Rómsky splnomocnenec chce riešiť požiare prevenciou. Primátor Stropkova tomu neverí

„Represia je päťkrát, možno desaťkrát drahšia ako prevencia. Obydlia nie sú v dobrom stave. Vidím to sám, keď chodím po celom Slovensku. Je otázka času, kedy znova bude horieť, horieť, horieť,“ povedal vo štvrtok vládny rómsky splnomocnenec Alexandar Daško.

Rómsky splnomocnenec plánuje o preventívnych opatreniach rokovať s ministerstvom školstva a vnútra. Na otázku, ako konkrétne má prevencia vyzerať, Daško nevedel odpovedať, pretože tejto téme sa začal venovať až po požiari v marginalizovanej komunite v Stropkove koncom mája.

Mifkovič konštatoval, že hasiči zaznamenávajú nárast požiarov v rómskych osadách. Problémom pri hasičských zásahoch je aj prístup k jednotlivým horiacim objektom, keďže často medzi nimi neexistuje cesta alebo chodník. Podľa prezidenta hasičov skrátenie doby zásahu môže viesť k zabráneniu úmrtiam, ktorým by sa inak dalo predísť.

Dva požiare v Stropkove

V Stropkove v lokalite Za jarkom vznikol 17. apríla požiar. O strechu nad hlavou prišlo 41 obyvateľov. Koncom mája vznikol v tej istej lokalite rozsiahlejší požiar. Svoje bydlisko stratilo 84 členov rómskej komunity. Pri obidvoch požiaroch mesto zabezpečilo dočasné ubytovanie 102 obyvateľom v stanovom mestečku v areáli Základnej školy Hrnčiarska.

Podľa primátora Ondreja Brendzu postupne dodávajú deväť unimobuniek pre postihnutých prvým požiarom. „Kontajnery budú do užívania odovzdané po podpise nájomných zmlúv s jednotlivými poškodenými,“ povedal Brendza denníku Štandard. Asi tridsiatim Stropkovčanom sa podarilo nájsť ubytovanie u rodiny alebo známych.

Obyvateľom postihnutým požiarom mesto vyplatilo 50 eur zo svojho rozpočtu a každá rodina zasiahnutá požiarom zo 17. apríla dostala z úradu práce 800 eur.

Regionálne zastúpenie úradu rómskeho splnomocnenca v Prešove mestu sprostredkovalo materiálnu pomoc od viacerých donorov. Primátor dúfa, že okrem viacerých podaných projektov na refundáciu nákladov spojených so zabezpečením unimobuniek, pomôže s úhradou nákladov spojených s vyhlásenou mimoriadnou situáciou aj štát.

Primátor hovorí, že mesto využije skúsenosti terénnych sociálnych pracovníkov a komunitného centra, ktorí sú v dennodennom kontakte s príslušníkmi rómskej komunity. Primátor chce využiť na prevenciu v rodinách aj pedagogických zamestnancov miestnych škôl. Samotnej prevencii však veľmi neverí. „Všetci vieme, že nejde o štandardné bývanie. Je to ničím neregulovaná a nelegálna výstavba, kde hrozí permanentné riziko vzniku požiarov a je jedno, o ktoré ročné obdobie ide,“ poznamenal Brendza.

V stanoch aj po troch mesiacoch

Ťažkú situáciu riešili po požiari v júli roku 2023 aj v Telgárte. O bývanie prišlo približne 70 ľudí. Pri požiari zomrela jedna osoba vo veku 75 rokov a zhorelo osem drevených chatrčí. Telgártčania žili až tri mesiace v stanovom mestečku. Úradnícka vláda vyčlenila na zabezpečenie unimobuniek, v ktorých majú obyvatelia Telgártu bývať dva roky, 390-tisíc eur.

Ani v novembri však ešte nemali dôstojné bývanie. Štát musel pre nízke teploty do stanového mestečka zabezpečiť začiatkom októbra vykurovaciu elektrocentrálu. Aj po postavení dvadsiatich unimobuniek sa do nich obyvatelia ešte týždne nemohli nasťahovať, pretože Stredoslovenská distribučná spoločnosť (SSD) nevydala povolenie na pripojenie k elektrine.

Podľa predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja Ondreja Luntera bola dôvodom byrokratická prekážka. „Dostali sme odpoveď, že žiadosť treba podať znova, pretože v nej boli uvedené kilowatthodiny, a nie ampéry. Hoci žiadame o rovnaký objem elektriny, merná jednotka je to, čo robí podľa byrokratov na SSD rozdiel medzi tým, či je potrebné postaviť novú trafostanicu, alebo je možné napojiť sa z existujúcej,“ vysvetlil vtedy Lunter problémy s elektrinou. Doplnil, že SSD poslala toto stanovisko až týždne po zaslaní žiadosti.