Prezidentskí suverenisti alebo ako nás prehlasovali v migrácii

Niektoré významné politické rozhodnutia na najvyššej úrovni štátu, ako sú vláda či parlament, si verejnosť všimne hneď. Sú toho plné médiá, všetci si to zapamätajú.

A niektoré rozhodnutia sú tiež dôležité, ale vo chvíli, keď padnú, verejnosť si to až tak nepovšimne. A keď po rokoch, niekedy po veľa rokoch, prídu dôsledky, pre väčšinu verejnosti ostane príčinná súvislosť nepochopená.

Niektorí sa rozpamätajú. Aha, tak to vyplýva z toho či tamtoho, o čom sa hlasovalo vtedy a vtedy? Ahá, tak o tom to vtedy bolo… 

Napríklad samit NATO v Bukurešti v roku 2008, ktorý prehlásil Ukrajinu za budúceho člena NATO, si verejnosť vtedy všimla len málo. Dôsledky v podobe vojny na Ukrajine si teraz všíma riadne. Ale súvislosť je mnohými nepovšimnutá.

Dnes bude reč o inom rozhodnutí, ktorého rozhodnutie cítime až dnes. Zhodou okolností to rozhodnutie padlo tiež v roku 2008.

Keď Lisabonská zmluva brala štátom právo veta

V roku 2008 Európa hlasovala o Lisabonskej zmluve. Slovenský parlament ju schválil v apríli 2008.      

Lisabonská zmluva vzala členským štátom právo veta vo viac ako štyridsiatich druhoch politík. Spomeňme dve zrejme najcitlivejšie. Sú to imigrácia a azyl.

Fenomén globálnej migrácie mení donedávna kultúrne a civilizačne jednotnú Európu na civilizačnú zmes rýchlosťou, ktorá prináša mnoho doteraz nevídaných problémov. Občania strednej a východnej Európy sledujú vývoj v západnej Európe, kde už žijú desiatky miliónov migrantov z iných kontinentov, a neradi by šli tou istou cestou.

A tento problematický vývoj bol zrejmý už dávno v časoch pred Lisabonskou zmluvou.     

Ale zmluva bola schválená. A teda členská krajina už v téme migrácie a azylu veto nemala.

V roku 2015 sa začalo hovoriť o povinných kvótach

Ešte dlhé obdobie sme to nepocítili. Blýskať sa začalo až v roku 2015. Pamätáte si na tú migračnú krízu? Utečenci sa valili najmä zo Stredného východu, zo Sýrie. Najmä do Nemecka. Viktor Orbán postavil plot. Ale kancelárka Merkelová povedala: „Wir schaffen das. My to zvládneme.“ A do Nemecka bolo vpustených naraz pol milióna žiadateľov o azyl.

A v EÚ sa začalo diskutovať o kvótach utečencov, ktoré by jednotlivé krajiny museli prijať, i keď títo nevstúpili na jej územie a nepožiadali na jej území o azyl.

Chvíľu stredná a východná Európa tlaku na zavedenie kvót odolávala.

Ale tento rok prišiel za Lisabonskú zmluvu prvý účet.

V roku 2024 nám prichádza účet za Lisabonskú zmluvu

Európska únia niekoľko rokov pripravovala reformu imigračného a azylového práva. Tá reforma dostala názov „Nový pakt o migrácii a azyle“. Skrátka Migračný pakt.

Migračný pakt prešiel rokovaniami v mnohých orgánoch EÚ. Naposledy 8. februára 2023 bol schválený v takzvanom Coreperi, čo je de facto Rada EÚ, ale nie na úrovni ministrov vnútra, ktorí majú migráciu a azyl v kompetencii, ale na úrovni stálych zástupcov členských štátov pri EÚ.

O Migračnom pakte bude ešte Rada EÚ hlasovať v zložení ministrov vnútra. Bude to však už len formalita, lebo stáli zástupcovia hlasovali podľa ich pokynov. Výsledky hlasovania budú teda rovnaké.

Migračný pakt je teda de facto schválený.  

A súčasťou paktu je aj zavedenie kvót migrantov, ktoré musí krajina prijať. Za tento rok by to bolo 285. Našťastie to ešte nie je povinnosť bez výnimky. Ak krajina nechce migrantov prijať, musí za to platiť. Za každého neprijatého migranta 20 000 eur.

A to je ten účet, ktorý prišiel za Lisabonskú zmluvu. Po šestnástich rokoch. Tak je to niekedy s dôsledkami politických rozhodnutí.

A nemusí to byť v oblasti migrácie a azylu účet posledný. Vieme zaručiť, že o pár rokov sa neprijmú nové pravidlá o kvótach, keď sa už z prijímania migrantov nebudeme môcť vykúpiť? 

Žiaľ, boli sme prehlasovaní, hovorí Fico

„Žiaľ, na prijatie paktu postačuje kvalifikovaná väčšina, ktorá sa včera dosiahla,“ posťažoval sa premiér Robert Fico po rozhodnutí Coreperu.

Áno, síce sme za to nehlasovali ani my, ani Poliaci, ani Česi, ani Maďari, ale boli sme prehlasovaní. A boli sme prehlasovaní, lebo v oblasti migrácie a azylu členské krajiny nemajú právo veta.

Zobrala nám ho Lisabonská zmluva v roku 2008.

Fico sa vo videu posťažoval na tú pasáž z Migračného paktu, ktorá nám prikazuje voľbu medzi prijatím migrantov a platením. A hovorí, že radšej budeme platiť. Veď v poriadku.

Ale prečo sa sťažuje, že sme boli prehlasovaní? Veď to, že sme boli prehlasovaní, umožnil on. To Robert Fico pretlačil na Slovensku Lisabonskú zmluvu.

Dve hymny za minútu

Bolo to za prvej Ficovej vlády. Jeho koaličná vláda v zložení Smer, Mečiarovo HZDS, Slotova SNS schválila Lisabonskú zmluvu začiatkom roku 2008 a predložila ju do parlamentu.

Pri hlasovaní o Lisabonskej zmluve v parlamente sme spolu s Františkom Mikloškom, Rudolfom Bauerom a Pavlom Minárikom sedeli vedľa seba. Predseda parlamentu Paška dal hlasovať.

My štyria sme okamžite stlačili tlačidlo „Proti“ a hneď ešte počas plynutia tridsaťsekundového časového intervalu na hlasovanie sme sa postavili a zaspievali sme prvú slohu štátnej hymny. Spievali sme, lebo sme odmietli vzdanie sa veľkej časti štátnej suverenity. Pamätám si na prekvapené tváre poslancov vládnej koalície.

Keď uplynulo tridsať sekúnd na hlasovanie, z reproduktorov zaznela štátna hymna. Vtedy sa postavili všetci tí, čo hlasovali za Lisabonskú zmluvu a spievali štátnu hymnu. Z opačného dôvodu ako my pred chvíľou.

Potom predseda vlády Robert Fico poďakoval poslancom, ktorí hlasovali za zmluvu, a tých, čo Lisabonskú zmluvu nepodporili, označil aj za protislovenských, aj za protieurópskych.

Dnes, po šestnástich rokoch, Robert Fico súvislosť Lisabonskej zmluvy so skutočnosťou, že sme boli v Coreperi prehlasovaní, nespomína.

A teraz sa v súvislosti s vtedajšou stratou významnej časti našej suverenity pozrime na súčasných prezidentských kandidátov.

Peter Pellegrini podporil Lisabonskú zmluvu

V roku 2008 už bol Peter Pellegrini poslancom strany Smer-SD, takže hlasoval za Lisabonskú zmluvu.

A vôbec, s Pellegrinim je to v tejto otázke dosť zlé. Pred mesiacom sa to ukázalo v jeho rozhovore s Jaroslavom Daniškom.

Pellegrini v ňom zdôrazňoval potrebu zachovania nášho práva veta v EÚ, teda zachovania suverenity. Vzápätí sa ukázalo, že mu akosi nie je jasné, že teraz už ide iba o zvyšky suverenity, i keď dôležité. Že mu nie je jasné, že o časť suverenity sme prišli už dávno aj jeho pričinením.

Tá pasáž rozhovoru je dosť komická. Posúďte sami.

Pellegrini v úzkych

Daniška upozorní Pellegriniho, že za to, že sme boli v Coreperi prehlasovaní, nesie zodpovednosť aj on, Pellegrini. Že o právo veta sme prišli po schválení Lisabonskej zmluvy, za ktorú hlasoval aj on.

Pellegrini odpovedá: „V Lisabonskej zmluve sme nestratili suverenitu.“

Tak to je naozaj bomba. Suverenita v nejakej oblasti znamená, že v tej oblasti nemôžeme byť prehlasovaní. Zdá sa, že naozaj nevedel, o čom vtedy hlasoval.

Daniška mu hovorí, ale áno, a že to podporili aj Fico a Harabin a ďalší.

Ubitý Pellegrini hovorí: „Ja som to nepodporoval. Nebol som členom vlády.“

To už vyprskneme od smiechu. Isteže to nepodporil vo vláde, v ktorej nebol. Hlasoval za to v parlamente.

Keď mu to Daniška pripomenie a pýta sa ho, či to teda nebola chyba, že sme sa vtedy vzdali časti suverenity, Pellegrini hádže do ringu uterák: „Áno, bola to chyba.“

Niečo také sa vidí málokedy. Dúfame, že za ten zvyšok suverenity, čo nám zostal, bude Peter Pellegrini bojovať o čosi úspešnejšie.

Štefan Harabin za Lisabonskú zmluvu

Za Lisabonskú zmluvu bol i Štefan Harabin. Bol ministrom spravodlivosti za Mečiarovo HZDS vo vláde Roberta Fica, ktorá Lisabonskú zmluvu v roku 2008 podporila. Tak potichučky, bez slova.

Potom po rokoch začal nahlas bojovať proti migrácii, čo nám je už figu platné.

Ján Kubiš za Lisabonskú zmluvu

Prezidentský kandidát Ján Kubiš sa na svojich bilbordoch zasadzuje za suverénne Slovensko. Ako minister zahraničných vecí v prvej Ficovej vláde sa v roku 2008 zasadil za osekanie tej suverenity podporou Lisabonskej zmluvy.

Dôsledný Ivan Korčok

Ivan Korčok formálne o Lisabonskej zmluve nehlasoval, bol vtedy veľvyslancom v Nemecku.

Ale jej obsah podporil. Treba si opäť uvedomiť, že Lisabonská zmluva je obsahom totožná s návrhom Ústavnej zmluvy EÚ, ktorá bola neúspešnou predchodkyňou Lisabonskej zmluvy. Neúspešnou preto, lebo nenadobudla nikdy platnosť, bola totiž odmietnutá v referendách vo Francúzsku a v Holandsku v roku 2005. Lisabonská zmluva je len inak prepísaná Ústavná zmluva EÚ.

Ústavnú zmluvu pripravil Konvent o budúcnosti EÚ, ktorý bol zložený zo zástupcov členských štátov a štátov kandidujúcich na členstvo. Jedným zo zástupcov Slovenska bol v rokoch 2003 až 2004 Ivan Korčok.

Ivan Korčok je v zbavovaní sa suverenity a práva veta dôsledný. Podľa neho sa ho máme vzdať úplne. Ešte ho máme napríklad v dôležitej oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky.

Nezabudnime na Matoviča

Ešte tu máme aj Igora Matoviča. Tomu je v týchto veciach zrejme v podstate všetko jedno.