Česká národná banka (ČNB) koncom minulého týždňa razantne znížila úrokové sadzby o pol percentuálneho bodu. Spravila tak už druhýkrát po sebe, keď na sklonku minulého roka dospela k rovnakému rozhodnutiu o uvoľnení menovej politiky. V decembri posunula sadzby nadol o štvrť percentuálneho bodu.
Základná úroková sadzba tak v priebehu necelých dvoch mesiacov klesla zo siedmich percent na 6,25 percenta, pričom ide o najnižšiu úroveň od júna 2022.
Na tenkom ľade
Keďže inflácia v Česku prudko klesá a blíži sa k dlhodobému dvojpercentnému cieľu, postupnému uvoľňovaniu sadzieb sa nemožno čudovať. Najmä ak sa celé české hospodárstvo pohybuje na hrane recesnej priepasti a lacnejšie pôžičky ho môžu opätovne nakopnúť.
Podľa odhadov tamojší hrubý domáci produkt vo štvrtom kvartáli medziročne klesol o 0,2 percenta, no oproti tretiemu štvrťroku už začala produkcia rásť, a to o 0,2 percenta. Ešte v treťom štvrťroku sa totiž znižovala v medziročnom i medzikvartálnom porovnaní.
Za celý lanský rok kleslo české hospodárstvo podľa odhadov tamojšieho štatistického úradu o 0,4 percenta.
Daň za vlastnú menovú politiku
Malá otvorená ekonomika však za samostatnú monetárnu politiku platí istú daň. Tým, že centrálna banka znížila úrokové sadzby, spôsobila tlak na národnú menu. Tá hneď po rozhodnutí prudko oslabila, keď je voči euru najlacnejšia za posledné dva roky.
Aktuálne si môžu naši západní susedia kúpiť jedno euro za vyše 25,2 koruny. Ešte vlani sa pritom koruna dostala voči spoločnej mene na najsilnejšiu úroveň od finančnej krízy a vôbec druhú najsilnejšiu pozíciu od jej zavedenia, keď bolo na kúpu jedného eura potrebných niečo vyše 23 korún.
Samozrejme, isté oslabenie koruny nemusí byť pre českú ekonomiku vôbec zlé. Podporí to tamojších vývozcov, ktorí za utŕžené eurá v zahraničí dostanú viac korún, čo prispieva rastu hospodárstva. Na druhej strane však tlačí na rast tamojších cien, keď zdražuje import zo zahraničia a môže pribrzdiť ČNB v uvoľňovaní menovej politiky.
Oslabovanie koruny pritom môže pokračovať, keďže sa v nasledujúcich mesiacoch očakáva ďalšie znižovanie sadzieb, ktoré robí investície či vklady v krajinách eurozóny relatívne atraktívnejšími. To zrejme príde skôr než v eurozóne.
Hospodárstvo eurozóny na tom nie je omnoho lepšie
Ekonómovia, analytici i samotní centrálni bankári však očakávajú, že v tomto roku začne peniaze zlacňovať i Európska centrálna banka (ECB), ktorá sa blíži k svojmu dvojpercentnému inflačnému cieľu.
No boj s infláciou ju niečo stál. Išiel ruka v ruke s ochladzovaním ekonomík eurozóny, ktoré na tom oproti Českej republike nie sú omnoho lepšie. Produkcia eurozóny sa v poslednom vlaňajšom štvrťroku zvýšila o zanedbateľných 0,1 percenta, pričom oproti tretiemu kvartálu nedošlo k žiadnemu zlepšeniu. Za celý rok 2023 však podľa odhadov hospodárstvo menového bloku rástlo, a to zhruba polpercentným tempom.
Slovensko je na tom z pohľadu eurozóny pomerne dobre, keď ešte v treťom štvrťroku rástlo medziročne o 1,1 percenta.
Podstatne horšie je na tom však dlhoročný európsky ťahúň Nemecko. Tamojší priemysel zažíva pod vplyvom drahých energií náročné časy, čo sa odráža i na výkone hospodárstva koketujúceho s recesiou. A čo je horšie, zlý vývoj v Nemecku môže veľmi rýchlo ovplyvniť aj ďalšie priemyselne založené krajiny, kde pôsobí množstvo subdodávateľských firiem pre nemecké automobilky či ďalších veľkých industriálnych hráčov. Áno, týka sa to aj Slovenskej či Českej republiky.
Navyše, ružovo nevyzerajú ani najbližšie mesiace, keď podľa štvrťročného prieskumu medzi viac ako tisíckou ekonómov z vyše 120 krajín je v rámci eurozóny pravdepodobnosť recesie do konca roka najvyššia práve v Nemecku (a Holandsku), a to 38 percent.
Sadzby zrejme pôjdu dole aj v eurozóne
Hoci sa centrálni bankári zaoberajú najmä infláciou, správy o ochladení hospodárstva ich zrejme netešia. Aj vzhľadom na to, že sa tempo rastu cien naprieč Európou dostáva do normálnych koľají, mnohí očakávajú, že centrálna banka do konca roka pomerne výrazne zníži sadzby.
Najoptimistickejšie sú v tomto smere finančné trhy, ktoré čakajú päť znížení a pokles sadzieb v priemere o 1,27 percentuálneho bodu. No i ekonómovia a analytici sa domnievajú, že v priebehu roka 2024 dôjde s veľkou pravdepodobnosťou k aspoň štyrom poklesom sadzieb.
Šéfka ECB Christine Lagardová spolu s kľúčovými členmi Rady guvernérov opakovane avizovali, že budú čakať najmä na údaje o vývoji miezd, ktoré budú mať k dispozícii v máji. Viacerí z bankárov naznačujú, že prvé zníženie sadzieb by mohlo prísť v lete, pričom sa často skloňuje už júnové zasadnutie. Na Slovensku by sme v takom prípade mohli nižšie sadzby pocítiť niekedy na sklonku roka.
Sú však aj takí, ktorí upozorňujú na geopolitické riziká, ako je blokovanie dôležitých obchodných trás, ktoré môžu popchnúť infláciu do vyšších sfér, zhatiť holubičie úmysly bankárov a odsunúť debatu o lacnejších peniazoch na neskôr.
