Verím, že duch vyhlásenia bude jasný každému
Katolícky líder si myslí, že „tí, ktorí vehementne protestujú, patria k malým ideologickým skupinám“. Naopak, africké biskupské konferencie, ktoré text odmietli, považuje za špeciálny prípad. Homosexualita je pre nich z kultúrneho hľadiska niečo zlé, netolerujú to, vysvetlil František a dodal:
„Verím, že postupne sa všetci uistia o duchu vyhlásenia. Jeho cieľom je byť inkluzívny, nie rozdeľovať. Pozýva k prijatiu a k tomu, aby sa ľudia zverili Bohu... V cirkvi vždy existovali malé skupiny, ktoré prejavovali schizmatické úvahy. Treba ich nechať a odídu a (treba) hľadieť vpred“.
Ale proti dokumentu mali výhrady viaceré biskupské konferencie nielen v Afrike, ale aj v Kazachstane, Poľsku a na Ukrajine. Po svojom, no v duchu katolíckej tradície a napokon aj neskorších Františkových a Fernándezových vyhlásení, začali vyhlásenie uplatňovať na Slovensku, v Maďarsku a Holandsku.
Fiducia supplicans navyše kritizovali východní pravoslávni lídri, ako aj niektorí bergogliovci, teda prívrženci teológie a politiky Františka, ktorý sa občianskym menom volá Jorge Bergoglio.
Vo Vatikáne i na ďalších miestach vo svete sa text neraz stretol s neprijatím a prekvapením bolo načasovanie krátko pred Vianocami, ako aj spôsob komunikácie s nejasným znením. Mnohí sa sťažovali, že Petrov nástupca takto spravil nesynodálne rozhodnutie, keďže obišiel biskupskú synodu (v rámci prebiehajúcej Synody o synodalite), ktorá má ročnú pauzu.
Vyhlásenie v médiách viac ráz objasňoval aj prefekt Dikastéria pre náuku viery kardinál Víctor Fernández. Emeritný biskup z Texasu Joseph Strickland napísal, že prelát tým len prispel k väčšej nezrozumiteľnosti. Dodajme, že rímsky biskup v pondelok prijal kardinála Fernándeza na osobitnej audiencii, a tiež minulý týždeň na plenárnom zasadnutí daného úradu.
Kým sa mierové dohody z Oslo neuplatnia, mier vo Svätej zemi zostáva vzdialený
Prvý muž katolíckej cirkvi v interview opäť vyzval na prímerie po celom svete a zvlášť na Blízkom východe. Konflikt sa podľa neho dramaticky rozširuje:
"Podpísali sa mierové dohody z Osla, ktoré boli veľmi jasné, s riešením dvoch štátov [Izrael a Palestína, pozn. red.]. Kým sa tieto dohody neuplatnia, skutočný mier zostáva vzdialený."
Cirkev môže byť sprostredkovateľom medzi oboma stranami, doplnil argentínsky pápež. V tom zohráva kľúčovú rolu kardinál Pierbattista Pizzaballa, latinský patriarcha Jeruzalema. "Počína si dobre,“ komentoval pontifik.
Ako sme informovali, Izrael kritizoval vyjadrenie kresťanských patriarchov Jeruzalema v súvislosti s teroristickým útokom Hamasu na Izrael začiatkom októbra 2023. Veľvyslanectvo Izraela pri Svätej stolici so sklamaním informovalo, že z listu náboženských lídrov nevedno, kto je agresor a kto obeť.
Naopak, na ukrajinskom fronte kardinál Matteo Zuppi „uskutočňuje neustálu a trpezlivú diplomatickú prácu s cieľom vybudovať atmosféru zmierenia," uzavrel Bergoglio. Taliansky prelát je pápežov osobitný mierový vyslanec a minulý rok v tejto súvislosti navštívil Kyjev, Moskvu, Peking a Washington.
Jezuitský pápež sa obáva vojenskej eskalácie, no nezúfa: „Mám malú nádej, pretože sa konajú dôverné stretnutia s cieľom dosiahnuť dohodu... Dobrým výsledkom by bolo už prímerie.“
