Ďalšie tabu je prelomené: USA povolili Ukrajine útoky na ruské územie. Americkými zbraňami

Kabinet Joea Bidena vo štvrtok odsúhlasil Ukrajine zasahovať ciele vo vnútri Ruska. S použitím amerických zbraní. Pre zahraničné médiá to uviedli viaceré zdroje z prostredia Bidenovej administratívy.

Web Politico, ktorý sa odvoláva na troch amerických predstaviteľov a dva ďalšie informované zdroje, píše, že USA dali Kyjevu zelenú len na oblasť v okolí Charkova, čo má pomôcť brániť druhé najväčšie ukrajinské mesto. Informácie neskôr potvrdili aj ďalšie zahraničné médiá.

„Prezident nedávno nariadil svojmu tímu, aby zabezpečil, že Ukrajina bude môcť použiť americké zbrane na účely protiúderu v Charkove, aby Ukrajina mohla vrátiť úder ruským silám, ktoré na ňu útočia alebo sa na ňu pripravujú,“ uviedol podľa denníka New York Times jeden z amerických predstaviteľov vo vyhlásení, ktoré vydala administratíva.

Dodal, že politika nepovoľovania diaľkových úderov na území Ruska „sa nezmenila“.

„Naša politika, pokiaľ ide o zákaz používania ATACMS alebo úderov dlhého dosahu vo vnútri Ruska, sa nezmenila,“ pokračovalo vyhlásenie s odkazom na delostrelecký systém poskytnutý Ukrajine, ktorý je schopný zasahovať ciele hlboko vo vnútri ruského územia.

Americkí predstavitelia podľa denníka New York Times uviedli, že zmena politiky vstúpila do platnosti vo štvrtok.

Informácie v piatok pre denník Guardian potvrdil aj Zelenského tlačový hovorca Serhij Nykyforov, ktorý tento krok USA privítal: „Výrazne to zvýši našu schopnosť čeliť ruským pokusom o masové prekročenie hraníc.“

Prudká otočka

Hoci Washington označil rozhodnutie za úzke a umožňujúce Ukrajincom preventívne zasiahnuť, ak uvidia dôkazy o prípravách na útok alebo v reakcii na ruskú paľbu v blízkosti Charkova, dôsledky budú pravdepodobne oveľa širšie.

Biden doteraz rozhodne odmietal, aby Ukrajina použila zbrane americkej výroby mimo ukrajinských hraníc. A to z obavy, že by sa konflikt vystupňoval a USA a NATO by boli vtiahnuté priamo do vojny s Moskvou.

Tvrdil, že akýkoľvek útok na ruské územie by znamenal riziko porušenia jeho mandátu „zabrániť tretej svetovej vojne“.

Generálny tajomník NATO v piatok vyhlásil, že členovia NATO sa tým, že Ukrajine umožnia používať nimi dodané zbrane aj na ruskom území, nestávajú súčasťou konfliktu. Konflikt podľa neho eskalovalo samo Rusko otvorením nového frontu, kde na Ukrajinu útočí zo svojho územia.

Obavy z možných útokov na radarové stanice

Prudká zmena amerického prístupu k útokom na ruské územie prichádza len krátko po znepokojujúcich správach. Kyjev totiž 26. mája zasiahol dronom radar včasného varovania Voronež-M v ruskom meste Orsk v Orenburskej oblasti. Vojenská rozviedka 23. mája údajne zasiahla aj ďalší radar Voronež v obci Glubokij, 12 kilometrov od mesta Armavir v Krasnodarskom kraji.

Americká vláda sa pritom podobných útokov na ruskom území obáva. Radary totiž slúžia napríklad aj na varovanie pred prípadným jadrovým útokom.

„Spojené štáty sú znepokojené nedávnymi útokmi Ukrajiny na ruské miesta včasného varovania pred balistickými raketami,“ uviedol pre denník Washington Post americký predstaviteľ, ktorý hovoril pod podmienkou anonymity kvôli citlivosti tejto záležitosti.

„Tieto miesta neboli zapojené do podpory vojny Ruska proti Ukrajine,“ uviedol americký predstaviteľ. „Sú to však citlivé miesta, pretože Rusko by mohlo vnímať, že jeho strategické odstrašujúce kapacity sú terčom útoku, čo by mohlo narušiť schopnosť Ruska udržať jadrové odstrašenie voči Spojeným štátom.“

Reakcia na ruský postup a údajné zhromažďovanie vojsk

Britské noviny Financial Times naznačili, že zmena americkej politiky zrejme súvisí s ruskou ofenzívou v Charkove na severovýchode Ukrajiny.

Podľa tajomníka ukrajinskej rady pre národnú bezpečnosť a obranu Oleksandra Lytvynenka Moskva začiatkom tohto mesiaca otvorila v regióne nový front a z ruskej Belgorodskej oblasti vyslala na Ukrajinu viac ako 30-tisíc príslušníkov pozemných síl.

„Najdôležitejším a bezprostredným účinkom je, že Ukrajina bude môcť muníciou Himars GMLRS zasahovať ciele vo väčšej hĺbke vrátane ruského delostrelectva, elektronického boja, protivzdušnej obrany a veliteľských stanovíšť,“ povedal pre Financial Times Rob Lee, vedúci pracovník programu Eurasia Foreign Policy Research Institute.

„Doteraz bola Ukrajina nútená presúvať delostrelectvo príliš blízko frontu, aby mohlo zasiahnuť ciele vo väčšej hĺbke, čo ich vystavovalo väčšiemu riziku,“ dodal.

Podobné rozhodnutie avizovali viaceré krajiny

Spojené štáty nie sú zďaleka prvou krajinou, ktorá avizovala alebo povolila Kyjevu využívať dodané zbrane na útoky za hranicami. V utorok (28.5.) o tom diskutovali na bruselskej pôde aj ministri obrany EÚ. Šéfovia rezortov obrany napokon v podvečer k zhode nedospeli.

Schôdzka prišla iba deň po tom, ako tento postup podporilo 24 z 32 členských štátov NATO. Tie sa zaviazali, že už nebudú akceptovať obmedzenia používania západných zbraní proti legitímnym cieľom na ruskom území. Ukrajine sľúbili poskytnúť všetko „v mene demokracie“.

Proti použitiu svojich zbraní na ciele na ruskom území nie sú Spojené kráľovstvo, Švédsko, Fínsko, pobaltské krajiny, Holandsko, Poľsko, Česká republika či Kanada, píše ukrajinský denník Kyiv Post.

Takisto Francúzsko a Nemecko v utorok vyhlásili, že Kyjev by mal mať možnosť použiť svoje zbrane proti cieľom v Rusku, z ktorých Moskva útočí na Ukrajinu.

Dánsky minister zahraničných vecí vo štvrtok uviedol, že krajina umožní Ukrajine útočiť na ciele v Rusku pomocou dánskych stíhačiek F-16.

Kremeľ: NATO už je s nami v priamej konfrontácii

Na prehodnotenie postoja Západu v súvislosti s ukrajinskými útokmi na ruské územie so západnými zbraňami vyzval v pondelok aj generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg.

„Som presvedčený, že nastal čas zvážiť niektoré z týchto obmedzení, aby sa Ukrajinci mohli skutočne brániť,“ povedal Stoltenberg.

Kremeľ v pondelok v reakcii vyhlásil, že Severoatlantická aliancia je už v priamej konfrontácii s Ruskom.

„NATO zvyšuje stupeň eskalácie,“ uviedol hovorca Kremľa Dmitrij Peskov pre ruský denník Izvestija v súvislosti s výrokmi Stoltenberga. Na otázku, či sa NATO blíži k priamej konfrontácii s Ruskom, Peskov odpovedal: „Oni sa nepribližujú, oni v nej už sú.“

Ruský prezident Vladimir Putin v utorok varoval, že ak západné štáty dajú Ukrajine súhlas na použitie svojich zbraní na útoky na ruskom území, bude to mať vážne následky. „Táto neustála eskalácia môže viesť k vážnym následkom,“ povedal Putin, citovaný agentúrou AFP, počas návštevy Uzbekistanu.

„V Európe, najmä v malých štátoch, by si mali byť vedomí toho, s čím sa zahrávajú. Mali by na to pamätať ako krajiny s malými, husto osídlenými územiami… Mali by to mať na pamäti skôr, ako budú hovoriť o údere voči Rusku.“