Investigatívne centrum Jána Kuciaka (ICJK) zverejnilo v utorok materiál, podľa ktorého si v roku 2020 krátko pred parlamentnými voľbami vtedajší premiér Peter Pellegrini cez maďarských predstaviteľov vybavil návštevu Moskvy.
Pôvodným adresátom Pellegriniho požiadavky bol podľa textu predseda vlády Viktor Orbán. „Orbán odovzdaním odkazu do Ruska poveril ministra zahraničných vecí Pétera Szijjártóa. Mal tak urobiť prostredníctvom svojho priateľa, ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova. Lavrov žiadosť postúpil ruskému premiérovi Michailovi Mišustinovi,“ píše centrum, ktoré získalo informácie od partnerského projektu VSquare.
Motívom návštevy bola podľa investigatívneho centra predstava, že stretnutím v Rusku Pellegrini osloví časť slovenských voličov a zvýši volebné šance Smeru, ktorého kandidátku vtedy viedol. Toto tvrdenie sa podľa článku opiera o materiál nemenovanej spravodajskej služby európskej krajiny.
Pellegriniho napokon prijal Mišustin 26. februára 2020, teda v posledný deň pred začiatkom volebného moratória. Lídri diskutovali o možnostiach spolupráce Ruskej federácie a Slovenska pri preprave plynu, dodávkach jadrového paliva či pri budovaní hlbinného úložiska jadrového odpadu.
Zistenia novinárov z ICJK vraj pochádzajú „z citlivých spravodajských informácií“ a spracovala ich nekonkretizovaná „spravodajská služba európskej krajiny“. Jej nemenovaný predstaviteľ autorov požiadal, aby „určité konkrétne informácie z materiálu“ nezverejnili.
Celým textom sa pritom viac či menej otvorene vinú obavy zo zbližovania sa Moskvy a Bratislavy a úspechu ruskej propagandy na Slovensku.
Tieto faktory vo vzájomnej kombinácii majú zrejme vytvárať dojem veľkého odhalenia a unikátnej sondy do duše najdôveryhodnejšieho slovenského politika.
V skutočnosti sme ale skôr svedkami neférového vyostrovania politickej kampane, ktorú tretí sektor neváha viesť ešte aj na zdanlivo neutrálnej pôde investigatívnej redakcie, ktorá nesie meno Jána Kuciaka.
V prvom rade, stretnutie predsedov vlád krajiny X a krajiny Y je absolútne rutinnou súčasťou ich práce, nielen ich právo, ale aj ich povinnosť.
Platí to aj v prípade Ruska, ktoré dnes síce vedie agresívnu vojnu proti Ukrajine, ale v období pred februárom 2022 bola Moskva miestom, kde sa striedalo kvantum predstaviteľov vlád, aj tých západných.
Rovnako nie je nezvyčajné, ak vtedajší slovenský premiér oslovil ako sprostredkovateľa susednú krajinu, s ktorou máme – až na niekoľko výnimiek – bezproblémové vzťahy. Ak Szijjártó hovorí pravdu, podobné žiadosti o kontakt s Rusmi dostáva od európskych lídrov ešte aj dnes.
Najväčším problémom textu ICJK nie je jeho obsah, ale načasovanie a kontext. Každému musí byť zrejmé, že „odhalenie“ štyri roky starej „kauzy“ niekoľko desiatok hodín pred prezidentskými voľbami, v ktorých je Pellegrini favoritom, asi nie je úplne náhodné.
Pre úplnosť treba uviesť, že ICJK funguje aj zo štedrých zahraničných grantov vrátane tých, ktoré sú určené na podporu „dosahovania cieľov zahraničnej politiky Spojených štátov“, čo vzbudzuje ďalšie podozrenia.
Nie je to pritom prvýkrát, keď centrum pochybným spôsobom diskredituje aktérov, ktorí vybočujú z predpísaného politického kurzu. V minulosti sa napríklad centrum rozhodlo orámcovať stredoeurópske konzervatívne inštitúcie ako konšpiračno-radikálne siete, a to v rámci textu o poľskej organizácii Ordo Iuris.
Čo by o týchto politických manieroch investigatívcov povedal sám Ján Kuciak, novinár so schopnosťou odhaľovať reálne kauzy a byť pri práci maximálne nestranný, sa môžeme len domnievať.
