Transgenderizmus vo svete kritizujú aj rešpektované médiá. Kedy to bude na Slovensku?

Boli časy, keď v rešpektovaných progresívnych západných médiách kritika transgenderizmu predstavovala tabu. Feministky si mohli vykričať hrdlo, že od transaktivistov dostávame verejné vyhrážky zabitím. V časoch, keď tém násilia na ženách boli plné noviny, sa nás "rádioaktívnych" žien, ktoré veria v dve pohlavia, v mainstreame nezastal nikto.

Nešlo o jedinú transtému, ktorú progresívne médiá vytrvalo ignorovali. Účinky blokátorov puberty, následky hormónov opačného pohlavia, hrôzy spojené s transoperáciami, muži v ženských športoch a priestoroch... To všetko narážalo na neviditeľné múry.

Neskôr sa články, ktoré spochybňovali neustále sa meniace "učenie" transaktivizmu, začali opatrne v tradičných médiách objavovať. Každý taký text sme v radách trans-kritických feministiek oslavovali. Jednou z lastovičiek bol týždenník Economist.

Economist a NYT

Britský týždenník vydal niekoľko esejí, ktoré upozorňovali na temné stránky transgenderizmu dokonca už v roku 2018. A nezastavil sa. Neskôr v ňom zazneli hlasy o neférovosti účasti mužov ("transžien") v ženských športoch.

Pridala sa kritika blokátorov puberty, cenzurovania slova "žena", štandardov Svetovej odbornej spoločnosti pre transrodové zdravie a podobne. Dlhší čas tak bol Economist jediným mainstreamovým médiom, ktoré sa ku kritike transtémy odvážilo.

O ďalší míľnik sa postaral New York Times. Pamela Paulová sa v ňom v roku 2022 ohradila voči výrazom ako "tehotná osoba", ktorými sa ľudia pokúšajú cenzurovať slovo "žena". O rok neskôr autorka potešila trans-kritické kruhy tým, že sa zastala J. K. Rowlingovej.

Išlo o historický moment a odvážny krok. Odkedy totiž spisovateľka v roku 2019 podporila ženy, ktoré v Británii vyhodili z práce, šikanovali ich, alebo sa im vyhrážali za to, že veria v existenciu dvoch pohlaví, médiá z nej spravili monštrum.

Paulová a prenesene aj New York Times sa tak za Rowlingovú postavili v období, keď spisovateľka pre mnohých predstavovala symbol nenávisti k menšinám. Dokonca aj billboardy s nápisom "Milujem JK Rowlingovú" preto v Británii aj v Kanade odstraňovali.

BBC a Guardian

Ďalšie nalomenie novinárskeho transtabu zaznamenali v roku 2021 v britskom verejnoprávnom médiu. BBC vtedy uverejnilo článok o lesbách, ktoré muži predstierajúci, že sú ženy ("transženy") nútia k pohlavnému styku.

"Je lesba transfóbna, ak nechce mať sex s transženami?" znie prvá veta článku. Homosexuálne ženy v článku tvrdia, že ich v LGBT komunite šikanujú za odmietanie mužov, ktorí sa identifikujú ako lesby. Kvôli uverejneniu tohto článku sa pred budovou BBC neskôr konal transaktivistický protest.

Hoci sa v BBC úplne vyhli škandálu s názvom WPATH files, priniesli aspoň správy o uzavretí detskej genderkliniky Tavistock, alebo o reporte Hilary Cassovej. Vďaka Cassovej prestali štátne kliniky vo Veľkej Británii maloletým predpisovať blokátory puberty na zmenu pohlavia.

"Bašta progresivizmu", denník Guardian a najmä jeho sesterský Observer, už tiež kritizujú transgenderizmus. Okrem toho, že neignorovali správy o Tavistocku a Hilary Cassovej, informovali aj o ženách, ktoré prepustili z práce za transkritické výroky.

Ako jedno z mála progresívnych médií na svete sa Observer tiež venoval škandálu uniknutých dokumentov z diskusných skupín Svetovej odbornej spoločnosti pre transrodové zdravie. Tie naznačujú, že lekári po celom svete neváhajú odporúčať hormóny a transoperácie ťažko duševne chorým, deťom či bezdomovcom.

Hlasné ticho slovenských médií

Naopak, keď na Slovensku médiá hlavného prúdu píšu o transtéme, robia to zásadne aktivisticky. Oči si zatvárajú aj pred najväčšími kauzami, ktoré prelomili mlčanie progresívnych zahraničných médií.

Do slovenského stredného prúdu sa tak nedostali WPATH files, zatvorenie Tavistocku, správa Hilary Cassovej, škandinávska kritika detskej gendermedicíny ani príbehy ľudí, ktorí si istý čas mysleli, že sú trans a neskôr zmenili názor (detransľudia).

Jediné médiá, ktoré u nás o týchto témach informovali, boli tie konzervatívne, ako Postoj a Štandard, alebo tie "alternatívne".

Poľsko a Česká republika

Situácia na Slovensku je pozoruhodná aj preto, že v našom hlavnom prúde vládne na transtému omnoho hlbšie ticho než u susedov. V Poľsku aj v Česku sa do mainstreamu dostali aspoň príbehy detransľudí.

Denník idnes.cz napríklad priniesol rozhovor s Danielom Blackom. Tento mladý Čech veril, že je transžena a v osemnástke si kvôli tomu nechal odstrániť penis. Neskôr zmenil názor.

Ani Poliaci pred témou takzvaných “detrans” ľudí nezatvárajú oči. Gazeta Wyborcza sa v roku 2023 porozprávala s Lukaszom Sakowskim. Lukasza ako chlapca starší transsexuál presvedčil, že je transženou a ako adolescent preto užíval blokátory puberty. Z nich mu ostali doživotné následky. 

Denník N

Pre férovosť treba uviesť, že náznaky trans-kritiky sa objavili aj v slovenskom mainstreame. Tento sľubný prúd, o ktorý sa v rokoch 2020 a 2021 postaral Martin M. Šimečka, však rýchlo vyschol.

V novembri 2020 Šimečka napísal pre Denník N dva texty. V jednom z nich upozorňoval na nebezpečenstvo radikálnej ľavice. Ako príklad uviedol novinárku Suzanne Mooreovú, ktorú vypudili z denníka Guardian za jej kritiku transaktivizmu.

Druhý Šimečkov novembrový článok popisoval skúsenosti Suzanne Mooreovej s cenzúrou, šikanou a vyhrážkami transaktivistov nielen v denníku Guardian.

Šimečka tému zakončil o niekoľko mesiacov neskôr, keď si posvietil na zahraničnú "cancel culture" a poňal ju férovo. To znamená, že na rozdiel od svojich kolegov uznal, že existuje. Týmto však svoje osviežujúce články zakončil a k témam sa nikdy nevrátil.