Najväčší podiel zo zahraničných turistov tradične tvoria Česi, ktorých prišlo 152 491, hoci sa u nás zdržujú krátkodobo. Vďaka novým leteckým spojeniam s Bratislavou začali chodiť aj Litovci a Gréci.

Z mimoeurópskych krajín oslovil bratislavský región Indov, Kanaďanov a Izraelčanov.

Pre región je však dôležitý nielen počet návštevníkov, ale aj dĺžka zotrvania. Z európskych krajín najdlhšie ostávali Ukrajinci (3,1), Íri (2,2) a z mimoeurópskych krajín Indovia (2,3 dňa).

Jednodňové pobyty sú neželaným elementom najmä z ekonomického hľadiska. Pokiaľ v Bratislave ostanú turisti iba jednu noc, prirodzene nestihnú navštíviť aj okolité destinácie.

Trend pomalého skracovania dĺžky pobytu však nie je fenoménom iba Bratislavy, ale ide o globálny jav. Preto je pozitívna správa, že vlani priemerná dĺžka mierne stúpla na 1,92 dňa.

„Žiaľ, na Slovensku nemáme relevantné údaje o jednodňových návštevníkoch, ktorí nie sú úplne zanedbateľnou skupinou, ktorá tu necháva peniaze. Hlavné mesto Bratislava je určite destinácia s najväčším počtom 1-dňových turistov na Slovensku," informoval Štandard Bratislava výkonný riaditeľ Bratislava Region Tourism František Stano.

Poloha Bratislavského kraja predstavuje určité výhody aj nevýhody. Križovatka medzi Viedňou a Budapešťou odsúva často Bratislavu iba na niekoľkohodinovú zájazdovú zastávku.

Po Dunaji príde ročne do hlavného mesta približne 300- až 350-tisíc návštevníkov, ktorí sa tu zdržia väčšinou jeden deň.

Pri takom krátkom pobyte neminú toľko ako prespávajúci turisti, ale na druhej strane sa nedostatočne využíva ich prítomnosť. Na základe ich spokojnosti so službami a efektívnejším marketingom sú nielen dôvernými tlmočníkmi, ale aj budúcimi potenciálnymi návštevníkmi už aj s prespaním.

Značka hlavného mesta a BSK nie je vo svete veľmi silná, preto ju je treba neustále zviditeľňovať.

„Nech to znie akokoľvek, neznámosť je stále naša najväčšia marketingová zbraň. Kým iné destinácie si tento potenciál jednodňových návštevníkov pravidelne merajú a vyhodnocujú, u nás sa nepochopiteľne množia prekážky, ako im tu skomplikovať pobyt," zhodnotil František Stano.

BSK má od roku 2022 novú Koncepciu rozvoja cestovného ruchu, ktorá sa zameriava najmä na rozvoj udržateľného turizmu, čo znamená podporu lokálnej ekonomiky.

Malokarpatská vínna cesta alebo Červený Kameň sú len určite príklady atraktívnych destinácií, na ktoré treba viac upozorniť domácich, ako aj zahraničných návštevníkov.

„Úlohou krajskej organizácie cestovného ruchu je najmä iniciovať, spájať a podporovať kooperáciu medzi aktérmi a, samozrejme, propagovať destináciu ako takú, pričom naše zdroje nám umožňujú zameriavať sa najmä na domáceho návštevníka a na prihraničné územia u našich susedov," spresnil výkonný riaditeľ.

Bratislava Region Tourism nemá k dispozícii žiadny vlastný dotačný systém, ale participuje na spoločných aktivitách s cieľom naštartovať projekty a etablovať nové produkty.

Nenahraditeľnou súčasťou financovania je štátny dotačný systém, ktorý sa nedostatočne využíval.

„Je viazaný na rozhodnutia samospráv a je nepochopiteľné, že niektoré túto príležitosť doslova ignorujú. Na území nášho kraja sa za posledných 13 rokov nechalo ležať ladom viac ako 30 miliónov eur, čo je na naše pomery obrovská suma. Kto si dovolí odmietnuť nenávratný príspevok v takomto rozsahu, určite nie je dobrý hospodár prostriedkov daňových poplatníkov," dodal Stano.