Čo sa deje v Gruzínsku. Analýza situácie, ktorá viedla premiéra k výrokom o Ficovi

Foreign ministers of Latvia, Estonia, Iceland and Lithuania join protest against 'transparency of foreign influence' bill in Tbilisi Protivládny protest v Tbilisi 15. mája 2024. Foto: Profimedia.sk

Gruzínsky premiér Irakli Kobachidze vyvolal nielen na Slovensku veľkú pozornosť, keď obvinil nemenovaného komisára EÚ, že mu v telefonickom rozhovore hrozil vydieraním a spomenul pritom atentát na Roberta Fica s varovaním, že Kobachidze by si mal dávať pozor.

Považujem za málo pravdepodobné, že by k takémuto priamemu a neopatrnému vyhrážaniu sa zo strany zástupcu EÚ mohlo naozaj dôjsť. Skôr si myslím, že aj toto vyjadrenie treba chápať v širšom kontexte. Vládna strana Gruzínska túžba je zrejme pripravená v spore o zákon o mimovládkach hrať nadoraz a nebojí sa vyhrotiť vzťahy so Západom.

Je možné, že sa pri tom dostane Gruzínsko aj za pomyselnú hranicu, spoza ktorej už niet návratu. Pohľad na príčiny súčasnej krízy naznačuje, že tento scenár je veľmi pravdepodobný.

Uplynul už týždeň odkedy gruzínska vláda v treťom čítaní schválila zákon o transparentnosti zahraničného vplyvu – všeobecne podľa jeho ruskej predlohy prezývaný zákon o zahraničných agentoch. Vláda týmto krokom rázne vyvrátila presvedčenie časti miestnych obyvateľov, expertov a predstaviteľov Západu o tom, že opätovným nastolením nepopulárneho zákona len blafuje s cieľom dosiahnuť určité, nešpecifikované, ústupky.

Gruzínska prezidentka Salome Zurabišviliová zákon dňa 18. mája odmietla s tým, že „vo svojej podstate ide o ruský zákon“, ktorý odporuje gruzínskej ústave aj európskym štandardom. „Tento zákon nemožno nijako vylepšiť ani prikrášliť. Preto je to veľmi jednoduché veto: tento zákon musí byť stiahnutý,“ uviedla vo svojom vyhlásení Zurabišviliová, ktorá sa do prezidentského paláca dostala s podporou vládnej strany, avšak neskôr sa s ňou názorovo rozišla.

Kabinet sa podľa slov predsedu parlamentu Šalvu Papuašviliho pripravuje prezidentkine veto prehlasovať už tento týždeň. Vládna strana, ktorá aj napriek výbuchu nespokojnosti nejaví náznaky žiadneho rozkolu ani vnútorného disentu, pre takýto krok disponuje dostatočným počtom hlasov.

V spoločnosti medzitým prebieha ďalšie kolo mobilizácie. Opozične naladené a voči zákonu kritické obyvateľstvo sa pripravuje na ďalšie kolo masových protestov, pričom hrozí, že ich požiadavku na stiahnutie zákona nahradí ultimátum vláde, aby odstúpila. Takéto ultimátum by mohlo viesť až k explózii násilia najmä po tom, ako začala svojich podporovateľov aktívnejšie mobilizovať aj vládna strana.


Dočítajte tento článok zadarmo vytvorením účtu alebo sa prihláste.

Pokračovaním súhlasíte s aktualizovanými Podmienkami k ochrane súkromia a Všeobecnými obchodnými podmienkami