Temná minulosť Nív. Ľudia sa tejto štvrti vyhýbali oblúkom
Na svojom webe to uvádza mestská časť Ružinov odvolávajúc sa na článok novín Presburger Zeitung zo 14. júna 1900. V tejto lokalite sa nachádzali lesy, ktoré boli husto zarastené krovím a ako uvádza mestská časť, boli lákadlom pre „nekonformných“ ľudí, ktorí nechceli byť v Prešporku oficiálne prihlásení.
Územie súčasných Nív bolo spojené napríklad aj s liečebňami tuberkulózy či cholery. Na vtedajšej hranici mesta vznikali pracoviská epidemiologickej nemocnice na účely liečby v izolácii. Liečebňa tuberkulózy sa nachádzala na dnešnej Bajzovej ulici, prísnejší a oplotený komplex na liečbu cholery sa nachádzal na mieste dnešného Doprastavu (križovatka Miletičova – Košická).
V minulosti sa tam istú dobu nachádzal aj najväčší riečny dopravný prístav v Uhorsku. S výstavbou prístavu (v súčasnosti Zimný prístav) sa začalo v roku 1897. Išlo o obdobie, keď ešte nebol vybudovaný prístav ani v Budapešti. Súčasťou projektu boli aj sklady a železničná stanica.
Priemyselný rozmach síce na jednej strane poskytoval prácu, mal však aj tienistú stránku. Nivy sa totiž stávali štvrťou s najznečistenejším ovzduším. V roku 1888 vznikla na Bottovej ulici (pri dnešnej hranici Starého Mesta a Ružinova) Tkáčovňa Heinricha Klingera na spracovanie juty. V roku 1895 pribudla Uhorská cvernová továreň na výrobu nití a o sedem rokov neskôr Rafinéria Apollo na výrobu benzínu, petroleja a iných olejových komodít.
Následne vedľa vtedajšej robotníckej kolónie vznikla v roku 1910 na Košickej ulici továreň Gumon. Závod okrem gumených výrobkov produkoval aj linoleum a tvrdený papier, v roku 1915 získal patent na bakelit. Výroba bakelitu bola zrušená pre sťažnosti obyvateľov.
S rozmachom priemyselných tovární sa Nivy postupne zaľudňovali. Ešte pred druhou svetovou vojnou tu vznikla štvrť rodinných domov medzi Miletičovou a Košickou ulicou. Okolo roku 1950 na ružinovských Nivách vyrástlo prvé väčšie sídlisko v Bratislave, ktoré dostalo názov „500 bytov“.
(tasr, Ružinov)