Čo stojí za nárastom samovrážd na Západe
"Sklon k samovraždám sa v súčasnosti prejavuje vo všetkých civilizovaných krajinách s desivou intenzitou," poznamenal Tomáš G. Masaryk vo svojej prelomovej knihe Samovražda z roku 1881. Hoci sa Masaryk tejto témy chopil šestnásť rokov pred filozofom Émilem Durkheimom, práve Francúzova monografia vytvorila súvislosť medzi vzostupom samovrážd a modernitou. Navyše Durkheimov titul z roku 1897 Suicide (Samovražda) predstavoval štúdiu, ktorá mala byť vzorom pre prácu v sociológii, tejto mladej vednej disciplíne.
Ilustračné foto. Freepik.com
Ilustračné foto. Freepik.com
Akokoľvek je táto téza príťažlivá svojou priamočiarosťou, neobstojí úplne. Durkheim aj Masaryk mali pravdu v tom, že samovražednosť v ich dobe rástla, ale mýlili sa, keď vysokú mieru samovrážd spájali s moderným individualizmom. Možno dokonca stanoviť opačnú tézu: akonáhle si človek zvykne na individuálnu slobodu a s ňou spojenú neistotu, je na samovraždu menej náchylný.
Aspoň štatistiky ukazujú, že počet samovrážd v západných štátoch v rokoch 1950 až 2009 klesal, naopak, najvyšší počet samovrážd majú krajiny ako Rusko, Lesotho a Zimbabwe. Tam ročne spácha samovraždu tridsať až štyridsať ľudí na stotisíc obyvateľov. Severná Amerika a západná Európa majú mieru okolo jedenásť samovrážd na stotisíc obyvateľov.