášovi 22, 32, keď Pán Ježiš pri Poslednej večeri prikázal Petrovi, aby „posilňoval svojich bratov“. "Posilňovať bratov, neznamená mýliť ich,“ píše ďalej Weigel.

„Neznamená to ani dovoliť, aby sa neopravovali zmätky, ktoré hlásajú iní ľudia s autoritou v cirkvi. Rôznorodosť v jednote, ktorú má chrániť aj Petrov úrad, nie je rôznorodosť názorov v ustálených otázkach katolíckej viery, či už ide o otázky doktrinálne alebo morálne. Rozmanitosť v jednote nie je tohu wa-bohu,“ tvrdí Weigel a pokračuje:

„Svet dvadsiateho prvého storočia je plný chaosu a zmätku, z veľkej časti smrteľne nebezpečného. Svet nepotrebuje viac chaosu a zmätku zo strany katolíckej cirkvi. Ak chce svet tohu wa-bohu s náboženským obalom, má bohatú ponuku možností, z ktorých si môže vybrať. Či už to chce alebo nie, to, čo svet potrebuje od katolíckej cirkvi, je presvedčivé, tvorivé, prístupné a súcitné ohlasovanie právd evanjelia a právd morálneho života,“ zakončuje esej americký intelektuál.

Zaujímavé na tomto texte je to, že ho publikoval po prejave pápeža pre Dikastérium pre náuky viery. Teda ešte predtým, než František pritvrdil vo vyjadreniach voči svojim kritikom.

Nepresná analógia

Hádam neprekvapí, že kritici Fiducia supplicans odmietli aj tie. Posledné vyjadrenie o pokrytcoch na portáli Catholic World Report trefne okomentoval americký jezuita Peter Ryan, ktorý negoval pápežovu analógiu homosexuálneho páru s podnikateľom, ktorý vykorisťuje (aj výber tohto slova, ktoré radi používali komunisti, vzbudil kontroverzie) svojich zamestnancov.

A to preto, že pápež hovorí o požehnaní podnikateľa, teda individuálnej osoby, ktorých požehnávanie nikto nerozporuje. No Fiducia supplicans hovorí o požehnaní páru. Navyše Ryan pripomína, že vatikánsky dokument hovorí o požehnávaní párov žijúcich v „iregulárnych vzťahoch“. Teda párov, o ktorých vieme, že žijú v rozpore s učením cirkvi a nemajú v pláne to zmeniť. Preto tvrdí, že ak by mala sedieť pápežova analógia, muselo by ísť o požehnanie obchodníkov s otrokmi, ktorí sa zišli na obede v deň, keď sa predávajú otroci.

„Bolo by skutočne pokrytecké byť ochotný požehnať takúto skupinu ako skupinu – ale nebyť ochotný požehnať homosexuálne páry ako také. Ale sotva bude správnym riešením odporúčať vyhnúť sa pokrytectvu požehnaním skupín vydieračov alebo otrokárov, ktorí nie sú ochotní prestať so svojou korupčnou činnosťou. Nie je správnym riešením skôr vyhnúť sa pokrytectvu odmietnutím požehnania homosexuálnych párov, ktoré nie sú ochotné prestať so svojou nezákonnou sexuálnou aktivitou?“ zakončuje svoj komentár Ryan.

Fernández rozčuľuje aj ľudí vo Vatikáne

Aby toho nebolo málo, množia sa aj reči o tom, že situácia je pre Fiducia supplicans napätá aj v samotnom Vatikáne. Ukázala to napríklad analýza portálu Pillar, ktorý píše o tom, že Dikastérium pre náuku viery za krátky čas pôsobenia Fernándeza až príliš vychýlilo pomery vo vatikánskej kúrii, čo je v rozpore s reformami kúrie pápeža Františka, ktoré mali jednotlivé dikastériá skôr vyrovnať.

Boli to práve dokumenty ako Praedicate evangelium (reforma kúrie), Vos estis lux mundi (zneužívanie) a Traditionis custodes (latinská omša), ktoré presunuli viaceré otázky, ktoré riešilo Dikastérium pre náuku viery na ďalšie dikastériá. To isté sa odohralo tvárou v tvár nemeckej synode, kde zasa získali väčšiu úlohu dikastériá pre biskupov a pre klérus. Tým všetkým sa vyrovnalo postavenie Dikastéria pre náuku viery oproti iným úradom kúrie.

Potom prišiel do Ríma Fernández a všetko je zrazu inak. Zdá sa, že problémom je hlavne to, že tento argentínsky kardinál vydanie Fiducia supplicans nekonzultoval s ďalšími dikastériami. A to pôsobí nekolegiálne a navyše to pre nové rozdelenie právomocí pridáva týmto úradom prácu navyše. A to najmä Dikastériu pre Boží kult a disciplínu sviatosti, ktoré zaplavili sťažnosti afrických biskupov a tiež sťažnosti na "pseudoliterárne požehnania", ktoré od vydania Fiducia supplicans vykonávajú kňazi po celom svete.

"Bol to šok," povedal portálu jeden z úradníkov blízkych liturgickému dikastériu, "a rýchlo po ňom nasledovala lavína otázok a problémov, na ktoré sa zrejme (v Dikastériu pre náuku viery) nikto vopred nepýtal, ale ktoré sa dali ľahko predvídať."

Podobný efekt ako Fiducia supplicans má pritom aj posledný Fernándezov dokument s názvom Gestis verbisque, ktorého záverom je, že sviatostiam, pri ktorých kňaz nepoužil schválený text, sú neplatné. To pritom znamená tisíce neplatne vyslúžených sviatostí, ktoré bude musieť opäť riešiť Dikastérium pre Boží kult a disciplínu sviatosti, s ktorým Fernández údajne svoj dokument taktiež nekonzultoval.

"Dikastérium pre Boží kult sa tento týždeň stretáva na výročnom plenárnom zasadnutí, možno by bolo lepšie, keby kardinál Roche [prefekt dikastéria, pozn. red. ] pozval kardinála Bigfoota (Fernándeza), aby mu predsedal," sarkasticky podotkol vatikánsky úradník, pre Pillar. "Ľudia by potom aspoň mohli mať predstavu, čo sa vlastne bude diať ďalej."

Na Fernándeza sa pritom vraj už ponosujú aj pracovníci jeho vlastného úradu, ktorí boli už doteraz preťažení pre množstvo podnetov a po vydaní Fiducia supplicans sa to radikálne zhoršilo. Jeden z vysokých úradníkov, ktorý má k dikastériu blízko, opísal úroveň stresu medzi zamestnancami na stupnici od 1 do 10 ako "približne 15".

Nie div, že na Fernándeza sa portálu napokon posťažovali aj pracovníci Štátneho sekretariátu, ktorí ho obviňujú z nedostatku kolegiality. "Kardinál Fernández nečaká v rade," povedal jeden z úradníkov pre Pillar, "a nepýta sa nikoho na názor okrem pápeža, ktorého si vyžiada priamo a osobne."

Ako teda vidia budúcnosť kontroverzného kardinála pracovníci kúrie?

Zatiaľ čo jeden z nich naznačuje, že Fernándezove kroky zrejme vyvolajú nejakú spätnú reakciu, ďalší tvrdí, že „sa napriek kontroverzii, ktorú vyvolal, sa jednoznačne teší pápežovej priazni". Tento úradník pritom poznamenal, že „niet pochýb o tom, že pontifik považuje kardinála za verného spojenca.“

Nech je to tak či onak, je jasné, že odpor voči Fiducia supplicans nepoľavuje a nič na tom nezmenili ani slová pápeža Františka.