Minister môže zakázať mobily, ale je na rodine, aby resetovala priority, tvrdí neurológ Stránský

Mobily v rukách detí sú dlhodobo diskutovanou témou. Na obrátkach nabrala tento týždeň, keď minister školstva Tomáš Drucker (Hlas) oznámil plánovaný zákaz telefónov na prvom a obmedzený režim na druhom stupni základných škôl.

Popredný český neurológ Martin Jan Stránský tento krok Slovenskej republiky víta.

„Deti by do 18 rokov nemali mať telefóny vôbec. Nikdy, nikde, bodka. Prečo? Pretože vieme, že neprinášajú nič dobré, aktívne škodia a robia to spôsobom, ktorým zvyšujú závislosť. Mobilný telefón je droga vytvorená nadnárodnými firmami, aby zarobili na našom súkromí. Keď nedovolíme dieťaťu vodku a cigarety, prečo mu dáme mobil, ktorý aktívne poškodzuje jeho mozog?“ pýta sa odborník.

Digitálne technológie podľa neho neponúkajú detskému mozgu to, čo človek.

„Neponúkajú mu stres, polarizáciu, niečo neštandardné. Je to plochý svet, ktorý je výborný na to, aby mozog dostával informácie, ale neurologicky sa s týmito informáciami musí niečo diať ďalej, aby sa vytvorili hlbšie štruktúry,“ opisuje Stránský vplyv technológií na maloletých počas webinára Komenského inštitútu, počas ktorého s ostatnými účastníkmi diskutovali o spomínanej téme.

Škola nemá preberať rolu rodiča v zaúčaní do sveta technológií

Názory rodičov, učiteľov, ale aj odborníkov na prítomnosť digitálnych technológií vo vzdelávacích zariadeniach sú rôzne.

Niektorí schvaľujú ich definitívny zákaz alebo podporujú výzvu na reguláciu mobilov, ktorú spustil Úrad komisára pre deti a ktorú môžu občania podporiť na tomto odkaze.

Iní tvrdia, že nemôžeme deti izolovať od sveta, ktorý sa vyvíja pred našimi očami. Podľa neurológa by škola nemala preberať rolu rodiča. Práve ten má vlastné deti učiť o technológiách.

„Školy sú tu na to, aby učili deti, ako premýšľať, nie na to, aby prevzali rolu ich vychovávania. Dnešná generácia rodičov zlyháva na plnej čiare. Chcú sa ,zbaviť svojich detí‘, aby mohli zarábať, aby mali viac voľného času a aby sa deti nenudili. Lenže dieťa sa potrebuje nudiť, pretože vtedy sa tvoria jeho mozgové spojenia,“ tvrdí primár z Yale s dôvetkom, že ak sa aj ratolesť nenudí, potrebuje sa učiť od iných ľudí, predovšetkým od rodičov. Tí majú podľa neho na svete len jednu úlohu – vychovať svoje dieťa, nie zarábať, mať viac voľného času a dať dieťaťu mobil, lebo ho má iný rovesník.

„To znamená, že každý iný rodičovský pár to robí tiež zle. Dostávame sa do fenoménu, keď všetci začínajú robiť niečo zle a myslia si, že je to dobré, keďže to robia všetci,“ apeluje na súčasný stav odborník na neurológiu.

Podľa názoru školskej psychologičky Anny Steinerovej však digitálne technológie do škôl jednoznačne patria a deti treba učiť, ako s nimi pracovať či vyhľadávať informácie.

„Je to činnosť, ktorá je prepojená s učivom a koordinujú ju učitelia. Deti sa potrebujú s týmto svetom oboznamovať aj vo vzdelávacom svete, nielen v zážitkovom smere, v ktorom sa, žiaľ, vyvíjajú samé už od útleho detstva v závislostí od nastavenia rodiny,“ tvrdí odborníčka, ktorá zároveň uznáva, že ak je dieťa účastné na vyučovaní a popri tom cez prestávky surfuje na internete, únava u neho narastá oveľa rýchlejšie, keďže mobilné technológie zamestnávajú v mozgu veľmi podobné centrá ako tie, ktoré sa používajú pri učení.

Steinerová priznáva, že technológie maloletých veľmi zasycujú a môžu si cez ne počas vyučovania omnoho viac a rýchlejšie ublížiť – posielaním rôznych zosmiešňujúcich fotiek či videí.

Neexistuje jediná štúdia o pozitívach technológií v rukách detí

Primár z Yale na webinári opísal výskum z konkrétnej školy s rovnakou triedou a vyučujúcou. Štúdia dokazuje, že deti, ktoré vyrastajú s technológiami, nie sú chytrejšie.

„Trieda sa rozdelí na dve polovice, jedna časť sa učí učebný materiál z obrazovky, druhá sa ho učí z papierov a kníh. Pri skúške má druhá časť žiakov, tá takzvane papierová, až o 33 percent lepšie výsledky na všetkých štandardizovaných testoch,“ zdôrazňuje Stránský.

Lekár zároveň vyjadril skepticizmus voči prítomnosti akýchkoľvek digitálnych zariadení v škole.

„A nielen ja, ale aj vynálezcovia technológií. Všetci posielajú svoje deti do walfdorskej školy. Je známa tým, že v nej nie je jeden jediný počítač. Oni vedia prečo. Dávajme si veľký pozor, keď si myslíme, že sa musíme zúčastňovať vo svete digitálnych technológií. To je svet, ktorý je komerčný, ovládateľný a filozoficky veľmi nebezpečný pre náš ďalší vývoj,“ upozornil počas webinára český neurológ.

V akom veku škodia mobily deťom najviac?

Platí jedno pravidlo. Čím mladšie je dieťa, ktoré používa technológie, tým je to horšie, tvrdí Stránský.

„Preto nadnárodné a svetové zdravotnícke organizácie odporúčajú, aby maloletí neprišli do kontaktu s obrazovkami skôr, ako dosiahnu vek dvoch rokov,“ zdôrazňuje ďalej primár, ktorý odporúča od dvoch do piatich rokov života dieťaťa stráviť pri obrazovke maximálne hodinu denne, aj to s dohľadom rodiča.

„Medzi piatym až pätnástym rokom života maximálne dve hodiny denne,“ dodáva neurológ s dôvetkom, že nejde o názory, ale fakty, ktoré vychádzajú z preukázateľných štúdií. Tie totiž potvrdzujú, že ak maloletí trávia pri obrazovkách viac času, než je odporúčané, v ich mozgu dochádza k štrukturálnym zmenám.

„Nebojme sa svojich detí. Nebojme sa im vziať niečo, ak vieme, že im to škodí,“ uzavrel profesor Stránský.

Minister školstva Tomáš Drucker apeluje na nariadenie plošného zákazu mobilov v slovenských školách. O tom, či bude zákaz platiť ešte tento alebo až ďalší školský rok, má šéf rezortu informovať začiatkom apríla.