Riaditeľ prešovskej hvezdárne Viliam Kolivoška: Už len pohľad na oblohu prináša rovnováhu

Riaditeľa tejto inštitúcie ani po 30 rokoch vesmír neomrzel. K svojej práci pristupuje s rovnakým nadšením ako na začiatku.

V hvezdárni a planetáriu na Dilongovej ulici pracuje od roku 1984, najprv ako radový pracovník a od roku 2012 ako riaditeľ. Viliam Kolivoška tvrdí, že práci je oddaný toľké roky preto, lebo ho nikdy neprestali fascinovať vesmír a práca s ľuďmi.

Každý rok sa spolu s ostatnými kolegami usiluje o pútavý program pre verejnosť. Najbližším podujatím je hviezdny program s názvom Pink Floyd. Prepojenie vedy a kultúry je niečo, čím je planetárium známe a mimoriadne obľúbené.

Prešovská hvezdáreň je unikátna už len samotnou architektúrou budovy, v ktorej sa nachádza. Ide o stavbu spred 40 rokov, o ktorej po jej dobudovaní všetci vraveli, že v Prešove pristálo UFO. Budova pochádzala z návrhu architekta Christa Ciporanova. 

„V Prešove máme takýto architektonický klenot. Ľudia sú oslovení už pri príchode do našej hvezdárne, pretože samotná budova je ikonická a komunikuje s vesmírnou témou. Aj vnútorný priestor je iný ako v bežných divadlách. Samotné hľadisko vo hviezdnej sále je atypické a nevšedné tým, že je kruhové,“ prezrádza hneď v úvode nášho stretnutia riaditeľ hvezdárne.

V jej vnútri sa ukrývajú planetárium, hviezdna sála, výstavná sieň, prednášková sála a pozorovateľňa – terasa na streche. Okrem stavby je podľa neho zaujímavý aj samotný optomechanický prístroj. Ten stojí uprostred planetária a ponúka návštevníkom dokonalý pohľad na hviezdnu oblohu v kovovej kupole.

Na hviezdy a rôzne vesmírne objekty, ktoré premieta, sa návštevníci dívajú z kresiel v poloľahu. Prístroj je starý 40 rokov, no tým, že sa oňho neustále starajú, slúži vynikajúco.

„Mnoho hvezdární prechádza už na digitálne planetárium, čo je vlastne projekcia, kedy sa využíva sústava dataprojektorov, ktorá premieta na sféru, do kruhu, na kupolu,“ vysvetľuje riaditeľ s tým, že oba prístroje premietajú kompletný obraz oblohy – hviezdy, súhvezdia, mesiac, planéty, kométy, meteory. Optomechanický prístroj je podľa neho precízny a presvedčivý, je zaujímavý a užitočný. „Raz bude musieť byť vymenený, no ešte to nie je nevyhnutné,“ dodal riaditeľ.

To najzaujímavejšie z vesmíru ponúkajú publiku príťažlivou formou, ktorá je zaujímavá pre všetky vekové kategórie. „Naša ponuka je postavená tak, aby sme oslovili aj deti z materských škôl, ale aj dospelých. A najmä, aby sme priniesli do poznávania aj zážitok. Najmenších upútavame rozprávkovým príbehom, ale zároveň im núkame poznanie – napríklad so súhvezdiami sa spájajú mnohé mytologické príbehy,“ objasňuje V. Kolivoška.

Pre starších ponúkajú komentovaný spôsob programu. „Tam ide už o pohľad z hľadiska vedy, podstaty vesmíru. Vesmír funguje na fyzikálnych zákonoch, na základe pôsobenia chémie, fyziky, optiky, ale v konečnom dôsledku ho vnímame vizuálne. V prípade starších žiakov nám ide o to, aby si vedeli spojiť poznatok s vizuálom,“ dodal.

Pre iných zas ide o poznávanie vesmíru cez emócie. Tradične od vzniku HaP sa v programovej ponuke objavujú popri astronomických aj hudobné programy. Expozičný priestor slúži na vystavenie výtvarných prejavov mladých k téme vesmír, aj výstavy z radov výtvarných umelcov a umeleckých fotografov.

Mnoho návštevníkov tiež v hvezdárni hľadá relax a pokoj. „Už len pohľad na oblohu prináša rovnováhu, prežívame oddych a necháme sa očarúvať formami a hmotami, ktoré vo vesmíre sú a tu ich nepoznáme,“ vraví V. Kolivoška

Mimoriadne obľúbené miesto je terasa hvezdárne, kde sa nachádzajú profesionálne ďalekohľady. Terasa je vhodná na usporiadanie verejných pozorovaní. V. Kolivoška však tvrdí, že niekedy sú očakávania pozorujúcich vyššie ako samotné pozorovacie možnosti.

„Tým, že prešovská hvezdáreň je umiestnená v širšom centre mesta, v svetelnom znečistení, pozorovacie možnosti nie sú dokonalé. Reálna obloha sa dá pozorovať lepšie v neosídlených častiach,“ vraví a dodáva, že väčšia časť návštevníkov prichádza k nim cez deň.

„Zmysluplnejšie je však sledovať oblohu v noci. Vtedy sa dajú pozorovať hviezdy súhvezdia, mesiac, rôzne satelity na komerčné účely. Aj tieto veci ľudí zaujímajú, rovnako ako priestor vesmírnej stanice, čo sa v ňom robí. Je tiež zaujímavé pozorovať prelety vesmírnej stanice a v podmienkach Prešovskej hvezdárne sa to dá. Musí však spolupracovať počasie,“ dodáva riaditeľ.

Pre Viliama Kolivošku je táto práca aj po toľkých rokoch motivujúca. „Pracujem s ľuďmi a pre oblasť, ktorá je živá už po tisícročia. Obloha vždy bola v centre záujmu ľudí a vesmír je nevyčerpateľná studnica. Nedochádza teda k vyčerpávaniu, že nie sú nové výzvy. Vidím vďačnosť a očarenie detí aj dospelých. Aj z optomechanického prístroja som stále paf,“ dodal so smiechom.

Prešovskú hvezdáreň navštevujú aj známe osobnosti. Veľmi rád do nej chodí najpopulárnejšia československá osobnosť v odbore astronómia doktor Jiří Grygar. Ako s úsmevom hodnotí V. Kolivoška, priznáva sa k nim aj biochemik Pavol Čekan a na návšteve bol už aj niekdajší premiér SR Eduard Heger.

Priemerný počet návštevníkov hvezdárne počas sobôt je okolo 60, počas celého uplynulého roka to bolo 23-tisíc. Tržby za uplynulý rok činili zhruba 61-tisíc eur.