Hra s číslami
S rétorikou súčasnej vládnej garnitúry nesúhlasí Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ), ktorá je akýmsi strážnym psom kontrolujúcim fiškálnu zodpovednosť každej vlády. A odlišný pohľad na slovenské ozdravovanie verejných financií má aj Európska komisia.
Podstata problému vzniká na papieri. Zatiaľ čo ministerstvo financií zaúčtovalo príjmy z eurofondov, ktoré slúžili na financovanie minuloročnej energopomoci, do dvoch rokov, rozpočtová rada upozorňuje, že na základe európskej normy ESA 2010 by mala byť celá suma účtovaná iba v roku 2023. V ňom totiž vznikli aj príslušné výdavky.
Ak by bola táto položka účtovaná podľa európskej normy, lanský deficit by sa znížil, zatiaľ čo ten tohtoročný by stúpol.
Podľa RRZ preto v podstate nedošlo v rámci rozpočtu na rok 2024 ku konsolidácii verejných financií, ale k zvýšeniu dlhu (po úpravách z 5,7 percenta HDP na 6,1 percenta). A podobné čísla uvádza vo svojej správe aj Európska komisia (zo 6,1 percenta HDP na 6,3 percenta).
Ministerstvo financií sa bráni
Redaktor Štandardu sa pýtal ministerstva financií, prečo nekalkuluje v rozpočte energopomoc podľa metodiky ESA 2010. Dostali sme odpoveď, že rezort zaznamenal „v zmysle 20 rokov uplatňovaného systému refundácií príjem tak, ako prišiel (zo zdrojov EÚ bolo zatiaľ refundovaných 500 miliónov eur)“.
Slovensko podľa rezortu financií každoročne vykazuje dáta prostredníctvom štandardizovaných výkazov, ktoré potom prechádzajú Štatistickým úradom až do Eurostatu. Tento proces sa deje dvakrát ročne, pričom stanovisko Európskej komisie zatiaľ obsahuje starší predpoklad zaznamenania energopomoci v plnom rozsahu v roku 2023.
Ministerstvo zároveň zdôraznilo, že Komisia v spomenutom stanovisku uvádza, že Eurostat podľa obvyklých postupov v apríli znova overí "primeraný čas zaznamenania týchto grantov EÚ". A to po tom, čo dostane najnovšie údaje.
„Zaznamenanie energopomoci sa v súčasnosti rieši medzi relevantnými inštitúciami a finálne rozhodnutie bude známe po ukončení jarnej notifikácie,“ uviedol rezort.
Šafárenie sa na konsolidáciu verejných financií nepodobá ešte z jedného dôvodu
Pojem konsolidácia totiž možno chápať rôzne. A znižovanie schodku verejných financií je jednou z najplytších definícií. Analytici i ekonómovia sa pozerajú hlbšie. Na nastavenie politík a opatrení, ktoré budú ovplyvňovať rozpočet verejnej správy aj v budúcnosti.
Pre lepšiu predstavu, to sú tie trináste dôchodky, rodičovské príspevky či vlaky zadarmo, ktoré budú zaťažovať rozpočet každý rok, pokiaľ ich vláda priamym zásahom nezruší.
A odhliadnuc od toho, ako správne účtovať pomoc s energiami a na čiu stranu sa v prestrelke čísel prikloniť, zo schváleného rozpočtu vyplýva, že za „zníženie“ deficitu z 6,5 percenta HDP na 6 percent, vďačíme najmä jednorazovým opatreniam vlády. Pričom štrukturálny deficit veselo rastie.
Z pohľadu výdavkov a príjmov, ktoré budú do rozpočtu vstupovať dlhodobo aj po ďalšie roky, sa má deficit v scenári nezmenených politík zvýšiť zo 4,6 percenta HDP v roku 2023 na 5,4 percenta v tom aktuálnom.
Požičiavame si mimoriadne draho
Stav slovenských verejných financií a aj výhľady do budúcna si pozorne všímajú aj investori kupujúci štátne dlhopisy. Práve tu vzniká ďalší problém. Nový dlh si kupujeme tak draho, že sa objavili prirovnania ku Grécku.
Fakt, že si Slovensko požičiava omnoho drahšie než v minulosti by nebolo až taký problematický, keďže peniaze sú pre vysoké úrokové sadzby drahšie naprieč celou eurozónou. No u nás stúpli úroky na dlhopisoch podstatne viacej než inde.
Vidieť to na takzvanom spreade, čiže na rozdiele medzi úrokmi na nemeckých a slovenských dlhopisoch. Ten oproti minulosti prudko vzrástol. Tu však treba poukázať na to, že sa tak stalo ešte za šafárenia bývalej vlády počas roku 2022.
V podobnom čase sa dostal na historické úrovne aj ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti verejných financií, ktorý sleduje RRZ. No ako sme už v minulosti písali, primárne zodpovedných treba hľadať ešte o niečo ďalej v histórii. Spomenutý ukazovateľ totiž rapídne vzrástol počas Pellegriniho bačovania na premiérskej stoličke v roku 2019, v ktorom sa schválilo zastropovanie veku odchodu do dôchodku na 64 rokov.
Nepríjemné kroky sú ešte len pred nami
Hoci sa súčasný stav pomerne často porovnáva s Gréckom pred finančnou a dlhovou krízou, zatiaľ je podobný scenár málo pravdepodobný. Gréci mali stopercentný dlh, už keď vstupovali do eurozóny a sériu vysokých deficitov zaklincovali v roku 2009 vyše 12-percentným schodkom verejných financií.
No na potrebe konsolidovať sa zhodujú všetci. Od rezortu financií cez ekonómov a kontrolné orgány až po ratingové agentúry a investorov. Podľa ministra Ladislava Kamenického bude v budúcom roku potrebná konsolidácia o 1,05 percenta, respektíve 1,5 miliardy eur. A pokračovať v trende bude podľa neho nutné aj v nasledujúcich rokoch.
Rezort financií to vo svojom vyjadrení potvrdil, hoci konkrétne kroky nešpecifikoval. Uviedol, že v súčasnosti „intenzívne pracuje na zostavení návrhu konsolidačných opatrení, ktoré po ich schválení vládou, respektíve parlamentom, budú obsahom Návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2025 až 2027“.
Cieľom je podľa vyjadrenia rezortu „dosiahnuť deficit do roku 2027 pod úroveň 3 percentá HDP“.
Po kozmetických úpravách v tomto roku sa preto treba pripraviť na ozajstné uťahovanie štátneho opasku. A na nepopulárne zvyšovanie niektorých daní, škrtanie vládnych výdavkov či ukončenie rozdávania peňazí prostredníctvom rôznych sociálnych transferov.
