Jedna z najväčších dier v obrane NATO
Jeden z vysokopostavených diplomatov NATO pre britské noviny povedal, že protivzdušná ochrana je „hlavnou zložkou plánu na obranu východnej Európy pred inváziou“. Dodal, že „práve teraz ju nemáme“.
„(Protivzdušná obrana) je jednou z najväčších dier, ktoré máme,“ citujú Financial Times ďalšieho diplomata NATO. „Nemôžeme to poprieť.“
Iný predstaviteľ obrany zase uviedol, že letecká a protiraketová obrana „sú najvyššími prioritami“ a že „zásoby sa znížili“.
Predsedovia vlád Grécka a Poľska Kyriakos Mitsotakis a Donald Tusk v liste zaslanom predsedníčke eurokomisie Ursule von der Leyenovej označili vzdušnú obranu za „veľkú slabinu našej bezpečnosti“ a dodali, že vojna na Ukrajine „(nám) udelila lekciu, ktorú už nemôžeme ignorovať“.
Anonymné zdroje denníka z prostredia NATO však zároveň zdôraznili, že Aliancia má stále dostatok prostriedkov na odstrašenie Ruska.
„Nové obranné plány NATO výrazne zvyšujú požiadavky na vzdušnú a protiraketovú obranu, čo sa týka množstva a pripravenosti,“ povedal úradník a dodal, že krajiny investujú do nových kapacít vzdušnej obrany vrátane stíhačiek.
„Sme teda presvedčení, že odstrašenie NATO voči Rusku zostáva silné,“ cituje FT svoje anonymné zdroje.
O nedostatku kapacít svedčí aj rétorika Kyjeva
V súvislosti s aktuálnymi informáciami pripomeňme, že protivzdušná obrana je spolu s delostreleckou muníciou jednou z kritických položiek, o ktoré Kyjev pravidelne žiada.
Americké noviny New York Times prednedávnom analyzovali ukrajinské vojenské správy, pričom poukázali na to, že Ukrajina čoraz častejšie nedokáže zastaviť ruské rakety.
Tie podľa denníka zasahujú okrem jednotiek na fronte aj kritické ukrajinské zbrojárske továrne či železnice používané na zásobovanie frontu.
Aliancia pritom nie je schopná naplniť požiadavky, ktoré má Kyjev na systémy protivzdušnej obrany.
„Partneri nám síce poskytli svoje rôzne systémy (protivzdušnej obrany), to oceňujeme, ale vzhľadom na rozsah vojny je to jednoducho nedostatočné,“ povedal v nedávnom rozhovore ukrajinský šéf diplomacie Dmytro Kuleba. Dodal, že spojenci Ukrajiny majú k dispozícii viac ako sto systémov Patriot, ale doteraz neboli ochotní podeliť sa ani o ďalších päť až sedem systémov, čo je podľa Kyjeva minimum potrebné na zabezpečenie významnej dodatočnej ochrany.
Podľa informácií denníka Wall Street Journal bolo jediným producentom, spoločnosťou Raytheon, doposiaľ vyrobených približne 240 systémov Patriot. Aktuálna ročná kapacita je na úrovni dvanásť kusov. Šesťdesiatimi kusmi podľa informácií denníka momentálne disponujú Spojené štáty.
Nesúlad s európskym napínaním svalov
Hoci sa výdavky členov NATO do obrany zvýšili a z vyjadrení západných zbrojárov vyplýva, že šliapu na sto percent, aj pri plnom nasadení potrvá zrejme niekoľko rokov, kým by sa zabezpečili kapacity potrebné na plnú ochranu územia členov NATO pred útokom zo vzduchu.
V súvislosti s tým treba pripomenúť tendencie niektorých európskych politikov, ktoré by podľa kritikov mohli zatiahnuť členov Aliancie do vojny.
Nejde len o postoj francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, ktorý inicioval diskusiu o vyslaní vojakov NATO na Ukrajinu, s čím neskôr sympatizovali pobaltskí a poľskí predstavitelia.
V nemeckom parlamente sa len nedávno skloňoval návrh, že by východní členovia Aliancie mohli vytvoriť ochranný štít nad Ukrajinou proti útokom zo vzduchu. A z vlastného územia zostreľovať ruské rakety.
Dokonca to navrhol poslanec vládnej strany SPD, do ktorej patrí aj kancelár Olaf Scholz. „Takúto podporu a participáciu musíme presadzovať u bezprostredných susedov Ukrajiny, najmä v Poľsku, na Slovensku a v Maďarsku,“ povedal pre Spiegel Joe Weingarten.
„Akýkoľvek priamy zásah do bojov v skutočnosti mení tretie krajiny na bojujúce strany,“ skritizoval návrh podpredseda parlamentnej skupiny CDU/CSU Johann Wadephul.
Pripomeňme, že podľa informácií nemeckého denníka Bild sa nápad chrániť vzdušný priestor západnej Ukrajiny z územia východných členov NATO nezrodil v Nemecku.
Požiadavka vychádza zo strategického dokumentu, ktorý 14. mája zverejnila pracovná skupina pre bezpečnosť Ukrajiny. Desaťstranový dokument, ktorý má názov Euroatlantická budúcnosť Ukrajiny: dláždiť cestu k mieru a bezpečnosti, podpísal, okrem iných, aj slovenský expremiér Mikuláš Dzurinda.
