Podľa Chodorkovského bol na začiatku pomer populácie Ruska k Ukrajine 3,5 ku 1, no po dvoch rokoch vojny sa zmenil na 7 ku 1 v prospech Ruska. „Pri súčasnom tempe Charkov padne do roka a Odesa budúci rok. Do roku 2026 bude Ukrajina schopná udržiavať len malý partizánsky odpor – a to je najlepší scenár,“ povedal Putinov kritik.
Podobný odkaz vysiela český prezident Pavel, ktorý hovorí o nevyhnutnosti kompromisu a zastavenia vojny, za čo len pred pár týždňami káral premiéra Fica. Počet takýchto hlasov rastie aj v Amerike.
Ak by mal Chodorkovskij pravdu, pre vlády USA, Británie či Francúzska by išlo o veľmi ponižujúce vyústenie konfliktu. Ide preto o extrémne nebezpečnú situáciu, v ktorej sa zvyšuje riziko prijatia politických krokov s katastrofálnym následkom.
Práve preto rastie nielen panika, ale aj lobing za prijatie eskalačných návrhov. V nedeľu to predviedol generál Petraeus v relácii Fareeda Zakariu. Na to, že západná asistencia Ukrajine nestačí, povedal, že preto jej treba dať viac.
A tu sa dostávame na Slovensko.
Mikuláš Dzurinda spolu s generáciou západných politikov, ktorých politika postupne viedla k vojne Ukrajiny s Ruskom, volajú po takej eskalácii vojny, že by sa v nej ocitla Európa, minimálne východoeurópske štáty NATO.
Dzurinda celkom vážne navrhuje, aby sme zo Slovenska, Poľska a Maďarska (územie NATO) zostreľovali ruské rakety mieriace na ukrajinské ciele. Ide teda o variant bezletovej zóny, ktorej vytvorenie na začiatku vojny od NATO žiadal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg vtedy vyhlásil, že bezletová zóna by mohla viesť k „plnohodnotnej vojne v Európe, do ktorej by sa zapojilo oveľa viac krajín a prinieslo by to ešte viac ľudského utrpenia“. Odmietol to Stoltenberg, odmietol to Biden.
Dzurinda s Hillary Clintonovou a Aleksandrom Kwasniewským sa toho neboja.
Návrh však ide ešte ďalej. Odporúča aj vyslanie misie výcvikových špecialistov a vojenských technikov na Ukrajinu. Nie tak, ako je to zrejme dnes (neoficiálne), ale formálne a riadne. Netreba veľkú predstavivosť na to, čo by mohlo nasledovať, keby Rusi pri bombardovaní zabili desiatky vojakov NATO. Alebo naopak keby protivzdušné systémy Aliancie omylom zostrelili nie raketu, ale ruské lietadlo. Ďalšia priama eskalácia.
Podobne nezodpovedný hlas doteraz zo Slovenska nezaznel. Rozhodli sme sa preto Mikuláša Dzurindu konfrontovať.
Lenže on na písomne položené otázky viac nedopovedal, ako odpovedal. Vyhol sa odpovedi, či by zostreľovanie ruských striel z územia NATO zvýšilo riziko priamej vojny s Ruskom. Pri hrozbe eskalácie v dôsledku ruského útoku na západnú vojenskú misiu zase uviedol, že k jej ohrozeniu by dôjsť nemalo. Dôvod? Lebo by bola chránená protivzdušným dáždnikom NATO, ako keby boli západné obranné systémy všemocné.
Pred 20 rokmi Mikuláš Dzurinda súhlasil s preletom amerických lietadiel nad Slovenskom a bombardovaním Juhoslávie. Ospravedlňoval to tým, že Američanov požiadal, aby nevzniklo nezávislé Kosovo. Vieme, čo z toho bolo.
Potom podporil vojnu v Iraku, ako súčasť boja proti terorizmu a zničenia pomyselných zbraní hromadného ničenia. Aj tu vieme, čo nasledovalo. Občianska a sektárska vojna v Iraku, exodus kresťanov, migračná kríza.
Dnes chce zostreľovať ruské rakety a drony zo Slovenska, Poľska a Maďarska. Od pozývacieho listu v roku 1968 neurobil žiadny slovenský politik podobný nezodpovedný krok.
