Odlišujete sa aj v podpore predsedu Richarda Sulíka: ten najskôr podporil Gröhlinga, ale teraz sa priklonil k vám. Vy ste súhlasili s jeho vetom v Republikovej rade, ktoré si má ponechať ako čestný predseda SaS. Gröhling veto odmieta.

Veľmi ma teší a je pre mňa cťou, že ma podporil predseda. My to ani nenazývame veto...

...Sulík to nazval veto na svojom blogu.

Návrh na zmenu stanov predkladá Republiková rada a všetci členovia s tým návrhom súhlasia. V  stanovách odsúhlasených Republikovou radou je vytvorenie funkcie čestného predsedu, ktorého jedinou kontrolnou funkciou je možnosť vrátiť rozhodnutie, ktoré vzniklo najmenšou možnou väčšinou – sedem či osem členov – na znovuprerokovanie Rade a vtedy treba na schválenie deväť hlasov.

Je to apel, aby sa na kľúčové rozhodnutia hľadala väčšia väčšina a nemám s tým problém. Som presvedčený, že nielen SaS, ale každá politická strana, ak chce dlhodobo efektívne fungovať, má hľadať čo najvyššiu vnútornú zhodu na rozhodnutiach. Najťažšie obdobia života SaS vznikali práve vtedy, keď nastal takýto rozkol. Post čestného predsedu má slúžiť na to, aby sme hľadali zhodu.

Veto však vytvára predpoklad väčšieho vplyvu bývalého predsedu, čo nie je štandardom v iných stranách. Samému by vám zrejme nenapadlo ponúknuť Sulíkovi takúto právomoc.

Nového predsedu budeme mať prvýkrát v histórii SaS. Dokopy 15 rokov bol úspešným predsedom Richard Sulík a strana sa päťkrát po sebe dostala do parlamentu, čo z nás robí druhú najúspešnejšiu stranu. Stále veľa voličov volí SaS práve vďaka Richardovi Sulíkovi. Sú to naši jadroví voliči, naša istota. Pozícia čestného predsedu je práve pre nich istotou, že kľúčové hodnoty SaS zostanú zachované.

Ide teda o vyjadrenie vášho rešpektu k Sulíkovi?

O zmene stanov, a teda aj vytvorení pozície čestného predsedu, rozhodnú naši členovia na kongrese. Ak návrh predložený Republikovou radou schvália, tak sa dá povedať, že to bude vyjadrenie rešpektu k skúsenostiam predsedu. A áno, aj ja mám rešpekt voči tomu, čo Richard Sulík dosiahol za 15 rokov na politickej scéne. Vybudoval a dlhé roky viedol rešpektovanú politickú stranu. Áno, urobil aj chyby. Som však presvedčený, že SaS má svoje nezastupiteľné miesto na slovenskej politickej scéne aj v budúcnosti. Ak na kongrese dostanem od našich členov dostatok dôvery, urobím maximum pre ďalší rozvoj SaS.     

Branislav Gröhling hovorí, že chce v SaS posilniť prvok solidarity. Vy sa označujete za pravicového liberála. Je pre vás dôležitejší prvok slobody?

Určite áno. Pri pravici aj liberalizme je osobná sloboda vo všetkých formách pre mňa veľmi dôležitá. Úplne prirodzene sa viac vyjadrujem k ekonomickému pilieru, ale keď sa pozrieme na svet, tak krajiny s úspešnou ekonomikou sú zároveň krajinami s rozvinutým právnym štátom, zdravotníctvom či školstvom. Ľudia v bohatších krajinách sú šťastnejší, takže všetko je to prepojené. Aj sociálny systém lepšie funguje, ak naň krajina a ekonomika dokážu zarobiť. Slovensko sa extrémne zadlžuje – vlani takmer osem miliárd a aj v tomto roku je plánovaný schodok 7,9 miliardy eur. Zadlžovaním sa nedá dlhodobo sanovať sociálny pilier, nech je akokoľvek dôležitý. Preto hovorím, že sme ekonomická strana, potrebujeme silnú ekonomiku a fungujúci právny štát. Práve tak je možné dlhodobo zabezpečiť sociálny systém. Zadlžený človek nie je slobodný. Rovnako to platí aj pre štát.

Branislav Gröhling sa na otázku, čo vás dvoch odlišuje, vyjadril, že on je proti bezbrehej slobode. „Čo som už dokázal počas covidu a pri mojom boji proti dezinformačným médiám,“ povedal v nedávnom rozhovore. Pripomeňme, že Gröhling počas pandémie otváral otázku povinného očkovania učiteľov a iných profesií, zatiaľ čo vy ste pre Štandard povedali, že vakcína nie je čarovný prútik a polovicu národa nemôžeme považovať za dezolátov len preto, že sa nezaočkovali. Vyzerá to, že v tomto máte zásadne iné vnímanie slobody.

Pre mňa osobne je sloboda najcennejšia ľudská hodnota. Všeobecne platí, a história to dokázala, že sa o ňu ľahko prichádza a veľmi ťažko sa získava späť. Nebavme sa o bezbrehej slobode, ani neviem, čo tým bolo myslené, osobná sloboda je predsa jasne ohraničená tým, že nemáme zasahovať do slobody niekoho iného. Aj očkovanie bolo presne tým prípadom, a za tým si stojím, že má byť slobodným (a informovaným) rozhodnutím človeka.

[link= https://standard.sk/112240/viskupic-z-sas-vakcina-nie-je-carovny-prutik-polovica-naroda-sa-nezaockovala-to-neznamena-ze-su-dezolati]

Otázka však je, že či takáto rozdielnosť v uvažovaní vás a Gröhlinga nevytvára predpoklad budúcich sporov.

Viac konkurencie v ekonomike aj v štáte vedie k lepším výsledkom. Profitujú z nej zákazníci a občania. V liberálnej strane je prirodzené, že máme rôzne názory a že ich rešpektujeme. Rovnako je pre nás prirodzená aj súťaž o miesto predsedu. Sme dvaja, ak nás bude viac, budú z toho profitovať naši zákazníci, a to sú v prvom rade naši členovia a v druhom rade naši voliči. Liberalizmus je o rôznorodosti, o rešpektovaní rôznych názorov. Práve z otvorenej diskusie a z rôznych názorov vznikajú najlepšie riešenia.

Chcem zdôrazniť, že ak získam od našich členov dostatok dôvery a stanem sa predsedom, moje prvé rozhodnutie bude, že požiadam Braňa Gröhlinga, aby pokračoval ako podpredseda. Budúcnosť SAS je o tom, aby sa schopnosti nás všetkých spájali, a aby sme v ďalšom období dokázali pôsobiť ako funkčná strana, v ktorej budú kvitnúť rôzne názory a ktorá bude schopná osloviť voličov.

Pokiaľ sa však súboj vás a Gröhlinga neskončí rozkolom, bude to tak v prípade SaS prvýkrát v histórii. V minulosti po súbojoch o post lídra strany odišli napríklad poslanci okolo Juraja Miškova, potom Jozef Mihál a naposledy aj členovia okolo Ľubomíra Galka.

Máte pravdu. SaS má teraz 15 rokov. Možno to v ľudskom živote ešte nie je hranica dospelosti, ale som presvedčený, že už sme dospelá strana. Bol som členom Republikovej rady pri oboch rozkoloch a povedzme si na rovinu – takmer to ukončilo našu existenciu. Preto si myslím, že my všetci vnímame, že strana má budúcnosť len vtedy, ak sa dokážeme dohodnúť. Urobím pre to všetko.

Pribudnú aj ďalší kandidáti na post predsedu?

U nás je termín 20 dní pred konaním kongresu, ktorý sa koná 16. marca. Čiže do 25. februára sa stále ešte môže ktorýkoľvek člen prihlásiť. Myslím si, že noví kandidáti ešte pribudnú.

Hovorí sa o Márii Kolíkovej.

Mária Kolíková je jedna z tých, ktorí uvažujú nad kandidatúrou.

Aký dosah bude mať odchod Sulíka?

Určite to nie je tak, že odchodom Richarda Sulíka z pozície predsedu bude tráva zelenšia a budú rásť preferencie. Nech vyhrá ktokoľvek, začiatok bude veľmi ťažký. Budeme musieť ustáť či už pohľady voličov, otázky médií o tom či SAS má zmysel existencie, či sme schopní fungovať aj bez dlhoročného predsedu. Toto bude veľmi náročné, budeme potrebovať silu a energiu všetkých našich členov. Naši členovia sú veľmi kvalitní, skúsení a inteligentní ľudia. Ak túto hodnotu Sasky použijeme, som presvedčený, že stranu čaká veľmi dobrá budúcnosť.

Aká je vaša vízia, ak nechcete, aby sa SaS potácala na hranici zvoliteľnosti? V súčasnosti totiž pôsobíte ako stagnujúca strana.

Moje videnie sveta je, že veľkým 35-ročným oblúkom sa socializmus vracia do EÚ a na Slovensko.  Mojou víziou je, že SAS musí zabrániť tomu, aby sa socializmus vrátil na Slovensko a ideálne aj do Európskej únie. Poslaním SAS je zabrániť návratu preregulovanej spoločnosti a sociálneho inžinierstva, kde veľký a silný štát maximálne kontroluje každého občana, vodí ho za ruku a kupuje si ho službami „zadarmo“.

Úprimne, naše dva posledné volebné výsledky, ktoré o trochu presiahli šesť percent, nemôžem považovať za úspech. Takže súhlasím s vaším vyjadrením v otázke. Aj preto som v mojej vízii sľúbil našim členom, že urobím všetko pre dosiahnutie dvojciferného výsledku najbližších parlamentných voľbách. Ak sa nám toto nepodarí dosiahnuť, položím svoju funkciu a na najbližšom kongrese členovia rozhodnú, či chcú mňa alebo dajú šancu niekomu inému.

Ako to však chcete dosiahnuť? Identita protisocialistickej strany asi nestačí.

Identita nestačí. Dôležité je skutočné konanie. Práve v ochrane pravicových hodnôt, v ochrane a zvyšovaní slobody tvorcov hodnôt, v boji proti reguláciám, v boji za nižšie dane, sme SAS i ja osobne veľmi uveriteľní. Je to stranícka i moja osobná DNA, sú to naše dlhodobé hodnoty. Dôležité sú aj regióny, my máme regionálne štruktúry, ale sme v niektorých regiónoch slabší. Budeme hľadať nových členov tak, aby sme dokázali posilniť regionálny rozmer, pretože to je jedna z ciest k dosiahnutiu vyššieho výsledku.

Politika je o ľuďoch, máme v našich radoch veľa skúsených politikov. Dôležité však je, aby sme posúvali do popredia aj naše vychádzajúce hviezdy. Mojím záväzkom je, aby sme dokázali etablovať nové tváre, ktoré dokážu priniesť nové témy a pritiahnuť nových voličov. V najbližších voľbách do VÚC musíme obhájiť post bratislavského župana, ktorým je Juraj Droba, a urobiť všetko preto, aby sme získali ešte jedného. Takisto v komunálnych voľbách musíme uspieť aspoň v jednom krajskom meste a získať stoličku primátora. Sériou postupných krokov, sériou správnych rozhodnutí, poctivou každodennou prácou, nasadením schopností všetkých našich členov, budeme pracovať na atraktívnej ponuke pre voličov.

Bojujete o podobného voliča s Progresívnym Slovenskom. Ešte v marci 2022 ste mali podľa prieskumu Focusu 12 percent a progresívci len osem. Cez leto 2022 sa to začalo preklápať, PS vás predbehlo a nakoniec vo voľbách získalo takmer 18 percent a vy šesť. Čo sa stalo?

V prvom rade to, že sme boli vo vláde so všetkými negatívami, ktoré to prináša, zatiaľ čo PS bola mimovládna strana bez zodpovednosti v ťažkých časoch. Nie je ľahké vládnuť v takej dobe a je absolútne ťažké vládnuť s Igorom Matovičom. Vieme, aké to bolo náročné, čo to bralo a prinášalo krajine, ľudom a nám. Vieme, ako to dopadlo. Po dva a pol roku absolútnej rozpočtovej nezodpovednosti i celkovej nezodpovednosti Igora Matoviča, sme odišli z vlády. Prieskumy z tej doby hovorili jasne – polovica voličov nás odmietala voliť, ak z vlády odídeme a druhá polovica zas vtedy, ak neodídeme. To sa, pochopiteľne, prenieslo do volieb a časť našich voličov prešla do PS.

Je našou kľúčovou úlohou, aby sme našli cestu, ako PS konkurovať. Som presvedčený, že je veľa vecí, ktoré nás odlišujú. Sľúbil som našim kolegom, že do ďalších volieb musíme ísť samostatne, mať svoju identitu a ukázať, v čom sme unikátni. Naším základom je pravicový pohľad, nízke dane, čo najvyššia sloboda tvorcov hodnôt. Sme pravicová strana a musíme ňou aj zostať. Keď sa pozrieme na slovenskú politickú mapu, práve tam je naše miesto. Toto nás od PS jasne odlišuje. Nemôžeme sa chcieť stať novým PS, to by nám poškodilo.

Nateraz však hrozí, že vás progresívci pohltia. Pri ktorom kandidátovi na predsedu je podľa vás táto hrozba väčšia?  

Ja budem vždy hovoriť len o sebe. Je úplne jasné, že keď sa ja stanem predsedom, budeme samostatná pravicová strana, ktorá pôjde do volieb samostatne. Urobíme všetko preto aby sme boli unikátni a odlíšili sa od PS.

Richard Sulík pred voľbami vyhlásil, že pôjde len do takej vlády, ktorá podporí registrované partnerstvá. Neskôr už na tejto podmienke tak netrval. Vy si takúto podmienku viete predstaviť?

Sme tri a pol roka pred voľbami. Bolo by absolútne amatérske teraz si dávať podmienky vstupu do nejakej budúcej vlády. V prvom rade musíme pracovať na sebe a za ten čas ukázať voličom dôvody, aby volili nás. Pilier ľudských hodnôt každého jedného občana však patrí k liberalizmu, je pre nás dôležitý a tejto témy sa nevzdáme.

Hovorili ste o socializme v EÚ. Môžeme argumentovať, že ho vidíme v rôznych zelených politikách, ako je napríklad schválený zákaz spaľovacích motorov. Ak sa stanete predsedom, aký bude vzťah SaS k Únii?

SaS musí byť strana zdravého rozumu, a to nielen vo vzťahu k EÚ. Spaľovacie motory, ktoré ste spomenuli, sú veľmi dobrý príklad. Všetci vnímame, že globálne otepľovanie je problém. Neplatí však, že spaľovacie motory produkujú CO2 a elektrická mobilita neprodukuje. Výroba elektrického vozidla, hlavne jeho batérie, je výrazne náročnejšia a vyžaduje násobne vyššiu spotrebu prírodných surovín a vyprodukuje aj násobne viac CO2. Bilancia CO2 sa postupne vyrovnáva až prevádzkou vozidla. Všetko vo svete funguje lepšie, ak je možná variabilita. Celá príroda je o variabilite. Zákaz spaľovacích motorov je zlé rozhodnutie. Veď ani na stoličke s jednou nohou sa nedá sedieť. Lepšie funguje stolička so štyrmi nohami.

Znamená to, že máme podporovať elektrickú mobilitu, strana SaS ju aj podporuje, pričom ja sám jazdím na elektromobile. Môžeme však podporovať aj stlačený plyn alebo bioetanol a zachovať aj spaľovacie motory. Aj elektomobilita sa bude vyvíjať rýchlejšie, ak jej zostane konkurencia. Ak totiž konkurenciu zrušíte, potlačíte vývoj. To je základné pravidlo trhu. Zakazovať výrobu spaľovacích motorov je jednoducho nesprávne a dokonca si myslím, že ďalšia generácia europlarlamentu bude tento zákaz meniť.

Mohlo by Slovensko v EÚ odovzdať právo veta?

V žiadnom prípade. EU vznikla na základoch, že aj tá najmenšia krajina má právo povedať nie a v takom prípade sa hľadá širší konsenzus. Slovensko, ale aj všetky ostatné malé krajiny by si jednoznačne mali zachovať právo veta.

Malo by Slovensko naďalej podporovať Ukrajinu dodávkami zbraní?

Treba podporovať Ukrajinu. Otázka je, či má Slovensko ešte nejaké zbrane, ktoré by jej mohlo odovzdať. Je potrebné bojovať proti agresii, ale zároveň treba povedať, že každá vojna sa raz skončí. Musíme sa pozerať na koniec vojny a treba robiť maximum, aby sa hľadali aj mierové riešenia.

Foto: Matúš Zajac