Odštiepenecký moldavský región Podnestersko požiadal Rusko o ochranu

Moldavský separatistický región Podnestersko požiadal v stredu Rusko o "ochranu". Vyplýva to z uznesenia, ktoré bolo tamojším parlamentom prijaté na mimoriadnom zasadaní.

Moldova Transnistria Customs Duties Demonštrácia v podnesterskom Tiraspole. Foto: Profimedia.sk

V rezolúcii sa uvádza, že predstavitelia tohto proruského odštiepeneckého regiónu požiadajú ruskú Radu federácie a Štátnu Dumu, teda hornú a dolnú komoru ruského parlamentu, o „zavedenie opatrení na ochranu Podnesterska tvárou v tvár zvýšenému tlaku zo strany Moldavska“, citovali miestne i ruské tlačové agentúry.

Dokument tiež obsahuje výzvu k medzinárodnému spoločenstvu so žiadosťou, aby sa zabránilo zhoršeniu vzťahov medzi dvoma brehmi Dnestra [rieka oddeľujúca Moldavsko a Podnestersko, pozn.red] a aby sa uľahčilo obnovenie plného dialógu. 

„Podnestersko bude vytrvalo bojovať za svoju identitu, práva a záujmy podnesterského ľudu a nevzdá sa ich ochrany, napriek akýmkoľvek formám vydierania a vonkajšieho tlaku,“ píše sa v dokumente.

Žltou je označené Moldavsko, červenou odtrhnuté Podnestersko. Na severe, východe a juhu susedí s Ukrajinou, západnu hranicu zdieľa s Rumunskom. Zdroj: wikimedia commons

Zriedkavé zasadnutie parlamentu

Podnesterský parlament sa v stredu zišiel na mimoriadnom zasadaní prvýkrát od roku 2006. Išlo len o siedme zasadanie zákonodarného zboru tejto medzinárodne neuznanej republiky vyhlásenej v septembri 1990.

Na predchádzajúcom mimoriadnom zasadaní separatisti vyhlásili referendum o pripojení k Rusku, v ktorom drvivá väčšina zúčastnených hlasovala za.

Iniciátorom stretnutia parlamentu bol prezident neuznaného Podnesterska Vadim Krasnoseľskij. Stretnutia sa zúčastňuje vyše 600 delegátov zastupujúcich parlament, mestské, okresné a obecné zastupiteľstvá, ako aj poslanci, ktorí v roku 1990 Podnestersko založili. Pripomeňme, že táto oblasť, ktorú ovládajú proruskí separatisti, sa nachádza na východe Moldavska pri hraniciach s Ukrajinou.

Uznesenie zboru so sídlom v Tiraspole sa podľa ruskej štátnej tlačovej agentúry TASS zašle generálnemu tajomníkovi Organizácie spojených národov, Spoločenstvu nezávislých štátov, Európskemu parlamentu, Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe či Medzinárodnému výboru Červeného kríža.

„Ochrana záujmov obyvateľov Podnesterska, našich krajanov, je jedna z priorít,“ uviedlo ruské ministerstvo zahraničných vecí.    

Zhoršenie vzťahov v posledných rokoch

Krátko po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu zneli z Kyjeva výzvy, aby Moldavsko využilo moment ruskej slabosti a vyriešilo problém s Podnesterskom. Treba však spomenúť, že táto separatistická republika má v skutočnosti silnejšiu armádu než Kišiňov. Štandard sa téme venoval v samostatnom článku.

Pripomeňme, že v apríli 2022 regiónom otriasli viaceré explózie. Ich terčom sa stalo miestne de facto ministerstvo vnútra či rozhlasová veža vysielajúca program ruských staníc. Neskôr prišlo aj na streľbu v okolí muničného skladu v meste Cobasna, ktorý je pod kontrolou ruskej armády. Krasnoseľskij po útokoch naznačil, že za nimi stojí Ukrajina a vyzval Kyjev, aby vyšetril „nelegálny pohyb bojovníkov na území Podnesterska, ako aj ich teroristické činy…“. Ukrajina naopak obvinila Rusko z toho, že narafičilo útoky tak, aby mohlo Podnestersko destabilizovať.

Vzťahy medzi oboma celkami sa postupne zhoršovali od nástupu moldavskej prezidentky Maii Sanduovej. Posledným bodom eskalácie bolo rozhodnutie moldavských úradov vyrubiť clá na tovar putujúci do Podnesterska cez územie republiky. Tiraspol obvinil Kišiňov, že využíva zraniteľné postavenie Podnesterska na blokovanie dodávok tovaru a vyvíjanie tlaku naň.

Existujú obavy, že v Podnestersku by sa mohol otvoriť nový front vo vojne Ruska s Ukrajinou. Ukrajinská armáda varovala, že Rusko by mohlo z Podnesterska zaútočiť na neďaleké ukrajinské prístavné mesto Odesa.

(tod/tasr)


Majiteľ sociálnej siete Facebook Mark Zuckerberg priznal americkému Kongresu jeden z najmasívnejších cenzorských zásahov zo strany vládnej moci voči nepohodlným názorom občanov v modernej histórii. Nešlo pritom o ochranu utajovaných skutočností či iných zákonných dôvodov, ale o krytie korupcie a umlčiavanie kritikov pandemických opatrení. Tento prípad ukazuje, ako veľmi dôležitý je zákaz cenzúry, a prečo je toto ústavné právo potrebné neustále strážiť. Viac v článku.

prečítať viac

Automobilovému koncernu Volkswagen prerástli problémy s konkurencieschopnosťou cez hlavu. Skupina hlási najväčší problém práve vo svojej vlajkovej značke Volkswagen, ktorej ziskové marže sú už dlhší čas príliš nízke.

prečítať viac