Kandidát na predsedu SaS Marián Viskupič: Nemôžeme sa chcieť stať novým Progresívnym Slovenskom

SaS chce zachovať ako pravicovú liberálnu stranu s dôrazom na ekonomické témy. Ako budúceho predsedu ho pritom favorizuje aj doterajší šéf strany Richard Sulík. Zakladajúci člen SaS, poslanec parlamentu a predseda výboru pre financie a rozpočet Marián Viskupič pre Štandard hovorí, v čom sa odlišuje od svojho konkurenta Branislava Gröhlinga, čo čaká SaS po odchode Richarda Sulíka z postu predsedu a čo treba robiť, aby stranu nepohltilo Progresívne Slovensko.

Prečo kandidujete za predsedu SaS?

Som dlhoročný zakladajúci člen, SaS je 15 rokov súčasťou môjho života a často hovorím, že je súčasťou mojej rodiny. Tretie volebné obdobie som v Národnej rade a verím, že mám dostatok skúseností. Oslovilo ma tiež viacero straníckych kolegov, moje rozhodnutie zrelo dlhší čas a 31. decembra som im to oficiálne oznámil. Mojou základnou motiváciou je, aby SaS naďalej bola pravicová, liberálna, ekonomicky zameraná strana, aby sme stále razili myšlienku štíhleho efektívne fungujúceho štátu a nízkych daní. Jedným dychom však dodávam, že aj pilier solidarity a pilier právneho štátu považujem za zásadne dôležité.  

Okrem vás kandiduje aj Branislav Gröhling. V čom sa od neho odlišujete?

V prvom rade poviem, čo nás spája. Obaja sme dlhoroční straníci, máme v sebe DNA SaS a sme skúsení. Prirodzene nás odlišuje odbornosť. Ja sa venujem viac ekonomickým témam a Braňo školstvu. SaS vždy bola odborne zameraná strana a aj kandidátky do parlamentu vytvárame podľa odbornosti, tak, aby sme dokázali v parlamente pokryť čo najviac oblastí.  

Odlišujete sa aj v podpore predsedu Richarda Sulíka: ten najskôr podporil Gröhlinga, ale teraz sa priklonil k vám. Vy ste súhlasili s jeho vetom v Republikovej rade, ktoré si má ponechať ako čestný predseda SaS. Gröhling veto odmieta.

Veľmi ma teší a je pre mňa cťou, že ma podporil predseda. My to ani nenazývame veto…

…Sulík to nazval veto na svojom blogu.

Návrh na zmenu stanov predkladá Republiková rada a všetci členovia s tým návrhom súhlasia. V  stanovách odsúhlasených Republikovou radou je vytvorenie funkcie čestného predsedu, ktorého jedinou kontrolnou funkciou je možnosť vrátiť rozhodnutie, ktoré vzniklo najmenšou možnou väčšinou – sedem či osem členov – na znovuprerokovanie Rade a vtedy treba na schválenie deväť hlasov.

Je to apel, aby sa na kľúčové rozhodnutia hľadala väčšia väčšina a nemám s tým problém. Som presvedčený, že nielen SaS, ale každá politická strana, ak chce dlhodobo efektívne fungovať, má hľadať čo najvyššiu vnútornú zhodu na rozhodnutiach. Najťažšie obdobia života SaS vznikali práve vtedy, keď nastal takýto rozkol. Post čestného predsedu má slúžiť na to, aby sme hľadali zhodu.

Veto však vytvára predpoklad väčšieho vplyvu bývalého predsedu, čo nie je štandardom v iných stranách. Samému by vám zrejme nenapadlo ponúknuť Sulíkovi takúto právomoc.

Nového predsedu budeme mať prvýkrát v histórii SaS. Dokopy 15 rokov bol úspešným predsedom Richard Sulík a strana sa päťkrát po sebe dostala do parlamentu, čo z nás robí druhú najúspešnejšiu stranu. Stále veľa voličov volí SaS práve vďaka Richardovi Sulíkovi. Sú to naši jadroví voliči, naša istota. Pozícia čestného predsedu je práve pre nich istotou, že kľúčové hodnoty SaS zostanú zachované.

Ide teda o vyjadrenie vášho rešpektu k Sulíkovi?

O zmene stanov, a teda aj vytvorení pozície čestného predsedu, rozhodnú naši členovia na kongrese. Ak návrh predložený Republikovou radou schvália, tak sa dá povedať, že to bude vyjadrenie rešpektu k skúsenostiam predsedu. A áno, aj ja mám rešpekt voči tomu, čo Richard Sulík dosiahol za 15 rokov na politickej scéne. Vybudoval a dlhé roky viedol rešpektovanú politickú stranu. Áno, urobil aj chyby. Som však presvedčený, že SaS má svoje nezastupiteľné miesto na slovenskej politickej scéne aj v budúcnosti. Ak na kongrese dostanem od našich členov dostatok dôvery, urobím maximum pre ďalší rozvoj SaS.     

Branislav Gröhling hovorí, že chce v SaS posilniť prvok solidarity. Vy sa označujete za pravicového liberála. Je pre vás dôležitejší prvok slobody?

Určite áno. Pri pravici aj liberalizme je osobná sloboda vo všetkých formách pre mňa veľmi dôležitá. Úplne prirodzene sa viac vyjadrujem k ekonomickému pilieru, ale keď sa pozrieme na svet, tak krajiny s úspešnou ekonomikou sú zároveň krajinami s rozvinutým právnym štátom, zdravotníctvom či školstvom. Ľudia v bohatších krajinách sú šťastnejší, takže všetko je to prepojené. Aj sociálny systém lepšie funguje, ak naň krajina a ekonomika dokážu zarobiť. Slovensko sa extrémne zadlžuje – vlani takmer osem miliárd a aj v tomto roku je plánovaný schodok 7,9 miliardy eur. Zadlžovaním sa nedá dlhodobo sanovať sociálny pilier, nech je akokoľvek dôležitý. Preto hovorím, že sme ekonomická strana, potrebujeme silnú ekonomiku a fungujúci právny štát. Práve tak je možné dlhodobo zabezpečiť sociálny systém. Zadlžený človek nie je slobodný. Rovnako to platí aj pre štát.

Branislav Gröhling sa na otázku, čo vás dvoch odlišuje, vyjadril, že on je proti bezbrehej slobode. „Čo som už dokázal počas covidu a pri mojom boji proti dezinformačným médiám,“ povedal v nedávnom rozhovore. Pripomeňme, že Gröhling počas pandémie otváral otázku povinného očkovania učiteľov a iných profesií, zatiaľ čo vy ste pre Štandard povedali, že vakcína nie je čarovný prútik a polovicu národa nemôžeme považovať za dezolátov len preto, že sa nezaočkovali. Vyzerá to, že v tomto máte zásadne iné vnímanie slobody.