Aj to sa stáva. Vyrúbaný strom našli v aute páchateľa

Keď bol na tiesňovú linku Mestskej polície Košíc nahlásený nedovolený výrub dreviny na Bauerovej ulici, na miesto bola okamžite vyslaná hliadka. Policajti zistili, že po ihličnane ostal na mieste len koreň. V zaparkovanom aute našli príslušníci MsP zvyšky vyrúbaného stromu. Následne stotožnili aj podozrivú osobu.

Niekde povoľuje okresný úrad, inde mesto

Mestská polícia prípad oznámila príslušnému správnemu orgánu na ďalšie konanie. „Vyrúbať dreviny na území obce alebo mesta môže vlastník pozemku (splnomocnený zástupca obce alebo mesta), resp. ním poverená osoba, na základe vydaného právoplatného súhlasu na výrub drevín,“ informovala Košický Štandard vedúca odboru starostlivosti o životné prostredie Okresného úradu v Košiciach Henrieta Halászová.

Súhlas na výrub dreviny v rámci Košíc vydáva okresný úrad. „A to v prípadoch, ak ide o pozemky, ktoré sú vo vlastníctve obce – mesta Košice, taktiež na pozemkoch, ktoré sú umiestnené mimo zastavaného územia obce a na pozemkoch v lokalitách vyčlenených v zmysle aktualizácie prvkov Regionálneho územného systému ekologickej stability a Miestneho územného systému ekologickej stability mesta Košice. V ostatných prípadoch  je príslušný na vydanie súhlasu Magistrát mesta Košice,“ uviedla ďalej H. Halászová.

Musí sa vysadiť náhrada, dôležité je vegetačné obdobie

„Súhlas na výrub dreviny sa môže v odôvodnených prípadoch vydať len po posúdení ekologických a estetických funkcií dreviny a vplyvov na zdravie človeka,“ pridala zaujímavosť H. Halászová. Súčasťou súhlasu na výrub je „povinnosť, aby žiadateľ uskutočnil primeranú náhradnú výsadbu drevín na vopred určenom mieste, a to na náklady žiadateľa; uprednostňuje pritom geograficky pôvodné a tradičné druhy.“

Ak žiadateľ nie je vlastníkom pozemku, na ktorom sa náhradná drevina vysadila, môže mu orgán ochrany prírody uložiť i starostlivosť o ňu, najviac však na dobu troch rokov. Ak nemožno uložiť náhradnú výsadbu, orgán ochrany prírody uloží finančnú náhradu do výšky spoločenskej hodnoty dreviny. Ak je výrub dreviny odôvodnený, pri vydaní súhlasu sa prihliada na to, aby sa vykonal najmä v období vegetačného pokoja, a to od prvého októbra do konca februára,“ upresnila vedúca odboru.

Strom treba lokalizovať a zdokladovať vlastníctvo pozemku

„Okrem údajov o žiadateľovi žiadosť na výrub obsahuje napríklad označenie katastrálneho územia a pozemku, na ktorom drevina rastie, s uvedením čísla parcely katastra nehnuteľností a katastrálnu mapu s vyznačenými drevinami, súhlas vlastníka alebo správcu pozemku a doklad preukazujúci vlastníctvo alebo iný právny vzťah k pozemku. Ak je pozemok v spoluvlastníctve viacerých osôb, postačuje súhlas spoluvlastníkov, ktorí spolu majú väčšinový podiel na pozemku, alebo súhlas pozemkového spoločenstva.“

Žiadosť tiež obnáša špecifikáciu dreviny, ktorá sa má vyrúbať: druh, počet, zdravotný stav, obvod kmeňa meraný vo výške 130 cm nad zemou alebo tesne pod miestom jeho rozkonárenia. Ak túto výšku nedosahuje, tak výmeru krovitého porastu či odôvodnenie žiadosti o vydanie súhlasu na výrub, uviedla H. Halászová.

Pokuta môže dosiahnuť hodnotu vyrúbaného stromu

Stáva sa, že občania potrebujú vyrúbať strom, ktorý v minulosti sami zasadili. Nebezpečne sa nakláňa, začal tieniť, alebo prekáža. „Občania, ktorí v minulosti zasadili dreviny, sú povinní postupovať v zmysle zákona s ohľadom na vlastnícke práva pozemku, na ktorom dreviny, o ktoré žiadajú vyrúbať, rastú.“

„Tomu, kto vyrúbal dreviny bez súhlasu, môže orgán ochrany prírody uložiť pokutu do výšky 9 958 eur (fyzickej osobe), alebo do výšky 33 193 eur (právnickej osobe), a zároveň mu uloží povinnosť zaplatiť finančnú náhradu, a to do výšky spoločenskej hodnoty dreviny.“

Na drevo má právo vlastník pozemku

Aký je postup po prijatí informácie o nelegálnom výrube, prípadne ak je známy aj páchateľ? „Vecne a miestne príslušný orgán na úseku ochrany prírody a krajiny po prijatej informácii vykoná potrebné úkony pre zistenie rozsahu výrubu, vzniknutých škôd, ako aj určenia zodpovednej fyzickej alebo právnickej osoby za výrub. V úzkej súčinnosti spolupracuje s odbornými organizáciami (Štátna ochrana prírody SR a ďalšie), ako aj s príslušnými zložkami Policajného zboru SR.“

Výšku škody (spoločenskú hodnotu nelegálne vyrúbaných drevín) stanovujú na základe výpočtov Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky a jej jednotlivé regionálne centrá.

„Škoda vzniknutá výrubom drevín je posudzovaná aj ako majetková škoda (drevná hmota). Tú si nárokuje vlastník pozemku, na ktorom drevina rástla, v samostatnom konaní v zmysle platných predpisov Slovenskej republiky,“ uzavrela vedúca odboru starostlivosti o životné prostredie Henrieta Halászová.