Umelecké dielo akademického sochára Petra Gáspára, ktoré nájdete na rohu ulíc Mäsiarska a Zbrojničná (neďaleko jeho rodného domu) je zaujímavé svojím stvárnením. Ústrednou postavou je socha, ktorá predstavuje do myšlienok zahĺbeného Máraiho.
Spisovateľ sedí oproti prázdnemu kreslu. Za ním je mramorová doska s jeho podpisom, letopočtom narodenia a smrti, tiež miestom na zavesenie vencov. Mnohí okoloidúci sa pohodlne usadia na dobový kúsok nábytku. Ten je kópiou jeho súkromného kresla, ktoré používal pri písaní.
Je veľmi úsmevné pozorovať turistov i Košičanov, ako sa fotografujú na tomto ikonickom mieste. Niekomu stačí selfie so súsoším v pozadí, iní sa usadia oproti soche, deti sa pokúšajú vyliezť jej na kolená.
Nie je výnimočné vidieť ľudí pri „debate“ so spisovateľom. Buď sa len bez slov na neho pozerajú, alebo pomyselne skúšajú s ním rozvinúť debatu. Takto netradične sa zvyknú zabávať najmä mladšie ročníky.
Život najvýznamnejšieho maďarského, a tiež európskeho spisovateľa čiastočne potvrdil slová starej múdrosti: Doma nie je nikto prorokom. Zatiaľ čo v zahraničí bolo meno Máraiho pojmom a jeho romány, komentáre i divadelné hry preložili do mnohých svetových jazykov, v našom prostredí nemal ustlané na ružiach. Jeho tvorba bola u nás len málo známa, keďže v strednej Európe patril až do smrti k zakázaným autorom.
Košický rodák, pôvodným priezviskom Grosschmied, od roku1968 žil v exile v kalifornskom meste San Diego. Smrť manželky ho položila. Izoloval sa od verejnosti. Napokon si siahol na život. Vo februári1989 sa zastrelil. Rodina splnila jeho posledné želanie a popol uznávaného maďarského spisovateľa a novinára rozptýlila do vôd Tichého oceánu.
