Ľalík: Najväčším problémom bolo rozhodovanie súdu o trestnej novele bez jej zverejnenia v Zbierke zákonov

Ústavný súd rozhodol o novele Trestného zákona expresne rýchlo. Ako si to vysvetľujete?

Sudcovia chceli stihnúť lehotu, aby ich rozhodnutie o pozastavení účinnosti časti právneho predpisu mohlo byť publikované v Zbierke zákonov pred tým, ako právna úprava nadobudne účinnosť, teda pred 15. marcom 2024.

Stali sa podobné prípady aj v minulosti?

V dávnejšej minulosti sa stali také prípady, ale to by sme museli ísť hlbšie do minulosti. Konkrétne to bolo pred rokom 2011. Rekordom sú tri vo veci správy daní (PL. ÚS 4/02). Podobne ako v súčasnom prípade trvalo rozhodovanie Ústavnému súdu aj vo veci PL. ÚS 26/06. Podľa zákona o Ústavnom súde má súd povinnosť rozhodnúť o pozastavení účinnosti právneho predpisu bezodkladne. Ale vyskytujú sa v jeho rozhodovacej činnosti aj prípady, keď také rozhodnutie prijal po troch rokoch od návrhu (PL. ÚS 105/2011).

Súd rozhodoval o novele Trestného zákona bez toho, aby sa zverejnila v Zbierke zákonov. Mal na to oprávnenie?

Toto považujem za najväčší problém samotného rozhodnutia. Ústavný súd tvrdí, že takú právomoc má, hoci tak urobil prvýkrát od roku 2001, keď právomoc o dočasnej suspendácii právneho predpisu získal. Negoval tak svoje nedávne rozhodnutie, v ktorom uviedol, že posudzovať môže len právne predpisy, ktoré sú platné – teda boli publikované v Zbierke zákonov.

Podľa mňa v extrémnych prípadoch takúto kompetenciu Ústavný súd má, ale súčasný prípad nebol takým extrémnym na to, aby musel uplatniť túto právomoc. Predsa len do účinnosti právnej úpravy zostáva ešte viac ako dva týždne, v rámci ktorých musí byť právna úprava zverejnená v Zbierke zákonov. Predpokladám, že Ústavný súd vie zistiť, kedy sa plánuje vydanie Zbierky zákonov, a svoje rozhodnutie mohol naplánovať tak, aby o celej veci rozhodol po zverejnení v zbierke, ale zároveň pred nadobudnutím účinnosti. To by bol štandardný postup v zmysle doterajšej viac ako 20-ročnej rozhodovacej činnosti Ústavného súdu.

Na to, aby bolo rozhodnutie Ústavného súdu platné, musí sa zverejniť v Zbierke zákonov do 15 dní. Čo ak to rezort spravodlivosti nezabezpečí?

Ak by ministerstvo spravodlivosti uznesenie Ústavného súdu nepublikovalo, tak by vznikol právny chaos. Formálne by rozhodnutie súdu nemalo právne účinky. To je až do momentu publikácie v Zbierke zákonov, také rozhodnutie nevyvoláva svoje účinky – teda k pozastaveniu účinnosti právnej úpravy by neprišlo. Materiálne však už všetci vedia, aké rozhodnutie Ústavný súd prijal.

Pripomínam precedens z roku 2011 pri voľbe generálneho prokurátora v parlamente, keď vtedajšia koalícia nevedela zvoliť kandidáta tajnou voľbou. Zmenila zákon o rokovacom poriadku tak, aby bolo možné voliť kandidáta na túto funkciu primárne verejne. Vtedajšia koalícia napadla túto zmenu na Ústavnom súde, ten pozastavil účinnosť zmeny ako v súčasnom prípade.

Vtedajší predseda parlamentu Richard Sulík a koaličná väčšina aj napriek tomu, že vedeli, že rozhodnutie Ústavný súd prijal, ale ešte nevyšlo v Zbierke zákonov, vyhlásili voľbu na generálneho prokurátora na základe právnej úpravy, ktorej Ústavný súd pozastavil účinnosť práve s argumentom, že rozhodnutie Ústavného súdu ešte nevyšlo v Zbierke zákonov. Aj keď samotná voľba kandidáta na generálneho prokurátora prebehla tajným spôsobom, dôležité je, že hlavnú úlohu hral argument, že uznesenie Ústavného súdu ešte nevyšlo v Zbierke zákonov (vyšlo až o dva týždne po voľbe). Asi aj tomuto scenáru sa chcel súčasný Ústavný súd vyhnúť.

Druhým prípadom je rozhodovanie poľského Ústavného súdu z roku 2016, ktoré poľská vláda odmietla publikovať v Zbierke zákonov Poľskej republiky. Formálne síce nenadobudlo svoje účinky, ale mnohé súdy podľa neho v skutočnosti postupovali.

Práve kvôli týmto negatívnym príkladom by malo byť v záujme právnej istoty všetkých, aby rozhodnutie Ústavného súdu v tejto veci bolo publikované. V opačnom prípade by vznikla veľká ústavná kríza, ktorá by sa nedala uspokojivo vyriešiť niekoľko rokov, pretože na rozdiel od spomínaných prípadov sa súčasná trestnoprávna novela vzťahuje na desiatky, ak nie stovky prípadov.

Čo znamená rozhodnutie Ústavného súdu o pozastavení účinnosti novely Trestného zákona pre tie časti novely, ktoré sa týkajú trestných sadzieb, lehôt premlčania alebo nových hraníc škôd?

Budú sa aplikovať doterajšie ustanovenia.

Súd pozastavil účinnosť trestnej novely, nie však rušenie Úradu špeciálnej prokuratúry. Je limitovaný časom, dokedy má posúdiť samotný súlad novely s ústavou?

Nie, nie je. Ale predpokladám, že meritórne rozhodnutie vydá v najbližšom čase (v horizonte niekoľkých mesiacov) práve kvôli právnej istote – napadnuté ustanovenia veľkej trestnej novely sa týkajú stoviek prípadov a osôb, preto by mal Ústavný súd vydať meritórne rozhodnutie čím skôr. Tieto osoby a súdy, ktoré rozhodujú, nevedia, podľa ktorej právnej úpravy majú postupovať, preto budú všetci čakať na meritórne rozhodnutie Ústavného súdu a odsudzujúce rozsudky sa budú odročovať.

Parlament v stredu schválil takzvanú malú novelu Trestného zákona o násilných trestných činoch vrátane znásilnenia, ktorou opravil veľkú novelu Trestného zákona a vrátil premlčacie lehoty späť na pôvodných dvadsať rokov. Čo to bude znamenať pre takzvanú malú trestnú novelu, ktorou sa súd nezaoberal a má byť účinná od 15. marca?

Neznamená to nič, pretože stále platí pôvodná právna úprava.

O trestnej novele parlament rokoval v skrátenom legislatívnom konaní. Opozícia zrýchlený proces tvrdo kritizovala. Prečo súdu neprekážalo zrýchlené rušenie špeciálnej prokuratúry?

V rozhodnutí o pozastavení účinnosti Ústavný súd neposudzoval podrobne tento argument. Ten môže a najskôr aj posúdi v meritórnom rozhodnutí o tom, či veľká novela Trestného zákona je v rozpore s ústavou alebo nie.