Gröhling: PS v niektorých návrhoch uletelo. Štát nemôžete viesť mafiánsky ani aktivisticky

A prečo by sme nemohli? Aký je medzitým rozdiel? Lebo ja ten rozdiel nevidím.

Napríklad nevytvára kolchozy.

No veď ešte vydržme, čo sa tu bude diať v nasledujúcom období, lebo na jednej strane rozpráva, že tu chce sociálny štát, a potom ten sociálny štát vôbec nerobí, lebo ľuďom len úplne tak „plíživo“ vyberá peniaze z peňaženiek a chce o nich rozhodovať on.

Toto nie je správne, a preto som rád, že budeme robiť tvrdú pravicovú politiku a budeme poukazovať na to, že pravičiari chcú, aby štát bol zdravý, aby ľudia mali viac peňazí v peňaženkách, aby si o tom rozhodovali samostatne a slobodne. Vždy budem hovoriť, že budeme podporovať ľudí, ktorí chcú aj podnikať, pretože v súčasnej dobe je podnikateľ na Slovensku hrdina. Pretože pri Ficovi podnikať – na to treba naozaj veľmi veľa odvahy.

Fico navrhol zoštíhľovanie štátnej správy, hovoril o zoškrtaní až 30 percent štátnych zamestnancov. To je štandardne pravicová politika.

Každá rozpočtovo zodpovedná politická strana si uvedomuje, že dnešný počet štátnych úradníkov je neudržateľný. Robert Fico však zodpovedne k štátnemu rozpočtu nikdy nepristupoval. Naopak, od nástupu jeho štvrtej vlády robí všetko naopak. Vzniklo úplne zbytočné ministerstvo športu, vytvorili neúspešný projekt na pomoc s hypotékami, ktorý mal zamestnať 300 nových úradníkov, dramaticky si vláda zvýšila platy a zriadila na ministerstvách nové posty štátnych tajomníkov, ktorí viažu ďalšie desiatky pracovných miest.

Robert Fico teraz zrazu povedal, že ide vyhodiť 130-tisíc ľudí, toľko to asi vychádza pri tých 30 percentách. A čo ďalej? Ide z nich vytvoriť tých, ktorí budú závislí od dávok a závislí od neho? Alebo aké má to ďalšie riešenie? Toto je to, čo on robí. Sú to pre mňa len plané reči, prípadne mi to pripadá ako mediálny nátlak na zamestnancov ministerstiev, aby sa za žiadnych okolností proti vládnej moci neozývali.

Stále máme nízku nezamestnanosť, predpoklad je, že si nájdu na pracovnom trhu miesto.

Tak nech najskôr vytvorí podmienky na to, aby sa títo ľudia mohli zamestnať alebo aby mohli podnikať. Potom robme toto opatrenie. Nekritizujem to, že ideme zoštíhľovať štátnu správu, pretože to som robil aj ja na ministerstve školstva. Znižovali sme stavy, pretože sme chceli byť efektívni a tie peniaze efektívne vynakladať na ostatné veci. Ale nech to robí nejako premyslene. Nech nepovie iba takýmto spôsobom, že ide vyhodiť 130-tisíc ľudí a ľudia postarajte sa, lebo my máme nízku nezamestnanosť. To čo je za riešenie? Presne to robil pred voľbami s benzínom.

Čo máte na mysli?

Tankoval a hystericky do kamery vykrikoval, aká je vláda proti ľuďom. Benzín stál vtedy 1,53 eura, teraz stojí 1,70 eura. Robert Fico je najsilenejší človek v tejto krajine, môže rozhodnúť o čomkoľvek, no necháva benzín na tejto sume a nerobí absolútne nič a iba sa ide vyhovárať na súkromný sektor a na Slovnaft, že oni na tom zarábajú. No veď nech urobí niečo on. Nech zvolá stretnutie s tým Slovnaftom, nech prijme naše dva návrhy – zníženie spotrebnej dane a DPH –, ale hlavne nech urobí niečo.

Na mňa Fico pôsobí ako influencer na sociálnych sieťach bez oponenta, ktorý iba hovorí, že by tu chcel mať opozíciu, s ktorou by mohol diskutovať tak, ako sa diskutovalo počas Dzurindu. No ale nech povie, čo je zlé na tých našich návrhoch. Nech nerozpráva, že to zlý Brusel, zlá opozícia, zlé médiá, zlý Slovnaft. Nech povie reálne, čo je na tom zlé, prečo to môže či nemôže urobiť, prečo to neurobí a že ľudí predtým oklamal. Takto by sme mohli ísť krok za krokom.

Viete si za nejakých okolností predstaviť spoluprácu? Čo keby za vami prišli zo Smeru a navrhli by vám spoločný postup napríklad pri zoštíhlení štátnej správy?

Ale veď oni si to môžu podať. Vláda má 79 poslancov, takže môže predložiť čokoľvek. Nech si zoberú tie naše návrhy, napríklad na ten benzín, a nech to so svojimi poslancami predložia. Teraz budeme ochraňovať druhý pilier a tých 1,8 milióna sporiteľov aj ústavným zákonom, tak nech si zoberú tento zákon znova a nech to podporia. My k tomu pridáme hlasy v rámci ústavného zákona. Ale nech od nás nežiadajú nič, čo by sme my mali podporovať. Nech sa od nás inšpirujú, ja budem veľmi rád, a nech si to spravia sami.

Vláda si už však v opozícii čiastočne našla partnera na diskusiu v KDH. Našli spoločnú reč pri 13. dôchodkoch, pri odstrele medveďov. KDH dokonca napísalo do Bruselu list, že nesmerujeme k ohrozeniu právneho štátu, a preto nám netreba blokovať eurofondy.

Myslím si, že toto laškovanie KDH s koalíciou môže byť pre nich smrteľný bozk. Vnímam, že chcú robiť politiku svojej identity, ale neviem, či je toto správna cesta. Keďže sú naši partneri v opozícii, nechcem komentovať ich kroky, ale za nás poviem, že nebudeme laškovať s Ficom a nebudeme podporovať jeho vládu, pretože na základe všetkých skúseností vieme, že to nikdy nedopadlo dobre. Vždy oklamal, myslím si, že aj teraz oklamal KDH. Dohadovali sa na garancii druhého piliera, ale z vlády potom odkázali, že na tie desiatky miliárd siahnu. Nerozumiem týmto krokom KDH. Svetlý bod pre mňa medzi kresťanskými demokratmi je pani Martina Holečková.

Ktorá je najliberálnejšia poslankyňa KDH...

Ona je pre mňa taký zdravý rozum. Sú mi sympatické jej vyjadrenia aj návrhy. Mimochodom, niektorí členovia a poslanci KDH neboli spokojní a nesúhlasili s tým listom do Európskej komisie. Vyvstáva taká otázka, že proti čomu sme tu protestovali niekoľko týždňov, keď potom ideme povedať, že právny štát tu funguje. Veď Európska komisia reálne uvažuje nad tým, že nám vezmú eurofondy. A to len preto, lebo sme sa ako Slovensko zaviazali dodržiavať pravidlá v rámci vyšetrovania podvodov pri eurofondoch. Bol to Robert Fico, kto v 2017 podporil túto európsku legislatívu a kto teraz pravidlá porušil. Eurokomisia sa iba pýta, že ako chceme zabrániť zneužitiu peňazí, ktoré z Únie čerpáme. List nemal smerovať Komisii, ale k vláde, aby vysvetlila, ako bude garantovať to, že sa eurofondy neroztratia.

Vstúpi Ivan Korčok do straníckej politiky?

To je otázka na Ivana Korčoka. Som s ním v kontakte a preberáme rôzne otázky, ale on bude musieť urobiť toto rozhodnutie. Získal dôveru 1,2 milióna ľudí, ja budem akceptovať, ako s tou dôverou bude narábať. Ivan Korčok je človek, ktorého SaS priniesla do slovenského politické života. Bol minister zahraničných vecí ako náš nominant. Pozná nás, prežili sme spolu ťažké obdobie v rámci vládnutia s Igorom Matovičom. Vie, aké máme hodnoty – tie sú veľmi podobné. Otvorené dvere v SaS má stále a Ivan to vie. Ale ako sa rozhodne, to je iba na ňom.

Keby Ivan Korčok do straníckej politiky šiel, no nerozhodol by sa pre SaS, mohlo by to byť pre vás devastačné.  

Treba si uvedomiť, že parlamentná politika a prezidentská politika sú úplne iné. Pri parlamentnej musíte robiť množstvo rozhodnutí, ktoré sú aj nepopulárne. Napríklad to, že nepodporíte 13. dôchodky, lebo viete, že to je nezodpovedné, že štát ide pomaly do krachu, a jedným hlasovaním minieme viac ako 800 miliónov. Každým rokom to bude narastať, o tri roky to bude miliarda eur a z čoho to zaplatíme? Musíte ustáť ten tlak, musíte argumentovať, musíte robiť aj nepopulárne rozhodnutia. V tom je rozdiel medzi parlamentnou a prezidentskou politikou.

Budem ale akceptovať akékoľvek rozhodnutie pána Korčoka. SaS bude stále jediná pravicová strana na Slovensku a ja verím, že v priebehu najbližšieho času sa bude ukazovať, že tá pravicová politika je naozaj zodpovedná politika. Že nie je zodpovedná politika rozdávania a populistických bilbordov, pretože to bude iba zadlžovať budúce generácie a naše deti.

Opakujete, že SaS je jediná pravicová strana. V praxi je ale ťažké nájsť rozdiel medzi vami a Progresívnym Slovenskom.

PS je náš najbližší partner a máme veľmi veľa spoločného, pretože spoločne chceme, aby sme patrili k moderným demokratickým krajinám v rámci Západu. Ale ten rozdiel je obrovský.

Podľa mňa PS v určitých návrhoch aj uletelo. Rozdiel medzi nami je v tom, že SaS je vyzretá pravicová strana päťdesiatnikov, ktorí majú za sebou aj ťažké vládnutie, aj písanie reforiem, aj ich presadenie. Povedal by som to tak, že ja mám päťdesiatku, nie som už 25-ročný aktivista. A veľmi pekne ďakujem za to obdobie môjho osobného aktivizmu v mladosti, pretože som sa veľa naučil, začal som potom podnikať, zamestnával som ľudí, vytvoril som obrovský vzdelávací program pre ďalších ľudí, kde som investoval vlastné peniaze z firmy do vzdelávania všetkých ostatných. Ale štát nemôžete viesť ani mafiánsky, ani aktivisticky. Štát musíte viesť tak, ako chceme my – pravicovo, slobodne, so zdravým rozumom a robiť všetky pravicové reformy, lebo to zabezpečí ľuďom viac peňazí v peňaženkách.

V čom konkrétne sú rozdiely medzi SaS a progresívcami?

Na európskej úrovni sú v tom, že oni v rámci EÚ zahlasovali za zákaz spaľovacích motorov, my sme boli proti. Poďme sa opýtať ľudí na Oravu, či tam cez zimu budú jazdiť na elektromobiloch po zasnežených kopcoch. Možno by bolo namieste podporiť elektromobilitu v rámci rôznych programov vo veľkých mestách, napríklad by taká mohla byť hromadná doprava. Lepšie by bolo zavádzať to postupne, nie robiť radikálne kroky. Ďalší rozdiel medzi SaS a PS na európskej úrovni je napríklad v rámci energetiky a jadra, ktoré my podporujeme a oni sú proti. Tak teraz mi povedzte, že či na celom Slovensku budeme mať veterné elektrárne, slnečné kolektory a nebudeme inak vyrábať elektrinu?

Predložili sme tiež dva návrhy na znižovanie daní v rámci cien benzínu. Nepočul som nijakú podporu. Ja neviem, či sú za zvyšovanie daní alebo nie. Áno, chápem, že možno majú červenú kontrolku, že ideme tankovať benzín a naftu, a to nie je správne pre zelenú krajinu. Veď aj ja to tak vnímam, ale teraz čo? Necháme, aby benzín stál dve eurá? Poškodí to práve tých najchudobnejších. Takto by som vedel ísť ďalej a poukazovať na tie rozdiely, z čoho vyplynie, že naozaj sme vyzretá strana vyzretých politikov a vieme sa na problém pozrieť racionálne a aj znášať za naše rozhodnutia nejakú kritiku.

Hovoríte však najmä o rozdieloch na európskej úrovni, na ktorú má SaS zo svojej podstaty malý vplyv. Ak by ste v eurovoľbách dopadli nad očakávania, mali by ste možno dvoch europoslancov. Pritom aj z takého eurorealistu, ako je Richard Sulík, sa na ministerskej stoličke stal eurokonformista. Ako minister hospodárstva o pláne obnovy pre Štandard povedal, že SaS na jeho odmietnutie nie je dostatočne silná. Keď sa teda presunieme na národnú úroveň, na ktorej záleží viac, tam ste si s progresívcami výrazne viac podobní.

Nesúhlasil by som v rámci jednotlivých návrhov, ktoré teraz presadzujú alebo podávajú do Národnej rady oni a ktoré podávame my. Zoberme si napríklad ich návrh, ktorý sa týka priezvisk – že muž môže prijať aj manželkino priezvisko a potom ešte aj deti.

My sme podali návrhy v rámci znižovania cien benzínu, spotrebnej dane, DPH, podali sme ústavný zákon na ochranu druhého piliera. To sú naozaj veľmi ťažké témy, ktoré spoločnosť potrebuje a vy ich musíte naozaj obhajovať. V tomto je teda viditeľnejší rozdiel.

Nechcem však teraz hovoriť len o rozdieloch, lebo naozaj máme hodnotovo spoločné veci, máme za sebou obrovský súboj pre spravodlivosť tejto krajiny a ochranu bezpečnosti a ochranu práva a v tomto budeme pokračovať ďalej. Keď sa však pozrieme inou optikou, tak sme dve jasne rozdielne strany.

Tvrdíte teda, že SaS a PS majú iné priority?

Tak. Mňa napríklad v rámci – a to idem už úplne do minulosti – volebného programu prekvapilo, že tam napríklad pomenovali tehotné osoby. Áno, však žijeme v nejakom európskom priestore, máme množstvo kamarátov, ktorí riešili tieto problémy, ale toto nie je vec, ktorú mám dať do programu. Do programu mám dať reálne reformy pre krajinu kvôli tomu, aby sa nám tu lepšie žilo. Toto sú dôležité veci pre určitú skupinu ľudí, ale predtým mám množstvo ďalších problémov, ktoré musím vyriešiť.

Pokiaľ sa s ostatnými problémami vysporiadam, bude sa na Slovensku dobre žiť a rodiny budú ekonomicky sebestačné, tak potom nebudú riešiť niekoho iného či už v rámci registrovaných partnerstiev alebo podobne. Týmto iba nabíjate vládnej koalícii, ktorá poukazuje na to, že „oni neriešia problémy ľudí, iba my riešime problémy ľudí“.