Navyše negatívny dlhodobý výhľad vývoja slovenského dlhu z pohľadu ratingových agentúr a zvyšovanie úrokových sadzieb Európskou centrálnou bankou tlačia náklady na obsluhu dlhu nahor. Štát si dnes požičiava oveľa drahšie než pred dvomi rokmi. A hospodársky rast v nasledujúcich rokoch nie je žiadnou istotou. Podoba návrhu rozpočtu na nasledujúci rok preto bude pre ďalší vývoj verejných financií mimoriadne dôležitá.
Konsolidovať i rozdávať
Po tom, čo nová slovenská vláda predstaví svoje programové vyhlásenie a parlament jej vysloví dôveru, bude mať pri tvorbe rozpočtu voľné ruky. Od hranice dlhu 48 percent HDP sa síce spúšťa mechanizmus opatrení, známy ako dlhová brzda, no ich uplatňovanie sa po vyslovení dôvery novej (či existujúcej) vláde odkladá na dva roky.
Robert Fico na tlačovej konferencii spolu s ministrom financií Ladislavom Kamenickým napriek tomu avizoval, že má v pláne konsolidovať. Podľa Fica je totiž realita, ktorú tu zanechali doterajšie vlády „krutá“ a v rámci eurozóny i EÚ sa hovorí, že máme najhoršie verejné financie. Potrebu konsolidácie však pokladá na váhu, kde sú na opačnej strane predvolebné sľuby jeho strany.
„Stojíme teraz pred malým zázrakom ako dať dohromady konsolidáciu, zastaviť tento prepad verejných financií a ešte sa správať sociálne,“ uviedol Fico.
Rozdávanie dôchodkov a bonifikácie na hypotéky šetreniu nesvedčia
Je jasné, že v záujme každej vlády je splniť (alebo sa tak aspoň tváriť) to, čo nasľubovala. Ficova garnitúra začala celkom zhurta. Z rezortu sociálnych vecí sa už ozýva, že dôchodcom budú v budúcom roku vyplatené plnohodnotné trináste dôchodky vo výške zhruba 606 eur, čo je priemerná výška penzie v roku 2023. A z rozpočtu ukroja bezmála 800 miliónov eur.
Pre lepšiu predstavu sumy, veľkosť celkových výdavkov v rozpočte na rok 2023 je na úrovni 35 miliárd eur (príjmy sú na úrovni takmer 27 miliárd).
Ďalšia úľava má prísť pre dlžníkov, ktorá môže zaťažiť rozpočet ďalšími stovkami miliónov eur. Kabinet by chcel bonifikovať niektoré existujúce i nové hypotéky. Špekuluje sa o dvoch percentuálnych bodoch zo strany štátu a jedného alebo dvoch zo strany banky, podľa konkrétneho prípadu, koho sa to bude týkať.
O podrobnejšej podobe oboch pripravovaných zmien sme na Štandarde písali vo viacerých textoch.
Je jasné, že pri takom vysokom deficitnom rozpočte, aký sa očakáva kvôli systematickým položkám, je nemožné, aby výmenou za sľuby niečo nepadlo za obeť. Najmä, ak kabinet hovorí, že chce dbať na zdravie verejných financií. Teraz preto ide hľadať, čo zrušiť, kde ukrojiť a aké peniaze presunúť.
„Zdaníme rekordné zisky veľkých bánk“
Nový šéf rezortu práce Erik Tomáš na trináste dôchodky zdroje našiel. Ide napríklad aj peniaze vyčlenené na rodičovský dôchodok.
Ešte dlhšie sa špekuluje o korýtku, z ktorého sa má pokryť bonifikácia hypoték. Vláda chce do rozpočtu dostať peniaze bánk. Hovorí sa o obnovení daňového odvodu respektíve vyššom zdanení, keďže slovenské banky v tomto roku zaznamenávajú rekordné zisky, ktoré by pri tempe z prvého polroka mohli presiahnuť dohromady miliardu eur. Suma príjmov do štátneho rozpočtu by podľa najoptimistickejších odhadov mohla dosahovať do 500 miliónov eur.
„Chystáme sa na rekordné zisky bánk a chceme, aby to celkové zdanenie bánk v roku 2024 bolo podstatne vyššie, ako to bolo doteraz,“ uviedol na tlačovej konferencii Fico.
Kde sú problémy?
Tým hlavným je fakt, že zatiaľ, čo sa špekuluje nad tým, kde nájsť zdroje a čo zrušiť, aby mala vláda pozitívny imidž, o šetrení a akomkoľvek uťahovaní opaskov sa zatiaľ nehovorí. Slová o konsolidácii sú len akési výkriky do tmy. Konkrétne opatrenia sa buď kvôli nepopulárnosti nespomínajú, alebo neexistujú. Viditeľné je zatiaľ iba presúvanie bremien či benefitov z jednej skupiny voličov na druhú. A mnohé z noviniek, ktorými štát opätovne zasiahne do hospodárstva, zjavne nie sú domyslené do detailov.
„Akékoľvek nesystémové zavedenie bankového odvodu alebo dodatočné zdanenie bánk spôsobí, že štát dostane menej peňazí ako v súčasnosti,“ uviedla prednedávnom Slovenská banková asociácia. Menej zisku bude znamenať menej kapitálu pre finančné domy. To znamená menej poskytnutých pôžičiek slovenským domácnostiam a potenciálne aj ešte vyššie sadzby. Pokles ziskov bánk tak podľa asociácie automaticky znamená, že „do štátnej pokladnice zaplatia menej na daniach aj odvodoch“.
Navyše, aj keby príjmy, ktoré banky odvedú do štátnej pokladnice, neodtiekli rovno preč na bonifikáciu hypoték, o konsolidačnom opatrení, ktoré by riešilo slovenský problém, sa hovoriť nedá, keďže je jednorazové. Zisky bánk nebudú rekordné každý rok. Ak bude chcieť vláda kryť vysoké výdavky v budúcom roku, musela by si nájsť ďalšiu obeť. A neskôr proces znova opakovať.
Tomášove trináste dôchodky zase ruinujú rodičovský dôchodok, ktorý by mal byť po novom financovaný prostredníctvom dvoch percent z dane. Odhliadnuc od toho, že seniori dostanú omnoho menšiu sumu než doteraz (1,5 percenta z príjmu svojich detí), ohrozilo by to aj fungovanie stoviek menších mimovládnych organizácií, ktoré mnohokrát od dvoch percent z dane závisia.
Samozrejme, novozvolená vláda má na tieto zmeny právo. Presadzuje svoj program, plní sľuby, zavďačuje sa svojim voličom. No netreba si to zamieňať s akýmkoľvek ozdravovaním verejných financií. Opatrenia, ktoré by riešili dlhodobý problém, zatiaľ nie sú na stole.
