Biskup Jozef Haľko: Musíme sa ľuďom prihovoriť a ponúknuť im duchovný reštart

Snažíte sa byť blízko k ľuďom, tým starším, ale aj mladším, napríklad prostredníctvom sociálnych sietí. Čo však bolo prvým impulzom, povolaním do služby kňaza a pastiera?

V podstate to boli kňazi, ktorí tiež naplno žili svoju kňazskú službu. Počas komunizmu som spoznal kapucínske spoločenstvo aj tajných kapucínskych kňazov a rehoľníkov, medzi nimi súčasného špirituála kňazského seminára Jána Otrubu. On už v tom čase verejne pôsobil ako ekonóm, no popritom vo voľnom čase vykonával službu kňaza: tichú, ale veľmi účinnú. Druhý kňaz, ktorý pre mňa veľmi veľa znamenal, bol súčasný farár v Petržalke Milan Bubák. Pri týchto, ale i ďalších kňazoch som si povedal: takúto prácu by som chcel robiť a takýto by som chcel byť.

Čo konkrétne vás na nich inšpirovalo?

Široká komunikácia s ľuďmi, ktorá bola zároveň veľmi obsažná. Vždy, keď kňaz komunikuje, mal by nejakým spôsobom ponúkať to, čo hovorí svätý Pavol: “Už nežijem ja, ale žije vo mne Kristus.” (Gal 2, 20, pozn. red.) Služba kňaza a štýl jeho života je do veľkej miery sebazrieknutím v službe pre druhých ľudí, ponúkaním zmyslu života, a to nie je málo. Ponúkať ľuďom koncept života vyplývajúci z Evanjelia a zasahujúci všetky dimenzie ľudského života aj vzťahov človeka. Okrem toho pokladám za rozhodujúce, že Evanjelium je niečo na jednej strane hlboko historické, ale keďže ide o Božie slovo nadčasové a nadpriestorové, a teda univerzálne, je zároveň uchopiteľné aj v tých najkonkrétnejších situáciách života. Niečo univerzálne je predsa časové a moderné. Naozaj nič nie je modernejšie ako Evanjelium: po dvetisíc rokoch ho s úžasom vieme uživotniť v každodennej praxi.