Aktuálne témy najskôr, dejiny a výročia na záver. Začnime s hrozbou ďalšej vojny, o ktorej sa stále viac špekuluje.
Nemecký penzionovaný generál Harald Kujat, ktorý poskytol obsiahly rozhovor pre Štandard (vyjde už onedlho), vyjadril obavu, že pri pohľade na rozpočet Pentagónu na rok 2024 má dojem, že Amerika sa pripravuje na vojenský konflikt s Čínou.
Podobne sa o prípravách na vojnu s Čínou písalo vo Wall Street Journal, téme sa potom venovala aj britská tlač.
Opačné signály si všíma Graham Allison, jeden z najpovolanejších znalcov Číny v Amerike, najstarší žiak Henryho Kissingera, ako sa rád predstavuje, a autor skvelej knihy Osudová pasca, ktorá varuje pred vojnou medzi Čínou a USA.
Allison bol nedávno v Číne a píše, že hoci ide zatiaľ iba o malé, ale predsa pozitívne signály: Američania obnovili kontakt s Číňanmi, obzvlášť cenné je, že ide o kontakty medzi vedením armád.
1/ See my new interview in the South China Morning Post. They interviewed me a couple of weeks ago after I returned from Beijing. Overall, it reflects my current thinking about how the US is meeting the China challenge.https://t.co/InmeDVSr6y
— Graham Allison (@GrahamTAllison) June 3, 2024
Allisononov rozhovor pre South China Morning Post si možno prečítať tu.
Smer politicky utešuje Danka
Minister obrany Robert Kaliňák zopakoval názor Smeru, aby sa novým predsedom parlamentu stal Andrej Danko z SNS. Najsilnejšia vládna strana verejne opäť komunikuje smerom k Hlasu, aby prepustil kreslo predsedu parlamentu lídrovi SNS. Strana Hlas po svojom sneme politicky posilnila svoje stanovisko, že jej patrí kreslo predsedu parlamentu a bude si ho nárokovať v zmysle koaličnej zmluvy.
Smer sa už dlhší čas snaží zvýšiť stabilitu a mocenskú vyváženosť vo vnútri koalície, aby dokázala pretrvať celé volebné obdobie.
Myslím si, že Andrej Danko by bol dobrý predseda parlamentu. Rozumiem a viem presne, čo píše koaličná zmluva, ale koaličná zmluva sa rodila v čase, keď sme ešte nemali nového prezidenta, kde sa takisto tá podpora nejakým spôsobom kreovala, povedal minister Kaliňák v diskusnej relácii RTVS. Podľa ministra obrany koaličná zmluva sa môže a nemusí otvoriť. Dohoda je, ako uviedol, nad písmo. My chceme stabilitu a pokoj, lebo to je to, čo ľudia od nás očakávajú. To je dôvod, pre ktorý nás zvolili. A my sa k tomuto riešeniu prikláňame, dodal momentálne v Smere najvyššie postavený politik.
Dankova SNS je najslabším a politicky najlabilnejším prvkom koaličnej zostavy. Po sneme Hlasu je zrejmé, že post predsedu parlamentu sa bude snažiť získať podpredseda strany Richard Raši. Pre tento krok sa môže nový predseda strany Matúš Šutaj Eštok rozhodnúť získať politickú podporu aj v časti opozície, predovšetkým v KDH. Smer by sa takejto situácii najradšej politicky vyhol, a preto celkom jasne vysiela k predsedovi SNS signál, že stojí jeho strane.
To, že by sa Andrej Danko stal reálne predsedom NR SR, je ale politicky veľmi málo pravdepodobné. V tejto chvíli robí Smer len to, že Danka ešte pred eurovoľbami politicky utešuje, aby sa po ich prípadnom neúspešnom výsledku pre SNS, ich stranícky líder aj líder eurokandidátky politicky nevykoľajil.
Čerství dôchodcovia tvoria najbohatšiu generáciu vo vyspelých krajinách
Ľudia, ktorí dnes majú viac ako 60 rokov, takzvaní Baby boomers, teda narodení približne v rokoch 1946 až 1964, v rámci výraznej väčšiny západných krajín disponujú najväčším majetkom. Zároveň ich viacerí ekonómovia označujú aj za najšťastnejšiu generáciu, ktorá bola v správnom čase na správnom mieste.
Hoci to možno na prvé počutie znie prekvapujúco, vo vysokopríjmových štátoch, ako sú USA, Nemecko, Taliansko či Veľká Británia, je generácia seniorov zhruba od 60 rokov práve tou najbohatšou. A hoci na Slovensku nie je tento trend až taký vypuklý, aj u nás platí, že čerství dôchodcovia disponujú najväčším majetkom.
V trhovej kapitalistickej ekonomike to vlastne nie je až takým prekvapením. Už pred dekádami vychádzal z podobného predpokladu Franco Modigliani, keď formuloval svoju hypotézu životného cyklu. Ľudia odchádzajúci do penzie podľa neho potrebovali naakumulovať bohatstvo, z ktorého potom financovali svoju spotrebu po zvyšok života, keďže im pravidelný príjem od dôchodkového veku výrazne klesá.
To, že predpoklady, na ktorých hypotéza stojí, do veľkej miery platia, ukazujú tiež štatistiky. Čisté bohatstvo domácností počas pracovného života vo všeobecnosti rastie. Economist píše, že väčšina z tejto generácie, ktorá v celom takzvanom bohatom svete predstavuje 270 miliónov ľudí, neviedla vojny a vyrastala počas silného hospodárskeho rastu. Pritom ťažila najmä z priaznivých úrokových sadzieb, ktoré mali klesajúcu tendenciu, znižujúcej sa výstavby domov (a teda zvyšovaniu ich hodnoty) a, naopak, rastúcich príjmov.
Hoci presné a aktuálne informácie zo Slovenska chýbajú a rozdiely naprieč regiónmi môžu byť značné, nedávna analýza zverejnená na webe Eurostatu ukazuje, že aj na Slovensku boli v roku 2017 dnešní šesťdesiatnici (vtedy kategória 55 až 64 rokov) najbohatšou generáciou, čo sa odvtedy pravdepodobne výrazne nezmenilo.
Vo svete sa už istý čas skloňuje pojem silver economy, teda akési „strieborné hospodárstvo“. Ekonómovia tým pomenúvajú najmä to, že ľudia vo vyššom veku majú od mladších generácií odlišné preferencie, potreby či záľuby. A tie by mal trh reflektovať najmä preto, že táto skupina disponuje výrazným množstvom prostriedkov, ktoré teraz môže utrácať. Očakáva sa, že v ďalších rokoch bude motorom hospodárskeho rastu. Economist však s poukázaním na dáta z rôznych štátov upozorňuje, že táto generácia je v bohatých krajinách pozoruhodne skromná a sporivá. Svoje bohatstvo neutráca tak, ako by to predpokladala ekonomická teória, ale snaží sa ho zachovať alebo dokonca zväčšiť.
Čo sa stalo pred 35 rokmi
Pred 35 rokmi sa bývalý komunistický svet pustil dvomi cestami. V Poľsku sa konali poloslobodné voľby, výsledok okrúhleho stola, ktoré postupne viedli k rozpadu komunizmu v Poľsku, východnej Európe a tiež v Rusku.
V Číne bola pred 35 rokmi krvavo potlačená vzbura študentov, ďalšie tisíce ale zahynuli v iných čínskych veľkomestách, o čom sa už nehovorí.
Demonštrácie za dodržiavanie základných ľudských práv sa na námestí Tchien-an-men konali od 15. apríla do 4. júna 1989. Odhaduje sa, že tisíce vojakov a ozbrojených policajtov sa valilo s tankami a obrnenými vozidlami a strieľali do davu ľudí, ktorí sa tlačili na námestí. Ich potlačenie armádou a políciou si podľa odhadov vyžiadalo od tisíc do 10-tisíc obetí na životoch. Podľa Čínskeho Červeného kríža zahynulo počas masakry na Námestí brány nebeského pokoja dvetisíc až tritisíc ľudí. Čína oficiálne priznáva len zhruba tri stovky obetí.
Tieto protesty vyprovokovala smrť bývalého generálneho tajomníka Komunistickej strany Číny Chu Jao-panga (15. apríla 1989). Akcie na pamiatku tohto reformného politika veľmi rýchlo prerástli do manifestácií za prehĺbenie demokratických zmien, za slobodu prejavu, tlače a potieranie korupcie, pričom protestné zhromaždenia sa rozšírili aj do ďalších miest.
V bývalej britskej kolónii Hongkong, ktorá prešla pod správu Číny v roku 1997, sa majú konať zhromaždenia na pripomenutie toho dátumu, uviedla vo svojej správe agentúra Reuters. Cestu vedúcu na pekinské Námestie nebeského pokoja v utorok lemovali kontrolné stanovištia a rady policajných vozidiel, uviedla agentúra AP. Policajti v civile sa už niekoľko dní pohybujú aj v univerzitných štvrtiach v Pekingu a monitorujú situáciu, napísala na svojom webe rozhlasová stanica RFI.
Udalosti si pripomenul aj Tchaj-pej. Taiwanský prezident Laj Čching-te v utorok pri príležitosti 35. výročia potlačenia protestov na pekinskom Námestí nebeského pokoja (Tchien-an-men) povedal, že vyvinie úsilie, aby táto spomienka pretrvala navždy. Tiež sľúbil pomoc všetkým, ktorým záleží na čínskej demokracii, „pretože toto nám pripomína, že demokracia a sloboda neprichádzajú ľahko“, uviedol Laj na sociálnej sieti. Na autokraciu je podľa jeho slov potrebné reagovať slobodou a šíreniu autoritárstva musíme čeliť s odvahou.
Zásah proti prodemokratickým protestom spred 35 rokov zostáva v Číne politicky citlivou a tabuizovanou témou. Podľa vyjadrenia ministerstva zahraničných vecí k výročiu potlačenia nepokojov vláda v Pekingu už dávno dospela k jasnému záveru o politických nepokojoch, ktoré sa odohrali koncom 80. rokov.
Čína sa za uplynulý čas postupne stala najsilnejším ekonomickým konkurentom a neskôr aj globálnym vyzývateľom USA. Podľa profesora politických vied z Chicagskej univerzity Johna Mearsheimera by sa USA mali zamerať na svoju najdôležitejšiu hrozbu, ktorou je Čína. Vojna na Ukrajine a pokus Západu izolovať Rusko znamenal politické aj hospodárske primknutie sa Ruska k Číne. Oba veľké štáty svetu prezentujú svoje spojenectvo ako "partnerstvo bez hraníc". Mearsheimer už skôr charakterizoval vojnu na Ukrajine a americké sankcie voči Moskve ako pokus vyradiť Rusko z radu veľmocí.
Zajtrajšie výročie a jeden tajný kód
A k Číne ešte jedna spomienka.
5. júna pred 35 rokmi sa odohrala jedna z najznámejších scén, keď sa neznámy Číňan postavil kolóne tankov. Známa je fotografia aj krátke video, menej známe je dlhšie video, ktoré ukazuje, čo sa s odvážnym Číňanom bez mena stalo krátko nato. Video nie je možné vložiť do textu, ale možno si ho pozrieť tu.
Za poznámku stojí ešte niečo. Liao I-wu, čínsky spisovateľ a básnik, ktorý zložil pred 35 rokmi báseň o vraždení v Pekingu, si odsedel vo väzení trest, aby následne odišiel žiť do Európy. I-wu vo svojej knihe Guľky a ópium opísal, ako sa režim postaral o potlačenie pamäti z roku 1989. Ešte aj jeho žena, ktorá sa s ním neskôr rozviedla, ho prosila, aby zabudol na to, čo sa tam stalo, a začal normálne žiť a normálne pracovať. Čínsky režim si novú lojalitu kúpil.
Zostal len nepatrný vzdor kdesi vo svedomí. Jedna ukážka:
„Osem diablikov bahenných,
Deväť žltých chryzantém,
Šesť bielych tulipánov,
Štyri ruže červené.“
To nie je báseň, ale kód. Nachádza sa na odvrátenej strane náhrobného kameňa Wu Xiangdong a jej otca Wu Xuehan. 8,9,6,4. To znamená 4. jún 1989, odkaz na masaker, ktorý má dnes výročie.
Xiangdong mala 21, zastrelili ju v tú noc v centre Pekingu. Jej otec zomrel utrápený o šesť rokov neskôr. Ležia na cintoríne Babaoshan na západnom predmestí Pekingu. Dlho im chodila na hrob matka Xiangdong a manželka Xuehana Xu Jue, keď jej v tom práve nezabránila polícia. Nosila tam kyticu z 27 kvetov. Pred pár rokmi zomrela, mala rakovinu. Keď tam bol pred časom americký spisovateľ Ian Johnson, autor knihy Souls of China. The Return of Religion After Mao (Čínske duše. Návrat náboženstva po Maovi), na hrobe našiel 27 kvetov. „Niekto si spomenul. Niekto si vždy pamätá,“ napísal Johnson na výročie tej krvavej noci.
A na spomienku obetí čínskeho komunizmu ešte krátky úryvok básne Liao I-wu:
Plač! Plač! Plač! Plač! Plač!
Ty jediný, který dnes nelítostně rozséváš slzy
Ty jediný, který se dnes vznášíš někde mimo lidstvo
Ty jediný, který se dnes troufáš vzpírat dějinnému proudu
Plač plač plač plač plač plač plač plačplačplačplačplač!