Skôr, než každého osobitne prežehnal, povedal: "Ste obaja Božie deti a požiadali ste o požehnanie pre vás od Boha, nášho Otca. S potešením tak činíme v mene cirkvi. Je to spôsob, ako chce cirkev ukázať, že Boh je s vami a my vieme, že ste s ním. Hovorili sme osobne s biskupom a videli sme vašu vieru. Preto sme pristúpili ďalej, k tejto možnosti, akú nám dal pápež František."
Počin vyvolal odpor i polemiku. Tamojší biskup Milton Luis Tróccoli Cebedio sa bráni, že dobrorečenie zmieneného páru bolo jednoduché a bez hostí. Konzultoval ho s apoštolskou nunciatúrou, ktorá ho vraj schválila. Na druhej strane priznal, že vykonaný akt mohol raniť citlivosť ľudí a prispieť k zmätku.
Žehnanie osôb v pároch, ktoré podľa katolíckeho učenia nie sú v súlade s Božím plánom, odobrilo vyhlásenie Fiducia supplicans. To však zároveň zakazuje, aby k požehnaniu došlo za okolností, aké sa stali v juhoamerickej krajine v uvedenom prípade, najmä pred kamerou a vo svadobných šatách.
Aj Joseph Ratzinger rozlišoval
Už od začiatku je dokument z dielne Dikastéria pre náuku viery predmetom neprijatia, polemiky a kritiky zo strany katolíckych kruhov. Výnimku pri jeho uplatňovaní dostali africké biskupské konferencie. Šíri sa tiež apel biskupom a kardinálom, aby požiadali Františka o jeho stiahnutie. Vystúpil proti nemu okrem iných aj uruguajský kardinál Daniel Sturla.
Najnovšie však kontroverzný text obhajoval edičný riaditeľ Dikastéria pre komunikáciu, bývalý taliansky vatikanista Andrea Tornielli.
Zameral sa na kritiku, ktorá považuje za neprípustné rozlíšenie medzi na jednej strane "rituálnymi" či "liturgickými" modlitbami a požehnaniami a na druhej "pastoračnými" či "spontánnymi". Podľa niektorých dokonca Fiducia supplicans vraj vytvorila novú formu žehnania.
Dikastérium pre náuku viery prezývané "strážca morálky" v roku 2000 publikovalo Návod o modlitbách za uzdravenie od Boha. Vtedy ho viedol bavorský kardinál Joseph Ratzinger, neskorší pápež Benedikt XVI. V inštrukcii sa rozlišujú liturgické či rituálne modlitby za uzdravenie a iné, ktoré takými nie sú, ale sú legitímne dovolené.
Podobne tiež Fiducia supplicans rozlišuje vo význame pojmu "liturgický", argumentuje Tornielli: "Tento text podpísaný Ratzingerom a schválený pápežom Wojtylom ukazuje, že význam termínu liturgický, ktorý používa Fiducia supplicans na definovanie rituálnych požehnaní, ktoré sú odlišné od pastoračných, zaiste predstavuje vývoj. Ten je však súčasťou magistéria (učenia) posledných desaťročí."
Medzi požehnaniami jestvujú i ďalšie rozdiely. Niektoré predstavujú posvätenie alebo spečatenie sviatosti, ktorú slávia snúbenci v prípade svadobného požehnania. Sú takisto modlitby vzývania, ktoré vznášame k Bohu. Naopak, v prípade exorcizmu majú modlitby odvrátiť zlo, vymenúva Tornielli.
Pre niektorých sú všetky modlitby predmetom náležitostí v liturgii cirkvi, a liturgia teda má svoj pastoračný rozmer. Na túto námietku odpovedal sám pápež, keď povedal, že človek nemusí byť morálne dokonalý, aby získal spontánne dobrorečenie, myslí si niekdajší vatikanista.
Benediktov postoj k požehnávaniu
Extajomník Benedikta XVI. arcibiskup Georg Gänswein a jeho životopisec Peter Seewald sa v médiách vyjadrili, že Ratzinger by Fiducia supplicans neschválil. Na rozdiel medzi tým, ako Dikastérium pre náuku viery viedol Ratzinger a ako súčasný kardinál Víctor Fernández, sa Štandard pýtal koncom minulého roku.
Na rímskej konferencii o dedičstve nemeckého pápeža najprv prednášajúci krátko debatovali medzi sebou. Napokon sa odhodlal odpovedať belgický kňaz Jean-Pierre Schouppe: „Áno, je možné, že súčasné vedenie Dikastéria pre náuku viery je trochu odlišné od času, keď tam bol Ratzinger.“
Nepriamo sa vyjadril v záverečnom prejave taliansky jezuita Federico Lombardi. V predchádzajúcom pontifikáte bol považovaný za hovorcu pápeža i Vatikánu. Bol riaditeľ Tlačového strediska Svätej stolice a teraz predsedá spomínanej Nadácii Josepha Ratzingera:
„Odkaz Benedikta XVI. zostáva živý a plodný v živote katolíckej cirkvi. Nemali by sme sa pýtať, čo by teraz spravil či nespravil.“
