Kam až môže rásť cena benzínu

Aktuálne sa cena 95-oktánového benzínu pohybuje na úrovni zľahka nad 1,7 eura za jeden liter. Ešte v decembri a januári sa pritom dalo natankovať aj pod 1,55 eura (zhruba 10-percentný nárast). Podobný trend bol aj v prípade nafty, hoci tá zdražela podstatne menej, zhruba o sedem centov za liter.

Ceny palív pritom nerastú len na Slovensku, ale aj v okolitých krajinách, keď v Rakúsku zdražel benzín viac ako o 12 percent, v Česku zhruba o deväť percent, v Nemecku, Taliansku a Poľsku zase o sedem až osem percent.

Na porovnanie, benzín dražel aj v Spojených štátoch. A to dokonca ešte viac než na starom kontinente, keď si za ostatné tri mesiace pripísal vyše 15 percent, zatiaľ čo nafta stúpla len zľahka, o tri percentá. Podobný vývoj cien bol aj v Kanade.

Príčiny treba hľadať na globálnej úrovni

Tento trend naprieč krajinami sveta ukazuje, že príčina bude spoločná. Ceny benzínu do veľkej miery kopírujú vývoj na svetových trhoch s ropou, či už typu Brent alebo WTI. Obe od januára zdraželi približne o 15 percent, pričom najviac vyskočila nahor cena ruskej ropy Urals (zo 60 dolárov za barel na približne 80 dolárov, čo je štvrtinový nárast).

Ceny čierneho zlata ovplyvňuje najmä veľkosť ponuky a dopytu. Práve vyšší nárast dopytu po rope, než sa čakal, je jedným z jej dvoch hlavných hýbateľov.

Výrobná aktivita v Amerike, Číne a Európe podľa magazínu Economist prekvapila pozitívnym vývojom. To zároveň viedlo Medzinárodnú energetickú agentúru k predpovedi, že globálny dopyt po rope sa v tomto roku zvýši v priemere o 1,2 milióna barelov denne (približne jedno percento), pričom ešte koncom lanského roku predpokladala o 300-tisíc barelov denne nižší nárast.

Economist doplňuje, že niektorí obchodníci, a dokonca aj samotná organizácia vývozcov ropy OPEC sa domnievajú, že záujem o čierne zlato sa môže v tomto roku zvýšiť až o dva milióny barelov denne.

Ponukové šoky a riziková prirážka

Po tom, čo Irán večer 13. apríla zaútočil dronmi a raketami na Izrael, zrejme málokto čakal, že by mohli ceny ropy klesnúť. Napriek tomu sa tak stalo.

Obchodníci, ktorí veľmi citlivo vnímajú geopolitické riziká, dvíhali ceny už pred víkendovým útokom. A to už nejaký čas, keďže pravdepodobnosť väčšej vojny na Blízkom východe postupne narastala. Cena ropy Brent prvýkrát po takmer šiestich mesiacoch prekročila 90 dolárov za barel po zbombardovaní iránskeho konzulátu v Damasku, za ktoré sa zodpovednosť pripisuje Izraelu.

Očakávanie iránskej odvety držalo ropu na dlhodobých maximách. Avšak obmedzený a vopred avizovaný protiútok, ktorý nenapáchal takmer žiadne škody, trhy upokojil. Rovnako, ako aj následná mierna odpoveď Izraela.

„Dôvod, prečo dnes vidíme ceny ropy zatiaľ trochu nižšie, je ten, že tieto ceny vzrástli už minulý týždeň v očakávaní útoku (zo strany Iránu),“ skonštatoval pre CNN analytik Richard Bronze zo spoločnosti Energy Aspects.

Geopolitické riziká podľa Economistu čiastočne vysvetľujú, prečo od decembra ceny ropy rástli. Druhým faktorom sú narušenia dodávok v Mexiku, Škótsku či Líbyi.

Magazín dopĺňa, že za obmedzením ponuky je aj prísnejšie presadzovanie sankcií uvalených na Kremeľ. Rafinérie v Indii v marci avizovali, že nebudú prijímať ruské tankery patriace štátnej lodnej spoločnosti Sovcomflot. Práve tento faktor by mohol mať prsty v tom, že ruská ropa zdražela viac než iné typy.

A dielom skladačky je aj už predchádzajúce zníženie ťažby a vývozu organizáciou OPEC+, ktorá zahŕňa významných producentov, ako sú Spojené arabské emiráty, Saudská Arábia, Irak, Irán či Rusko.

Richard Bronze takisto skonštatoval, že za vyššie ceny môže okrem zvýšenia dopytu v dôsledku dobrých výsledkov americkej a čínskej ekonomiky aj dlhodobé obmedzovanie vývozu zo strany OPEC+.

Najväčšie hrozby majú nálepku geopolitické

Keďže Židia ani Palestínčania nie sú významnými producentami ropy, už od útoku Hamasu na Izrael, keď sa udalosti na Blízkom východe dali do pohybu, sa za hlavné riziko na trhu považovalo rozšírenie konfliktu. Zrejme najhorším scenárom je priama vojna medzi dvoma regionálnymi mocnosťami – Iránom a Izraelom.

Vedú k tomu dva dôvody a oba sa týkajú Teheránu. Jedným je narušenie obchodnej trasy cez Hormuzský prieliv a Červené more, druhým je zase sprísnenie sankcií a blokovanie vývozu iránskej ropy.

Tie Washington počnúc ruskou inváziou na Ukrajinu zmiernil, aby stabilizoval globálny trh aj ceny. Opätovné sprísnenie by podľa Simone Tagliapietrovej, vedúcej pracovníčky bruselského think tanku Bruegel, vytvorilo „tlak na ich rast“.

Irán vyváža zhruba polovicu svojej produkcie, čiže okolo 1,5 milióna barelov ropy denne (približne 1,5 percenta celosvetovej ponuky), pričom drvivá väčšina končí v Číne. Zníženie vývozu iránskej ropy malo podľa Richarda Bronzea „obrovský“ vplyv na globálny trh, keďže Peking by sa dostal do súťaže o dodávky ropy s inými krajinami.

V prípade blokády by vyskočil barel ropy cez sto dolárov

Konflikt mocností by tiež mohol narušiť lodnú dopravu cez Hormuzský prieliv, úzky východ z Perzského zálivu, ktorý sa nachádza na južnej hranici Iránu. Ním pritom denne prúdi viac ako štvrtina svetového námorného obchodu s ropou a palivami.

Tagliapietrová uviedla, že najhorší scenár by znamenal úplnú blokádu prielivu zo strany Teheránu.

„Je to najvýznamnejší bod na svetovom trhu s ropou. [...] Hlavná alebo jediná trasa pre vývozcov ropy z Blízkeho východu,“ skonštatoval Richard Bronze s dôvetkom, že „akékoľvek výrazné narušenie by malo obrovský vplyv na globálne dodávky ropy a v dôsledku toho aj na jej ceny“.

Podľa analytikov banky Goldman Sachs by to mohlo spôsobiť nárast cien o 20 percent v priebehu jedného mesiaca. Analytici ďalšieho bankového kolosu Citigroup zase očakávajú, že ceny ropy by v prípade začiatku priameho konfliktu mohli prvýkrát od leta 2022 vzrásť nad sto dolárov za barel.

Staršie prognózy Bloomberg Economics z jesene lanského roka dokonca hovorili o tom, že v prípade priamej vojny by dokonca hrozilo, že sa ropa vyšplhá až k 150-dolárovej úrovni. Svetová banka v tom čase takisto varovala, že ak sa konflikt na Blízkom východe vystupňuje, ceny ropy by mohli vzrásť na viac ako 150 dolárov za barel.

To by v praxi znamenalo, že na slovenských čerpacích staniciach by benzín mohol presiahnuť aj dvojeurovú hranicu, keďže tú atakoval aj v roku 2022, keď ceny ropy prekročili hranicu 120 dolárov.

Kam sa budú ceny palív uberať ďalej?

Netreba však priveľmi zúfať, šance na takýto čierny scenár nie sú veľké.

Svet je dnes síce bližšie priamej vojne medzi Tel Avivom a Teheránom než vlani na jeseň, no obe reakcie štátov po útoku na iránsky konzulát v Damasku ukazujú, že mocnosti nemajú záujem o priamy stret. A eskaláciou sledujú skôr iné záujmy.

Okrem toho, ak by priamy konflikt nastal, riziko blokovania Hormuzského prielivu je v súčasnosti pomerne nízke, keďže Irán by si mohol ľahko pohnevať viacero susedov profitujúcich z obchodu s ropou a aj svojho kľúčového odberateľa – Čínu.

Analytici Goldman Sachs tvrdia, že táto možnosť je „veľmi nepravdepodobná“.

Economist zároveň upozorňuje, že akékoľvek zníženie iránskeho exportu ropy (napríklad vplyvom sankcií alebo väčšej domácej spotreby počas vojny či schválnym obmedzením vývozu) by mohlo byť vyvážené zvýšením dodávok od zvyšku členov OPEC+. Tí majú podľa Goldman Sachs kapacitu vyvrhnúť na trh ďalších šesť miliónov barelov denne.

Cena ropy cez sto dolárov totiž nie je výsledok, po ktorom by kartel túžil, a preto by v takomto prípade mohol zmeniť svoju terajšiu politiku obmedzovania vývozu. Mnohí členovia, napríklad Saudská Arábia, sa obávajú, že rýchly rast ceny ropy by mohol zničiť dopyt, píše Economist.

Týždenník na druhej strane podotýka, že dopyt je zatiaľ silný, čo znamená, že ropa aj pri absencii akéhokoľvek konfliktu zostane drahšia. V lete dokonca môže krátkodobo prevýšiť ponuku a tlačiť dnešné ceny nahor. Tie by tak v priebehu niekoľkých mesiacov mohli dosiahnuť aj 100 dolárov, pokiaľ OPEC+ nezačne vyvážať väčšie objemy.

Jorge León, bývalý analytik OPEC, ktorý v súčasnosti pôsobí v poradenskej spoločnosti Rystad Energy, očakáva, že čierne zlato bude v druhej polovici roka v priemere stáť zhruba 90 dolárov, čo je približne dnešná úroveň.

Trhy s takzvanými futures sú o niečo optimistickejšie, keď sa barel (drahšej) ropy Brent s dodávkou v decembri aktuálne predáva pod 85 dolárov.

Ako najpravdepodobnejší sa tak javí scenár, že ceny ropy zostanú pre svetové hospodárstvo únosné, niekde okolo aktuálnej úrovne, čo nezadusí dopyt a členom OPEC+ prinesie vysoké marže. Slovenskí motoristi tak zrejme budú počas roka tankovať za podobné sumy ako dnes. Výraznejší pokles však netreba čakať, vietor fúka skôr opačným smerom.