Triumf bývalého ministra školstva bol takmer istý už pred hlasovaním, keďže jeho jediným protikandidátom bol Igor Prieložný, ktorý sa v uplynulých parlamentných voľbách nedostal parlamentu a jeho poznateľnosť je veľmi nízka.
Gröhling bude šéfovať strane najbližšie štyri roky. Z celkovo 173 platných hlasovacích lístkov bolo v jeho prospech odovzdaných 160 a 13 v prospech Prieložného.
Gröhling sa pri voľbe mohol oprieť aj o podporu zakladateľa SaS a jej doteraz jediného predsedu Richarda Sulíka. „Neviem ako vy, ale ja to hodím Braňovi,“ povedal Sulík v úvodnom príhovore.
Fico ako úhlavný nepriateľ
"Ako jediná strana v celom spektre nepodliehame populizmu," povedal v prejave po zvolení nový predseda, ktorý označil za najväčšiu výzvu jeho strany zastaviť kroky súčasnej vlády a za "úhlavného nepriateľa" označil premiéra Roberta Fica (Smer).
"Na Slovensku je veľa nerozhodnutých voličov, ktorí chcú slušnú demokratickú vládu a stranu a práve týchto voličov máme šancu osloviť," povedal politik. "Saska bude potrebovať silnejší mandát a bude potrebovať atakovať dvojciferný výsledok," vyhlásil tiež.
Gröhling zároveň vyjadril ambíciu byť súčasťou novej vládnej koalície a potrebu zastaviť Fica prirovnal k potrebe zastaviť niekdajšieho predsedu vlády Vladimíra Mečiara.
SaS schválila na kongrese aj zmenu stanov, z ktorej vyplýva vytvorenie funkcie čestného predsedu. Členovia kongresu ju podporili 93 percentami hlasov. Čestným predsedom sa stal Sulík, ktorý po 15 rokoch skončil ako líder strany.
Do Republikovej rady straníci zvolili Romana Foltina, Miroslava Žiaka a Máriu Kolíkovú. "Všetci traja boli zvolení na štyri roky," ozrejmil hovorca strany Ondrej Šprlák. Členmi Rozhodcovskej komisie sa stali Michal Komada a Daniel Kravec.
Spojenie s PS vraj nehrozí
Gröhling v rozhovore pre Štandard uverejnenom prvého februára tohto roka avizoval, že strana sa pod jeho vedením určite nespojí s najbližším konkurentom, Progresívnym Slovenskom.
„Určite budeme pravicoví a liberálni, v tom sa odlišujeme od všetkých ostatných strán. Zachytil som vyjadrenia typu, že sa budeme blížiť k Progresívnemu Slovensku. Vôbec to nie je pravda. PS je ľavicové, my sme jasne pravicová strana,“ povedal.
Dodal, že v otázkach, ako sú slovenské právo veta v EÚ, zákaz spaľovacích motorov či masová imigrácia v zásade súhlasí so Sulíkom. O ďalšom smerovaní sa však podľa neho SaS potrebuje rozprávať.
Pôvodne bol adeptom na kreslo lídra liberálov aj poslanec Marián Viskupič. Neskôr zo súboja odstúpil pre rodinné dôvody. Ako o možnej kandidátke sa špekulovalo aj o Márii Kolíkovej, niekdajšej ministerke spravodlivosti.
Učitelia ho hodnotili zmiešane
Gröhling sa ako minister školstva v rokoch 2020 až 2022 v očiach učiteľov príliš nevyznamenal. Slovenská komora učiteľov (SKU) uviedla, že zanechal dočasným ministrom - odborníkom spúšť na ministerstve.
Ešte počas jeho ministrovania mu vyčítala napríklad absenciu dialógu, nespokojnosť s procesmi čerpania štrukturálnych fondov či nezvyšovanie platov pedagogických zamestnancov.
Naopak, vyzdvihla napríklad prechod správy škôl z ministerstva vnútra pod správu ministerstva školstva, otvorenie trhu s učebnicami či odbornosť širšieho vedenia rezortu. Ocenila tiež, že počas pandémie zvládal mnohé náročné kroky v prospech krízového riadenia s pokojom.
Sulík sa chce vrátiť do europarlamentu
Sulík avizoval koniec vo vedení SaS už v októbri minulého roka. „Je veľmi dôležité vedieť, kedy má človek odísť,“ vyhlásil politik, ktorý SaS založil ešte v roku 2009 ako pravicový a propodnikateľský subjekt.
Sulík však z politického života odísť nechce, ale naopak, rád by sa vrátil na svoje dlhoročné pôsobisko. Je totiž jednotkou na kandidátke pre nachádzajúceho júnové voľby do Európskeho parlamentu, pred Eugenom Jurzycom a Vladimírou Marcinkovou.