Vládna garnitúra na čele so šéfom rezortu financií Ladislavom Kamenickým zároveň avizovala konsolidáciu verejných financií o jedno percento HDP v roku 2025, čo predstavuje zhruba jeden a pol miliardy eur, ktoré treba získať zvýšením príjmov, alebo oklieštením výdavkov.
Rezort už v tomto smere začal. A to na strane príjmov, ktoré by sa vďaka novej dani uvalenej na sladené nápoje a výrobky obsahujúce nikotín, mali v budúcom roku zvýšiť o 100 miliónov eur. No keďže ide iba o zlomok cieľovej sumy, podľa predsedu vlády Roberta Fica príde postupne na rad hľadanie a schvaľovanie ďalších konsolidačných opatrení: „Je tam niekoľko variantov, ako postupovať, ale na záverečné rozhodnutie si musíte ešte počkať, lebo to budú pomerne náročné politické rokovania.“
Plošná pomoc s energiami skončí
Z vyjadrení kompetentných vládnych predstaviteľov vyplýva, že práve drahá plošná pomoc s energiami, ktorá domácnosti a podniky počas uplynulého roku uchránila od drasticky vysokých účtov, bude jedným z hlavných pilierov konsolidácie.
„Budeme robiť všetko pre to, aby žiadna kompenzácia nebola, ale ak by bola nutná, (...) tak sa môžeme zaoberať maximálne nejakou cielenou veľmi úzkou kompenzáciou pre najzraniteľnejšie skupiny,“ uviedol po predstavení prvých konsolidačných krokov šéf financií Kamenický.
Podpredsedníčka vlády a ministerka hospodárstva Denisa Saková takisto skonštatovala, že ceny plynu a elektriny na trhoch klesajú, a preto existuje predpoklad, že dotácie od budúceho roka nebudú potrebné.
„Múdrejší budeme v druhej polovici roka, ale chcem všetkých upokojiť, že v prípade potreby ľuďom určite pomôžeme,“ povedala Saková. Dodala však, že pomoc s drahými energiami už určite nebude plošná, ale adresná.
Čo to pre domácnosti znamená
Práve chýbajúcu adresnosť v minulosti vyčítala Hegerovej garnitúre napríklad aj úradnícka vláda či predstavitelia kresťanských demokratov či liberálov. Národní kontrolóri z NKÚ začiatkom mesiaca upozornili, že „široko nastavené kompenzačné opatrenia, ktoré pri prijímaní neboli podložené dátami, boli neefektívne a nehospodárne“.
„Kompenzácie pomohli, ale už je čas zamyslieť sa nad ich pokračovaním,“ upozornil podpredseda NKÚ Jaroslav Ivančo s tým, že nie je možné a únosné ich v takom širokom rozsahu a dlhodobo uplatňovať.
Ide podľa neho o „enormnú záťaž pre verejný rozpočet“, ktorú budeme musieť „nakoniec splatiť násobne drahšie“.
Rezort hospodárstva preto podľa Sakovej pracuje na tom, aby prípadná pomoc šla v budúcom roku iba tým, ktorí to budú nutne potrebovať. Ministerstvo chce podľa jej slov v prípade potreby „pomáhať už iba tým, ktorí to naozaj potrebujú“ a nedotovať „vykurovanie bazénov v bratislavských vilách“.
Na aké ceny sa treba pripraviť
Hoci je pravda, že trhové ceny plynu aj elektriny oproti rekordu z druhej polovice roku 2022 spľasli, na úroveň spred energetickej krízy sa nedostali. A len málo faktorov naznačuje, že by sa tak malo v blízkej budúcnosti stať.
Na určenie toho, akú cenu uvidia domácnosti na svojich účtoch, je kľúčové takzvané referenčné obdobie, počas ktorého sa sledujú ceny na burzách. Z tých na jeseň Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) určí maximálne ceny plynu či elektriny na ďalší rok.
Referenčné obdobie je aktuálne nastavené na 12 mesiacov od 1. októbra 2023 do konca septembra 2024. V prípade zemného plynu bude ÚRSO určovať maximálne ceny pre domácnosti na 2025 z priemeru cien takzvaných futures, čiže kontraktov s dodávkou plynu v roku 2025, na burze EEX.
Ak by ÚRSO kalkuloval výslednú cenu na ďalší rok dnes, podľa energetického analytika Jána Pištu zo spoločnosti JPX, by bol priemer cien pre plyn na úrovni 37,71 eura za megawatthodinu (MWh).
To je síce výrazne menej oproti cene plynu na úrovni 68,25 eura za MWh, ktorá vstupovala do regulovaných cien plynu pre rok 2024, no zároveň podstatne viac, než cena komodity na úrovni 25 eur, ktorá je súčasťou súčasných zmrazených cien.
Ak by sa koncová cena odvíjala iba od toho, koľko stojí samotná komodita, účty by slovenským domácnostiam stúpli zhruba o polovicu. Do jej výpočtu však vstupujú aj položky ako distribúcia, preprava či primeraný zisk pre dodávateľa.
Pišta preto predpokladá, že v prípade zrušenia plošnej pomoci by mohli domácnostiam stúpnuť náklady na plyn o 20 až 30 percent. Podobne to v komentári odhaduje aj Inštitút finančnej politiky, ktorý očakáva, že domácnosti si v budúcom roku priplatia za túto komoditu zhruba o 20 percent.
Elektrina a teplo
Podobný vývoj vidieť aj pri elektrickej energii, kde ÚRSO určuje maximálne ceny takmer identicky ako pri plyne. Teda na základe toho, koľko stoja dodávky na ďalší kalendárny rok.
Priemerná cena za uplynulých šesť mesiacov referenčného obdobia je podľa analytika na úrovni bezmála 100 eur za megawatthodinu, pričom ceny pre rok 2024 sú kalkulované z hodnoty na úrovni 61 eur za megawatthodinu. Ak by ÚRSO stanovil koncové ceny elektriny podľa toho, čo dnes na trhu stojí jej silová zložka, účty by podľa Pištu zdraželi podobne ako pri plyne.
Ako však píšu analytici Inštitútu finančnej politiky, „ceny elektriny budú v budúcom roku stále podliehať memorandu so Slovenskými elektrárňami“, čo je dohoda, na základe ktorej by mal podnik dodať domácnostiam aj v roku 2025 približne 5,5 terawatthodiny elektrickej energie v cene 66,7 eura za MWh.
Analytici think tanku pod hlavičkou ministerstva financií preto odhadujú, že elektrina by v prípade rozmrazenia cien mohla zdražieť zhruba o sedem percent. Teplo by podľa nich mohlo stúpnuť o necelých 15 percent.
