Zlaté časy už majú dávno za sebou. Aká je sila európskych armád

Medzi vojenskými expertami, politikmi i skúsenými zahraničnými novinármi sa už dlhodobo vedie polemika o tom, čo sa môže stať, ak za veľkou mlákou Donald Trump vyhrá novembrové prezidentské voľby. Ten sa totiž v minulosti vyjadroval na adresu európskych členov NATO mimoriadne kriticky. Poukazoval na neplnenie záväzku investovať do armád dve percentá HDP, niekoľkokrát hovoril o vystúpení USA z NATO a dlhodobo tlačí na ukončenie pomoci Ukrajine.

Hoci sa časť mozgov zhoduje, že slová nemusia automaticky znamenať činy, v médiách sa čoraz častejšie objavuje otázka, či je Európa schopná ubrániť pred Ruskom Ukrajinu a teoreticky i samu seba.

V tomto smere hrá prvé husle vojenská produkcia a zbrojárske kapacity. No prípadné vojenské stiahnutie sa USA z Európy otvára aj otázku, ako odstrašujúco starý kontinent pôsobí a v akom stave sú momentálne európske armády.

Vojaci sú cenným artiklom

Hoci sa údaje o presných počtoch obrnených vozidiel, tankov či vojenského personálu na základe rôznych zdrojov mierne odlišujú, faktom je, že počas ostatných dekád sa jednotlivé armády európskych štátov zmenšovali. A aj keď mnohé z nich od anexie Krymu a invázie ruských vojsk na Ukrajinu prechádzajú istou modernizáciou, bez Ameriky by v súčasnom stave bola schopná ustáť prípadnú konfrontáciou so svetovou veľmocou len veľmi ťažko.

Pomerne frekventovane citovaný web Global Firepower, ktorý každoročne aktualizuje informácie o jednotlivých svetových armádach, uvádza, že najviac mužov má k dispozícii spomedzi európskych štátov Poľsko (cez 200-tisíc), za ktorým je vo veľmi tesnom závese Francúzsko.

Nemecká armáda, ktorá mala podľa informácií amerického denníka Wall Street Journal na konci studenej vojny zhruba 800-tisíc mužov (dokopy v NDR i NSR), ich má v súčasnosti 180-tisíc. Personál britskej armády, o ktorej sa hovorí ako o jednej z najlepších na starom kontinente a v rebríčku Global Firepower sa stále drží na najvyššom mieste v rámci Európy (okrem Ruska),  je na tom kvantitou takmer navlas rovnako. A počty ľudí v oboch armádach sa napriek hrozbe na východe Európy z roka na rok znížili.

Čo sa týka čisto pozemných jednotiek, britská armáda má zhruba 73-tisíc vojakov, pričom web Sky News uvádza, že je to dvakrát menej ako v roku 1990 a najmenej od napoleonských čias.

Britská armáda má zlaté časy za sebou

Tamojšie médiá konštatujú, že v súčasnosti by Spojené kráľovstvo nebolo schopné postaviť bojovú divíziu s približne 25- až 30-tisíc vojakmi, ktorých by podporovali tanky, delostrelectvo a vrtuľníky. Takúto divíziu nemalo podľa staršieho vyjadrenia tamojšieho bývalého ministra obrany Bena Wallacea od vojny v Perzskom zálive v roku 1991. A aby ju Briti dokázali poskladať, potrebovali by ešte niekoľko rokov.

Britský tankový park tvorí zhruba dvesto tankov, pričom web Sky News uvádza, že iba 148 z nich by malo byť modernizovaných na variant Challenger 3. Navyše, Wall Street Journal, ktorý cituje vojenských analytikov, uvádza, že len 157 tankov by mohlo byť nasadených do jedného mesiaca a možno len 40 je plne funkčných a pripravených na presun.

„Potrebujete mimoriadne schopné vzdušné sily. Potrebujete super schopné námorníctvo. My ich máme. Ale ak nemáte (pozemnú) armádu, ste nekompletní,“ cituje WSJ Patricka Sandersa, vrchného veliteľa britskej armády.

I keď je to s letectvom i námorníctvom na britských ostrovoch o niečo lepšie, aj to v priebehu desaťročí upadalo.

Bývalý dôstojník amerického námorníctva a hlavný poradca think tanku Atlantická rada Harlan Ullman pre britský denník Financial Times prednedávnom konštatoval, že ešte v roku 1971 bolo Kráľovské námorníctvo impozantné: „Disponovalo tromi lietadlovými loďami, 81 torpédoborcami a fregatami, 39 dieselovými a jadrovými ponorkami a približne 250 stíhačkami Phantom a údernými lietadlami Buccaneer.“

„Dnes sa toto námorníctvo zmenšilo na dve lietadlové lode, 18 torpédoborcov a fregát, dve dokové plavidlá s vyloďovacou plošinou, šesť jadrových útočných ponoriek a štyri ponorky Vanguard,“ uviedol s tým, že napriek meškaniam v dodávkach by malo mať do roku 2025 aj 48 stíhacích lietadiel F-35B Lightning II.

Podobne upadol aj nemecký Bundeswehr

Podľa amerického WSJ malo len západné Nemecko v 80. rokoch viac ako 7-tisíc bojových tankov, pričom dnes má Bundeswehr k dispozícii iba dve stovky, z ktorých je podľa vládnych predstaviteľov pravdepodobne funkčná len polovica. A priemysel krajiny dokáže v súčasnosti vyrobiť za mesiac len zhruba tri kusy.

„Bundeswehr má príliš málo všetkého a od (ruskej invázie) 24. februára 2022 má ešte menej,“ skonštatovala pred rokom Eva Höglová, parlamentná komisárka pre nemecké ozbrojené sily. Nemeckým vojenským základniam podľa nej chýba aj výzbroj a munícia. Wall Street Journal s odvolaním sa na jej slová uviedol, že jedna jednotka útočných vrtuľníkov údajne čakala desať rokov na vybavenie prilbami.

Talianov a Francúzov dobieha Poľsko

Podľa webu Global Firepower, ktorý berie do úvahy viacero faktorov, od množstva vojakov, disponibilných „ľudských zdrojov“ či vojenského vybavenia až po geografiu a financovanie, majú (odhliadnuc od Ruska) v rámci kontinentálnej Európy najsilnejšie ozbrojené sily Taliani a Francúzi.

No pri historickom exkurze a pohľade na silu ich armád v minulosti je zarážajúce, že v súčasnosti ich predbieha okrem svetových veľmocí aj Južná Kórea, Japonsko, Turecko či Pakistan.

Južná Kórea má v súčasnosti armádu rovnakej veľkosti – približne pol milióna príslušníkov – ako Spojené kráľovstvo, Francúzsko a Nemecko spolu. Má tiež prvotriedny vojenský priemysel, ktorý pomáha vyzbrojovať Poľsko.

Práve to je v otázke zbrojenia aktuálne najväčším európskym tigrom.

Britské noviny Times píšu, že počet príslušníkov armády sa za menej ako desať rokov zdvojnásobil z 95-tisíc na 200-tisíc, pričom cieľom je pridať ešte jednu stovku, čím by sa poľské ozbrojené sily stali najväčšou armádou NATO v Európe. Poliaci zároveň plánujú získať 1 600 tankov vrátane približne tisícky z Južnej Kórey. Tým by ich mali k dispozícii viac ako Británia, Francúzsko, Nemecko, Španielsko a Taliansko dohromady.

Poľský program vyzbrojovania sa podľa novín začal naplno realizovať koncom roka 2018. V súčasnosti sa v USA vyrába pre Poliakov 366 tankov M1 Abrams, 486 viacnásobných raketových systémov Himars a najmenej 32 bojových lietadiel F-35, čím si k sebe Varšava zámorskú veľmoc pripútava.

A zatiaľ čo mnohé európske krajiny investujú veľké prostriedky do špičkových systémov, severný sused Slovenska ide skôr cestou kvantity.

„Mnohí samozvaní experti tvrdili, že moderná vojna sa bude viesť najmä v kybernetickom priestore alebo s použitím ľahkej pechoty a bezpilotných systémov,“ skonštatoval prednedávnom tamojší exminister obrany Mariusz Blaszczak. „Ako však ukázala realita, mýlili sa. Pozemné vojská sú stále najdôležitejším základným prvkom ozbrojených síl,“ dodal.

Výdavky sa zvýšili

Napriek tomu, že už takmer dva roky prebieha na východe Európy vojna, povinnosť investovať do vlastnej obrany aspoň dve percentá hrubého domáceho produktu stále neplnia všetci členovia Severoatlantickej aliancie.

Napriek negatívne vyzerajúcim číslam množstvo výdavkov na obranu sa od roku 2014 razantne zvýšilo. Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg nedávno uviedol, že tento rok európski členovia NATO po dlhej dobe dohromady vynaložia na svoje armády dve percentá svojho spoločného hrubého domáceho produktu. V aktuálnom roku splní výdavkový cieľ podľa vyjadrení Stoltenberga 18 z 31 členov obrannej aliancie.