Krátko po prezidentských voľbách, z ktorých vyšlo najhoršie KDH, venoval tejto strane krátky odkaz aj premiér Robert Fico. Ten na záver svojho videa na sociálnej sieti skonštatoval, že kresťanskí demokrati v zápale kampane za Ivana Korčoka zabudli na to, čo je podstatou ich politickej identity. A aj keď sa to kádehákom nepáči, treba priznať, že Fico mal vlastne pravdu.
KDH sa predsa počas prezidentskej kampane dostalo do rozporu s kňazom Mariánom Kuffom, emeritným biskupom Milanom Chauturom, zakladateľmi KDH na čele s Jánom Čarnogurským a Jánom Klepáčom a do istej miery aj s médiami, ktoré sa hlásia ku konzervativizmu (napríklad tu, tu a tu). Strana, ktorá si to pokazí v tak veľkom počte záujmových skupín, či povedané moderným jazykom influencerov, zo spektra, ktoré by mala zastupovať, asi niečo robí zle.
Bolo by preto zvláštne, ak by kresťanskí demokrati namiesto kritických slov aj z vlastných radov, uprednostnili odpoveď Františka Mikloška, podľa ktorej sú všetci blázni, len KDH je lietadlo.
Každá politická strana má, samozrejme, právo vybrať si, akou cestou chce kráčať. Lenže rovnaké právo majú aj voliči.
Preto neprekvapuje, že to pred čím si František Mikloško zatvára oči, si všimol Robert Fico a uvažuje, či by z toho niečo nevyťažil.
Vzťah Roberta Fica ku konzervatívcom má dva problémy. Prvým je korupčná minulosť, ktorá sa spája so stranou Smer, a ktorú si konzervatívci stále dobre pamätajú. A proti ktorej vždy bojovali. Spomeňme si na to, že KDH odmietlo vstup do vlády so Smerom už v roku 2012.
Druhým je, že si dobre pamätajú aj to, že to boli práve vlády Smeru, počas ktorých sa ministerstvá spravodlivosti, sociálnych vecí a rodiny, zahraničných vecí či zdravotníctva preplnili progresívcami. Stačí si pritom spomenúť na Oľgu Pietruchovú na ministerstve práce a rodiny, alebo výbor pre práva LGBT osôb na ministerstve spravodlivosti, ktorý bol založený počas jednofarebnej vlády Smeru v roku 2013.
To sú dosť dobré dôvody na to, aby konzervatívci Ficovi neuverili a jeho možný pokus o vykostenie KDH ignorovali.
Alebo len boli?
Veď svet sa v posledných rokoch evidentne prevrátil hore nohami, a keď mohol konzervatívcov v USA pod svoje krídla získať Donald Trump, prečo by sa to nemohlo pri správnej taktike podariť aj Robertovi Ficovi? Napokon, Trump bol voči konzervatívcom v podobne nevýhodnej pozícii ako Fico. Vyčítať mu mohli nielen pochybné obchodné praktiky a niekdajší liberalizmus, ale aj veľkohubosť a životný štýl.
Na druhej strane, Fico má rovnaké prednosti ako Trump. Napríklad víťaznú mentalitu, ktorá je v protiklade so slabosťou lídrov, ktorí majú zastupovať konzervatívcov. Tiež schopnosť postaviť sa nafúkanému progresívnemu mainstreamu. A najmä, môže konzervatívcom umožniť presadiť ich agendu.
Preto ak chce Fico vykostiť KDH, nemusí vymýšľať teplú vodu. Je totiž dosť možné, že mu bude stačiť ak odkopíruje to, čo sa už podarilo Trumpovi.
Môže napríklad začať tým, že sa postaví aktuálnej snahe Európskeho parlamentu zaradiť „právo na potrat“, do Charty Európskej únie. Ak chce Fico vykostiť KDH, mal by sa zasadiť za to, že to budeme ako krajina vetovať. A môže napríklad iniciovať rezolúciu voči rozhodnutiu EP, ktorú by schválil parlament a podpísal premiér a prezident.
Keď sme pri aktuálnych témach, netreba zabúdať na voľbu nového ústavného sudcu, ktorá práve prebieha. Do tejto debaty môže Smer vniesť otázku zmeny pohlavia. Poslanci Smeru sa na výbore, ktorý kandidátov vypočúva, môžu začať pýtať koľko existuje pohlaví a či sa pohlavia dajú meniť. Fico pritom môže deklarovať, že nepodporí nikoho, kto by zastával možnosť úradne meniť pohlavie.
V rovnakej téme si môže pripísať body v parlamente, kde sa aj teraz nachádza zákon, ktorý zakazuje úradnú zmenu pohlavia bez genetických testov.
Fico si u konzervatívcov môže pripísať body tým, že bude iniciovať prijatie ústavného zákona zaručujúceho ochranu rodičovstva. Nadviazať na to môže zákonom, ktorý bude rodičom garantovať, že štát nebude ich deti vyučovať v rozpore s ich hodnotami.
A aj keď je o ňom známe, že osobne je pro-choice, určite môže podporiť aspoň jemné, sociálne, pro-life zákony a ukázať tak aspoň to, že on na rozdiel od progresívcov nepovažuje potrat za právo, ale krajnú možnosť, ktorej by sme sa mali čo najviac vyhýbať. V dnešnej dobe by mu už aj to stačilo na pripísanie si pozitívnych bodov.
No a hlavne, Fico by sa mal obklopiť ľuďmi, ktorí by mu vedeli dať množstvo podobných užitočných tipov, verejne a sa k nim priznať a ukázať tak, že konzervativizmus je prúd, ktorý sa rozhodol reprezentovať.
V tom prípade by Fico mohol zažiť svoj trumpovský moment. Moment v ktorom by konzervatívcom prejavil rešpekt a dokázal, že im vie dať viac, ako opačná (progresívna) strana. V tom prípade by mohli časom vyblednúť negatíva, ktoré si s nim konzervatívci historicky spájajú. A Fico by mohol zmeniť dojem, ktorým pôsobí na konzervatívneho voliča a dosiahnuť tak aj zmenu jeho voličského správania. Veď napokon, niečo podobné sa mu už podarilo pri slovenských Maďaroch.
Progresivizmus je totiž súper, akého kresťania nemali od čias komunistov. KDH je dlhodobo neisté, jeho potenciálni náhradníci doposiaľ vždy zlyhali a tak sa tu vynára voľný politický priestor. Aj vďaka tomu je Slovensko na prahu svojho trumpovského momentu. Otázkou je zrejme už len to, či sa tej šance skutočne chopí Fico, alebo prenechá voľné pole Tarabovi, ktorý KDH už nejakú dobu vykosťuje.