Predpovedal vojnu na Ukrajine, aj neúspech protiofenzívy. Čo dnes hovorí profesor Mearsheimer
Americký minister obrany Lloyd James Austin sa ešte začiatkom marca vyjadril, že ak Ukrajina padne, NATO bude bojovať s Ruskom. „Bude pokračovať v agresívnejších akciách v regióne. A ostatní lídri na celom svete, iní autokrati, sa na to budú pozerať a povzbudí ich skutočnosť, že sa to stalo a my sme nedokázali podporiť demokraciu,“ povedal americký minister.
Dodal, že obzvlášť zraniteľní sú pobaltskí členovia Aliancie. „Ak ste pobaltský štát, naozaj sa obávate, či ste na rade,“ povedal Austin o Litve, Lotyšsku a Estónsku. „Poznajú Putina, vedia, čoho je schopný… A úprimne povedané, ak Ukrajina padne, naozaj verím, že NATO bude bojovať s Ruskom.“
Odpočítavanie ruského útoku
Austin nie je prvý ani jediný, kto útok Ruska na NATO predpovedá. Napríklad nemecká Rada pre zahraničné vzťahy vo svojej správe varovala, že Rusko by mohlo napadnúť niektorú z krajín NATO do šiestich rokov.
Podľa šéfa poľského Národného bezpečnostného úradu Jaceka Siewiera je však tento odhad nesprávny. Siewiera tvrdí, že útok Ruska na Alianciu môže prísť už do troch rokov.
S predpokladom ruskej expanzie implicitne pracuje aj francúzsky prezident Emmanuel Macron, ktorý sa vyjadril, že vojna sa vrátila do našich krajín. Vraj sa preto „blíži moment, keď bude nevyhnutné, aby sme neboli zbabelí“. Podľa Macrona preto nemožno vylúčiť ani vyslanie vojakov NATO na Ukrajinu. Naposledy Macron povedal, že víťazstvo Ruska by znížilo dôveryhodnosť Európy na nulu.
S tým, ako rastie ruská prevaha na fronte, rastie aj počet výrokov o tom, že vojna medzi Ruskom a Západom, je nevyhnutná. Ale treba si dať pozor, v západnom prostredí rastie aj počet politikov, ktorí vojnu otvorene odmietajú a verejne hovoria, že nedovolia, aby boli ich krajiny vtiahnuté do vojny.
Vráťme sa však k prvej skupine vyhlásení.
Diskreditovaní experti a Mearsheimer
Problém s predikciami v otázkach vojny a mieru je ten, že väčšinou nevychádzajú. Platí to aj pri vojne na Ukrajine. Nielen politici, ale aj hojne citovaní experti spravili odbornej obci často viac hanby než osohu. Spomenieme si na plejádu predpovedí, ktoré sa nakoniec ukázali ako odtrhnuté od reality. Ruská armáda sa do niekoľkých týždňov od invázie mala rozložiť, pod vplyvom sankcií malo Rusko do leta 2022 ekonomicky padnúť na kolená a do leta 2023 mali Ukrajinci postupovať na Krym.
Výnimiek je menej ako šafranu. Jedna z nich si na tom spravila meno a zrejme aj miesto v budúcich učebniciach.
Je to John Mearsheimer. Tento profesor medzinárodných vzťahov zo Chicagskej univerzity už v 90. rokoch predpovedal vojnu medzi Ruskom a Ukrajinou. Ako jediný na Západe preto Kyjevu odporúčal, aby si jadrové zbrane ponechal ako odstrašujúci prostriedok proti Moskve.
Do nemilosti veľkej časti mainstreamu sa Mearsheimer dostal až po tom, ako po prevrate na Majdane a anexii Krymu Ruskom v roku 2014 napísal, že ukrajinskú krízu zavinil Západ. Predpovedal, že ak Ukrajina nevyhlási neutralitu a kurz smerom k vstupu do NATO bude pokračovať, vojna s Ruskom je zaručená. V neposlednom rade v máji minulého roku predvídal neúspech ukrajinskej protiofenzívy, keď argumentoval, že v roku 2023 sa prevaha na bojisku definitívne presunula na stranu Moskvy.
Elity hrozbu úmyselne nafukujú
Čo si teda Mearsheimer myslí o hrozbe útoku Ruska na NATO? Jeho názor zostáva pokojný: Neexistujú na to dôkazy. Tvrdí, že podľa všetkých dostupných dát Rusko nič také neplánuje, a dokonca ani plánovať nemôže.
„Je nula dôkazov na podporu tohto argumentu. Ide o typickú infláciu hrozieb, ktorá je vytvorená na to, aby udržala podporu verejnosti voči západným snahám na Ukrajine. Je to očividné v Spojených štátoch, ale aj na miestach, ako je Európa, že podpora verejnosti sa vyparuje. Vládne elity sa toho veľmi obávajú a nech sa stane, čo sa stane, nafukujú hrozbu,“ povedal Mearsheimer v podcaste Munk Debates.
Dôvodom tohto postoja elít podľa neho je, že západní lídri ako Joe Biden a Emmanuel Macron sa do vojny osobne príliš vložili. Pokiaľ vojna neskončí podľa ich očakávaní, budú mať maslo na hlave so všetkými negatívnymi dôsledkami pre ich vnútropolitickú aj zahraničnú prestíž.
Mearsheimer upozorňuje, že nič nenasvedčuje tomu, že Putin má v záujme dobyť akýkoľvek štát. Dokonca ani Ukrajinu, o ktorej sa opakovane vyjadril, že ju Rusko nechce obsadiť celú.
„Hovoril o skutočnosti, že západná Ukrajina, tento zvyškový štát (rump state), ktorý zostane po tom, ako Rusi dobyjú veľkú časť východnej a strednej Ukrajiny, môže byť pohltený Rumunskom a Poľskom,“ uviedol profesor s dodatkom, že už tieto výroky samé osebe znamenajú, že Putin o celú Ukrajinu nemá záujem.
Dôvod je prozaický. Rusko na takúto okupáciu nemá silu.
Citát: „Bol by blázon, ak by sa pokúsil dobyť západnú Ukrajinu. Je plná etnických Ukrajincov, ktorí Rusov nenávidia. Bol by okupant a mal by na starosti obrovské povstanie. To je posledná vec, čo potrebuje. Takže nemá záujem ani o dobytie celej Ukrajiny. Ba čo viac, videli ste posledné dva roky, ako jeho armáda bojuje s Ukrajincami. Toto nie je druhý príchod wehrmachtu. Nie je to armáda dostatočne veľká a schopná na to, aby dobyla celú Ukrajinu, nieto celú východnú Európu alebo dokonca celú Európu. Myšlienka, že čelíme Červenej armáde po druhej svetovej vojne alebo sovietskej hrozbe počas studenej vojny, je smiešna.“
V čo naozaj dúfa Čína
Mearsheimer reaguje aj na argument, podľa ktorého víťazstvo Ruska na Ukrajine motivuje aj ďalších autokratov po celom svete, aby si proti Západu začali viac dovoľovať. Reč je napríklad o pokuse Číny získať späť Taiwan alebo o agresívnom správaní sa Iránu na Blízkom východe.
Profesor vidí paralelu so 70. rokmi.
Citát: „Keď som bol mladý, bol som počas vojny vo Vietname v armáde. Keď sme prehrali, a bola to rozhodujúca prehra, veľa ľudí v tom čase hovorilo, že to bude katastrofické pre naše postavenie vo zvyšku Ázie a obzvlášť v Európe, kde sa hlavná sovietska hrozba nachádzala. Nebola to vôbec pravda. Ak sme tým niečo dokázali, tak to, že sme presvedčili Sovietov, že sme ochotní minúť obrovské prostriedky na vedenie vojny, ktorá mala malý strategický význam, čo znamenalo, že určite by sme použili obrovské zdroje v oblasti, ako je Európa, ktorá bola dôležitá.“
Podľa Mearsheimera rovnaká logika platí aj dnes. Po tom, ako intenzívne sa Washington zapojil do vojny na Ukrajine musí Čína predpokladať, že vo východnej Ázii nedostane nič zadarmo. Problém je v skutočnosti opačný. Preto, že sú USA zapojené do konfliktu na Ukrajine a na Blízkom východe, nedokážu sa sústrediť na Áziu. Čína je pritom pre USA skutočnou hrozbou, argumentuje Mearsheimer.
„Ak hráte s kartami Číny, nemali by ste dúfať, že Rusko dosiahne tesné víťazstvo, čo sa podľa mňa stane, ale mali by ste dúfať, že vojna bude pokračovať ďalej a ďalej a ďalej,“ tvrdí.
Čo môžeme očakávať a najmenej zlé východisko
Pokračovanie vojny teda podľa Mearsheimera nie je v záujme Západu, ale ani náhodou nie je ani v záujme devastovanej Ukrajiny. Pri súčasnom trende totiž konflikt smeruje k záveru, pri ktorom Rusko okrem Krymu a súčasných štyroch okupovaných oblastí obsadí ešte ďalšie štyri a Ukrajinu odreže od morského pobrežia. Recept amerického profesora je priamočiary: Zastavenie paľby, diplomacia, dištancovanie sa Kyjeva od Západu a jeho neutralita.
Pokiaľ sa tak nestane, Mearsheimer nevylučuje, že sa ukrajinský front v blízkej dobe zrúti. Nielen pre nedostatok zbraní a munície, ale najmä ľudí. V takom prípade by vraj armáda mohla vykonať puč, zosadiť prezidenta Volodymyra Zelenského a začať rokovania s Ruskom. Mearsheimer nehovorí, že je to pravdepodobné, ale realistická možnosť to je.
„Rusko vyhrá v každom prípade. Otázka je, aké veľké víťazstvo to bude,“ predpovedá.
Celý podcast si možno vypočuť tu: