Okrem iného privítal aj príchod nového obchodného reťazca, ktorý vytvorí nový konkurenčný tlak na slovenskom trhu. Ten by podľa neho mohol brániť ďalšiemu zvyšovaniu inflácie potravín a mohol, práve naopak, tlačiť na maloobchody, aby ceny znižovali.
Prvé obetné baránky
Na zozname opatrení sa však ako prvé ocitli tabakové výrobky a sladené nápoje, pri ktorých chce vláda zvýšiť spotrebnú daň.
Hlavným cieľom je získať nové príjmy do štátneho rozpočtu, no sekundárne to má podľa slov ministra financií tlačiť aj na zhoršenie cenovej dostupnosti nikotínových výrobkov a limonád, z ktorých vznikajú závislosti či obezita.
„Očakávame vyššie príjmy do štátneho rozpočtu s tým, že sa zvýšia dane, ktoré sa týkajú tabakových výrobkov. Druhý taký produkt, ktorý má odsúhlasenie aj našich koaličných partnerov, budú drahšie všetky nápoje, kde je cukor a sladidlá,“ avizoval premiér Fico a dodal, že sa na tom už koaliční partneri dohodli a návrh pôjde čoskoro do pripomienkového konania. Platiť by mal od januára 2025.
Má však ísť iba o nápoje, do ktorých sú cukor, respektíve iné umelé sladidlá, pridané. Zvýšenej dani sa vyhnú napríklad džúsy, ale aj pitivo s obsahom alkoholu vyšším, než 0,5 percenta.
Daň by mala predstavovať 0,15 eura za liter alebo kilogram pri ochutených nealkoholických limonádach. Dvojnásobne vyššia taxa na úrovni tridsiatich centov bude pri energetických nápojoch. Spotrebná daň sa pri tekutých koncentrátoch, napríklad sirupoch, zvýši na 1,05 eura za liter, pri tuhých koncentrátoch, ako sú šumienky, na 4,30 za kilogram.
Financmajster Kamenický zároveň avizoval, že od budúceho roka sa zdania aj elektronické cigarety, nikotínové vrecúška a ďalšie výrobky obsahujúce nikotín, ako napríklad žuvací tabak.
Dôvodom zavedenia je podľa ministerstva okrem dodatočného príjmu do štátneho rozpočtu aj odradenie mládeže a spotrebiteľov od činnosti, ktorá negatívne vplýva na zdravotný stav. Pri náplniach do elektronických cigariet sa hovorí o dani na úrovni dvadsiatich centov za mililiter. Pri ostatných nikotínových výrobkoch to má byť desať centov za jeden gram.
Koľko za to zinkasuje štátna pokladnica
Do rozpočtu má vďaka novým opatreniam pritiecť v budúcom roku zhruba sto miliónov eur v podobe daňových príjmov.
Zdanenie výrobkov obsahujúcich nikotín by malo rozpočtu priniesť 15 miliónov eur v nasledujúcom roku, pričom v roku 2026 by sa malo toto číslo aj vďaka vyššiemu zdaneniu klasických tabakových výrobkov ocitnúť na úrovni 126 miliónov eur.
Spotrebná daň na sladené nealkoholické nápoje by zase mala priniesť už v roku 2025 dodatočné príjmy na úrovni 85 miliónov eur, pričom suma by sa mala v roku 2026 o niečo zvýšiť, a to na sumu 117 miliónov eur.
Robert Fico v súvislosti s tým uviedol, že podobné opatrenia sa zavádzajú ako prvé aj preto, že dokážu dostať do rozpočtu príjmy bez toho, aby ohrozovali akýkoľvek sociálny štandard.
Podľa jeho slov príde postupne na rad hľadanie a schvaľovanie ďalších konsolidačných opatrení: „Je tam niekoľko variantov, ako postupovať, ale na záverečné rozhodnutie si musíte ešte počkať, lebo to budú pomerne náročné politické rokovania.“
Otvorila sa aj téma výdavkových limitov a dôchodkov
Ministerstvo financií podľa premiéra komunikuje s Európskou komisiou o zmene pravidiel výdavkových limitov, ktoré Fico vníma ako zle nastavené. Po novom ich rezort plánuje naviazať na európske rozpočtové pravidlá, pričom súvisiaci návrh zákona sa údajne dostáva do medzirezortného pripomienkového konania.
Fico k tomu dodal, že neexistuje žiaden dôvod na to, aby bola súčasná vláda trestaná za to, čo si vymysleli predchádzajúce vlády.
Doplnil, že vláda v rámci zdravia verejných financií začína riešiť aj udržateľnosť dôchodkového systému.
„Prichádzame s určitými návrhmi, ktoré sa budú týkať predčasných dôchodkov,“ uviedol s tým, že o detailoch budú včas komunikovať kompetentní z ministerstva práce.
Hľadanie vinníka
Popri predstavení prvých dvoch konsolidačných opatrení, po ktorých by podľa avíza mali prísť v blízkej budúcnosti ďalšie desiatky krokov, sa obaja vládni predstavitelia obuli aj do Matovičovej, Hegerovej a Ódorovej vlády, ktoré podľa nich zanechali novej koalícii rozvrátené verejné financie.
Kamenický uviedol, že do rúk dostal „číslo 6,5 percenta“, s ktorým teraz spolu s kolegami musí „zápasiť“. Narážal pritom na deficit verejných financií, ktorý túto úroveň dosiahol podľa ministerstva v roku 2023. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť aj Európska komisia hovoria o mierne odlišných číslach na úrovni 5,7 percenta, respektíve 6,1 percenta, ktoré súvisia s odlišným spôsobom účtovania energopomoci.
V súvislosti s porovnávaním Slovenska a Grécka a drahými štátnymi dlhopismi Kamenický uviedol, že keď prevzal rezort, Slovensko si požičiavalo za viac ako 4-percentný úrok. Ten je dnes podľa jeho slov pri desaťročných dlhopisoch na úrovni zhruba 3,7 percenta.
Treba však poznamenať, že úroky na dlhopisoch klesali od jesene aj v iných kľúčových európskych krajinách, ako je napríklad Nemecko. A riziková prirážka, respektíve rozdiel medzi požadovaným výnosom z nemeckého a slovenského dlhopisu, sa odvtedy v podstate nezmenila.
Práve riziková prirážka zásadne stúpla za čias bačovania bývalej Hegerovej vlády v roku 2022. Pre celistvosť obrazu však treba doplniť aj to, že ďalší kľúčový ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti verejných financií sa drží na podstatne negatívnej úrovni už od roku 2019, keď bol na premiérskej stoličke Peter Pellegrini, a keď sa zastropoval vek odchodu do dôchodku na 64 rokov.
V súvislosti s rizikovou prirážkou a tým, ako vnímajú Slovensko zahraniční investori, Kamenický uviedol, že na ministerstve robia maximum, aby finančným trhom ukázali, že sa verejné financie konsolidujú. Ratingové agentúry a investori sa podľa neho zameriavajú na konkrétne kroky a nie na „báchorky“ v médiách.
V súčasnosti má Slovenská republika stále pomerne dobrý rating. Spomedzi troch agentúr má najlepšie hodnotenie od Standard and Poor's, a to na úrovni A+. Moody's eviduje pri Slovensku známku A2. Najhoršie hodnotí slovenské verejné financie agentúra Fitch Ratings (A-). Tá svoj rating zhoršila len v decembri, čo svedčí o tom, že sa zmienené spoločnosti dívajú na nastavený a pretrvávajúci trend vo verejných financiách kritickým okom. Výhľad do budúcna hodnotí negatívne aj Moody's, zatiaľ čo Standard and Poor's a Fitch Ratings uvádzajú, že je stabilný.
