Ultraortodoxní židia vstupom do armády pomôžu izraelskej ekonomike, tvrdí izraelská centrálna banka

Banka tak vstúpila do verejnej diskusie, v ktorej sa rozhoduje, či celoživotní študenti Tóry budú podrobení vojenskej službe. Vláda premiéra Benjamina Netanjahua túto otázku rieši prakticky od začiatku vojny v Pásme Gazy.

Vláda vo februári uviedla, že bude hľadať spôsob, ako ukončiť výnimky z vojenskej služby pre ultraortodoxných Židov, ktoré sa datujú od založenia Izraela v roku 1948, aby sa vojnové bremeno spravodlivejšie rozložilo na celú spoločnosť. Toto rozhodnutie sa však stretlo s odporom ultraortodoxných židovských strán a spôsobilo rozkol v koalícii.

Centrálna banka vo svojej výročnej správe za rok 2023 uviedla, že vojna Izraela proti hnutiu Hamas v Gaze zvýraznila personálne potreby armády a zvýšila záťaž pre ekonomiku v dôsledku prudko zvýšeného počtu dní služby, ktoré sa budú vyžadovať od brancov aj vojakov v zálohe.

To podľa nej zhoršuje ekonomické výsledky vojakov, ako aj zamestnanie ich manželiek. „Keďže sa bremeno vojenskej služby rozdeľuje medzi väčší počet vojakov... ekonomický dopad na každého z nich sa znižuje, rovnako ako celkový vplyv na ekonomiku,“ uviedla Bank of Israel.

„Rozšírenie okruhu vojenského personálu o ultraortodoxné obyvateľstvo.... preto umožní reagovať na rastúce potreby obrany a zároveň zmierniť dopad na personál a ekonomiku,“ dodala banka.

Nedeľa bola konečným termínom, do ktorého mala vláda predložiť legislatívu na vyriešenie otázky odvodu pre haredim, ale Netanjahu na poslednú chvíľu podal žiadosť na Najvyšší súd o 30-dňový odklad.

(reuters)