Prihlásiť sa

Požehnávanie homosexuálnych párov spôsobuje vo Vatikáne zemetrasenie. Poškodí aj odkaz pápeža Františka?

Pápež František Na snímke pápež František sa prežehnáva pred pravidelnou generálnou audienciou na Námestí svätého Petra vo Vatikáne v stredu 24. apríla 2023. Foto: TASR/AP

Požehnávanie homosexuálnych párov bezprecedentným spôsobom odmietla už celá Afrika, pričom odporcovia stále pribúdajú. Prečo neuspel dokument, ktorý môže zničiť odkaz pápeža Františka?

To, čo sa v posledných týždňoch deje vo Vatikáne, je jednoznačne najväčšou krízou pontifikátu pápeža Františka. Dokument s názvom Fiducia supplicans, ktorý umožnil požehnávanie homosexuálnych párov, totiž spustil takú masívnu lavínu odporu, akú si Vatikán počas pontifikátov predchádzajúcich dvoch pápežov nepamätá.

Je to vlastne paradox. Keď pápež František v marci 2013 nastúpil na Petrov stolec, v cirkvi sa hovorilo, že ide o vítanú zmenu, keď sa do jej čela postaví biskup z Latinskej Ameriky. Práve tento kontinent a ešte Afrika sa označovali za budúcnosť cirkvi. Po vyše desiatich rokoch pápeža Františka je všetko inak – a Afrika je v ostrom spore práve s Latinskou Amerikou. Cirkvi a preláti v Južnej Amerike sú o poznanie progresívnejší a výrazne politickejší, ako to poznáme od nás, Afrika je zase konzervatívnejšia a nebojí sa ozvať sa aj tam, kde iní biskupi taktizujú.

V každom prípade, požehnávanie homosexuálnych párov spôsobilo niečo, čo Rím dávno nezažil: odhodlanú kritiku a zároveň pokus o záchranu konceptu pápežstva. Nariadenie Kongregácie pre náuku viery totiž odmietla nielen východná a stredná Európa, ale vlastne aj celá Afrika. Kritika je nákazlivá, objavila sa už aj vo Vatikáne, kde sa na zmeny údajne sťažoval kardinál Arthur Roche z dikastéria pre Boží kult a disciplínu sviatosti. No a čo je citlivé, v čase modlitieb za jednotu kresťanov prišla kritika aj od pravoslávnych veriacich.

To, samozrejme, nepomáha najmä kardinálovi Fernándezovi, ktorý dokument ako prefekt dikastéria pre náuku viery vypracoval a ktorý je vo svojej funkcii ešte len sedem mesiacov. Nesúhlas je taký silný, že sa v cirkvi ozývajú hlasy, ktoré hovoria o Fernándezovom konci a čoraz viac aj neslávnom odkaze pápeža Františka. Cirkevné reformy najskôr vytvárali najmä duchovný neporiadok, ale čoraz viac začínajú dobiehať samotných reformátorov.

Takéto politické uvažovanie o cirkvi sa dlho považovalo za tabu, ale dnes je už také bežné, že si naň zvykli všetci. A politická hra sa týka už aj interpretovania vzťahu pápeža Františka a jeho blízkeho spolupracovníka Fernándeza, ale o tom až za moment.

Fiducia supplicans vs Amoris laetitia

Čo sa deje vo Vatikáne najlepšie pochopíme, keď si súčasnú situáciu porovnáme s podobnou krízou, ktorej čelil pontifikát pápeža Františka, no ktorá však neprerástla až do takých veľkých rozmerov. Ide o polemiky o exhortácii Amoris laetitia, ktorá trochu kamuflovaným spôsobom povolila prijímanie eucharistie aj pre rozvedených a znovu zosobášených. Pravda, nie všade, ale tam, kde to preláti chceli.

Vyvolalo to prvé dubiá a vážne spory, ale omnoho menší odpor cirkevnej hierarchie ako dnes. Dôvody, prečo to vtedy dopadlo inak, boli v zásade tri: nešlo o takú kontroverznú tému, Vatikán bol v tomto prípade zdržanlivejší, a hlavne celá aféra mala iné personálne obsadenie. Je celkom možné, že práve v treťom bode, teda v osobe kardinála Víctora Fernándeza, sa nachádza kľúč k celej kríze.


Ďakujeme, že čítate Štandard.

Získajte limitovaný bezplatný prístup k článkom vďaka vytvoreniu bezplatného účtu alebo sa prihláste a pokračujte v čítaní.

alebo

Neobmedzený prístup v rámci celého Štandardu. Možnosti predplatného

Pokračovaním súhlasíte s aktualizovanými Podmienkami k ochrane súkromia a Všeobecnými obchodnými podmienkami