Ženy majú nižšie dôchodky ako muži. Hrozí niektorým dôchodkyniam riziko chudoby?

Nižšie dôchodky však znamenajú vyššie riziko chudoby v starobe najmä pre ženy, ktoré žijú samy. Podľa najnovších údajov Štatistického úradu SR je v súčasnosti na Slovensku postihnutých príjmovou chudobou 13,9 % žien, jednočlenná domácnosť žien má mieru rizika chudoby na úrovni 26,3 %.

„Napriek tomu, že emancipácia žien pokročila a ženy už nemusia bojovať o svoje volebné právo, vo verejnom živote, v práci a zárobkoch, a následne aj v priznaných dôchodkoch, sú ženy stále v nevýhodnejšej pozícii ako muži.

KOZ SR pri príležitosti Medzinárodného dňa žien pripomína, že neexistuje priestor na takéto prejavy a prehlbovanie rozdielností.

„Vyzývame na prelomenie bariér, spochybnenie stereotypov, na spravodlivé zaobchádzanie a vytvorenie prostredia, kde sú všetky ženy cenené a rešpektované,“ vyzdvihuje Konfederácia odborových zväzov SR (KOZ).

Priemerná mzda v národnom hospodárstve je vyššia u mužov ako u žien

Muži zarábajú o 10,2 % viac, ako je priemerná mzda v národnom hospodárstve. Naopak, ženy majú mzdy o 10,5 % nižšiu, ako je priemerná mzda v národnom hospodárstve. Výrazný rozdiel je aj pri porovnaní mzdy muža a ženy.

Ženy dosahujú len 81,2 % mzdy mužov, rodový mzdový rozdiel je teda na úrovni 18,8 % v neprospech žien.

„Medzi najčastejšie bariéry, s ktorými sa ženy stretávajú, patria okrem už spomínaného nízkeho mzdového ohodnotenia aj nemožnosť kariérneho rastu, vysoká nezamestnanosť, zložitý návrat na trh práce po materskej dovolenke, nedostupnosť predškolskej výchovy, ale aj vysoká nezamestnanosť či obťažovanie na pracovisku,“ uviedla prezidentka KOZ SR Monika Uhlerová.

Platovú nerovnosť v odmeňovaní mužov a žien živia predsudky a stereotypné vnímanie pozície ženy – matky a opatrovateľky zo strany spoločnosti.

Takzvané opatrovateľské činnosti, t. j. starostlivosť o deti, rodinných príslušníkov a domáce práce, sú vo veľkej miere v rukách žien.

„V kontexte starnúcej populácie, nedostatočne pripravenej infraštruktúry, malého množstva profesionálnych kapacít pre opatrovanie nesamostatných seniorov, chýbajúcich kapacít jaslí a škôlok bude význam žien takzvanej ‚sendvičovej‘ generácie narastať,“ dopĺňa Uhlerová.

Až 68 % domácich prác vykonávajú na Slovensku práve ženy

Žena tak v priemere venuje tejto neplatenej domácej práci 38 hodín týždenne.

Zamestnávatelia nemajú podľa KOZ veľký záujem vychádzať ženám v ústrety prostredníctvom skrátenej práce, najmä kvôli daňovo-odvodovému zaťaženiu a celkovým nákladom na zvýšený počet zamestnancov z dôvodu skrátenia ich práce.

„Rovnakou prekážkou väčšieho zapojenia žien na trhu práce je problematika tzv. dlhých pracovných hodín mužov, ktoré de facto bránia mužom dostatočne sa podieľať na domácich prácach a starostlivosti o deti. Možné riešenie vidíme napríklad aj v skracovaní pracovného času,“ uviedla prezidentka KOZ.

Nástroje na elimináciu rodových mzdových rozdielov už sčasti nájdeme aj v existujúcich legislatívnych opatreniach, napríklad zákaz diskriminácie je zakotvený v Ústave SR, v Zákonníku práce či v tzv. antidiskriminačnom zákone. Viac priaznivých opatrení však prináša transpozícia európskych smerníc.

(sita, kol)