Zo šetrenia sa stáva utrácanie. Nové dáta vrhli na konsolidačný plán vlády negatívne svetlo

V pondelok publikoval Štatistický úrad SR nové aktualizované údaje o stave slovenských verejných financií. Rozdiel medzi príjmami a výdavkami bol v uplynulom roku mimoriadne vysoký, keď prekročil šesť miliárd eur, čo je takmer 4,9 percenta slovenského ročného hrubého domáceho produktu (HDP).

Hoci to na prvý pohľad nevyzerá ako dobrá správa, očakávalo sa, že výsledok bude ešte horší. Rozpočet na rok 2023 totiž rátal s ešte vyšším schodkom na úrovni 6,4 percenta HDP.

Celkový slovenský dlh klesol z 57,7 percenta HDP v roku 2022 približne na 56 percent vlani. A to aj napriek tomu, že v absolútnych číslach dlh medziročne stúpol o 5,45 miliardy eur.

Čo stojí za výrazným zlepšením

Čo sa týka zlepšenia výsledkov minuloročného hospodárenia, veľký vplyv malo zaúčtovanie refundácie dotácií na energie cez eurofondy, čo boli v podstate príjmy, s ktorými rozpočet na rok 2023 nepočítal.

Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) to bola „najvýraznejšia pozitívna odchýlka v hospodárení verejnej správy v roku 2023 oproti rozpočtu“.

„Refundácie energopomoci z EÚ fondov boli zároveň v plnej miere zaznamenané do výsledku hospodárenia v roku 2023, tak ako to predpokladala RRZ,“ doplnila rozpočtová rada na margo nových údajov.

Za nižším minuloročným deficitom i poklesom celkového dlhu však stojí taktiež to, že sa zvýšil menovateľ, ktorý vstupuje do výpočtu oboch ukazovateľov – veľkosť slovenskej ekonomiky (HDP), ktorá pomerne rýchlo expandovala.

„Výsledné číslo deficitu vyjadrené v percentách HDP bolo ovplyvnené aj minulotýždňovou revíziou HDP, ktorá taktiež zlepšila konečný výsledok,“ uviedol analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák.

Tento vplyv bol podľa neho viditeľný aj v uplynulých rokoch, keď vysoká inflácia tlačila rast nominálneho HDP, čo podľa neho zlepšovalo tento pomerový ukazovateľ: „Išlo o názorný príklad známeho úslovia, že inflácia pomáha dlžníkom.“

Vláda musí šetriť

Napriek pozitívnym aktualizovaným výsledkom ostáva na pleciach terajšej vlády neľahká úloha – dostať príjmy a výdavky do dlhodobo udržateľnej roviny. Verejné financie sú totiž pod drobnohľadom ratingových agentúr, ktorých hodnotenie sledujú všetci investori. Zhoršenie známky ide ruka v ruke s vyššími požadovanými úrokmi na štátnych dlhopisoch, čo pre vládu znamená drahšie financovanie jej dlhu.

V súčasnosti má Slovenská republika stále pomerne dobrý rating. Spomedzi troch agentúr má najlepšie hodnotenie od Standard and Poor’s, a to na úrovni A+. Moody’s eviduje pri Slovensku známku A2. Najhoršie hodnotí slovenské verejné financie agentúra Fitch Ratings (A-). Tá dokonca v decembri svoj rating zhoršila. A aj Moody’s uvádza pri Slovensku do budúcna negatívny výhľad.

Nová vláda preto už krátko po svojom nástupe avizovala potrebu konsolidácie. Neskôr spresnila, že v roku 2024 plánuje schodok verejných financií okresať oproti lanskému roku o 0,5 percenta HDP. V tom nadchádzajúcom by malo šetrenie pokračovať a deficit sa znížiť o ďalší jeden percentuálny bod.

Zo šetrenia k rozhadzovaniu

Prvé opatrenia predstavil rezort financií len nedávno, keď oznámil daň zo sladených nápojov aj výrobkov obsahujúcich nikotín. Tie by však mali do rozpočtu priniesť v roku 2025 len sto miliónov eur, čo je v porovnaní s multimiliardovým deficitom nepatrný zlomok. Do budúcna preto možno očakávať ďalšie uťahovanie opaskov.

Ak by vláda dodržala svoje avizované sľuby, deficit by už v budúcom roku mohol dosiahnuť 3,4 percenta.

Problémom však je, že vláda pri ozdravovaní verejných financií vychádzala z toho, že lanský schodok bol približne na rozpočtovanej úrovni, teda zhruba 6,5 percenta HDP.

Rozpočet pre aktuálny rok tak ráta s deficitom na úrovni šiestich percent HDP, čo je polpercentné zlepšenie oproti rozpočtu minulého roka, no vyše jednopercentné zhoršenie oproti dosiahnutej realite.

„Výrazne nižší deficit za rok 2023 naznačuje, že bez dodatočných opatrení by mohol deficit v tomto roku zaznamenať výrazne vyššiu úroveň. Držanie sa tohtoročného rozpočtového cieľa by znamenalo medziročný nárast deficitu až o 1,1 percenta HDP (1,8 miliardy eur) v rozpore s deklarovaným cieľom zníženia o 0,5 percenta HDP,“ skonštatovala Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.