Terorizmus alebo vražda. Správna trestná kvalifikácia atentátu bude kľúčová

Z pohľadu vyšetrovacích verzií sa prokuratúra nesústreďuje iba na jednu o úkladnej vražde, ale pracuje so všetkými možnosťami. Generálny prokurátor zmenu kvalifikácie pripustil v prípade, ak k danému záveru budú smerovať vykonané dôkazy. Do úvahy prichádza terorizmus, ktorý mohol byť motívom Cintulu pre politický podtón útoku.

Motív o terorizme možno vyvodiť z vyjadrení útočníka

Z momentálne dostupných informácií ohľadne strelca Juraja Cintulu je zrejmé, že útočil pre nesúhlas s politikou vlády. Podľa jeho vlastných slov z uniknutého videa pričítal vláde za vinu likvidovanie masmédií, zmeny v RTVS a vyhodenie bývalého predsedu Súdnej rady Jána Mazáka z jeho funkcie.

Práve tieto vyjadrenia, z ktorých možno vyvodiť politický motív, majú slúžiť ako podklad na preklasifikovanie obvinenia. Generálny prokurátor Žilinka hovorí o možnosti stíhania pre teroristický útok, ak by sa z dokazovania preukázalo, že strelec mal úmysel zaútočiť na ústavné zriadenie štátu, a nie na osobu Fica ako takú.

S podobným názorom sa stotožňuje aj Ficov zástupca, advokát Lindtner, ktorý hovorí v súvislosti s atentátom ako o útoku na štát . Úkladnú vraždu odmieta strelec, ktorý tvrdí, že premiéra nechcel zabiť. Správne definovanie trestného činu je pritom dôležité nielen pre odsúdenie páchateľa, ale aj pre následný odkaz spoločnosti.

Advokát Lindtner hovorí o troch možných skutkoch

Bývalý sudca a prokurátor, v súčasnosti advokát zastupujúci Roberta Fica ako poškodeného pri tomto trestnom čine, Dávid Lindtner, hovorí o troch možnostiach klasifikácie skutku. Prvá je úkladná vražda, pretože Cintula si svoj čin premyslel a naplánoval, a následným konaním sa pokúsil usmrtiť svoju obeť.

Druhou možnosťou podľa advokáta je konanie obvineného posúdiť ako trestný čin teroru, pri ktorom je páchateľ ten, kto chce úmyselne poškodiť ústavné zriadenie Slovenskej republiky zabitím inej osoby, alebo pokusom o tento skutok. V tomto prípade by bolo nutné preukázať, že útočník chcel smrťou osoby dosiahnuť poruchu vo fungovaní demokratického ústavného systému, teda, že zabitím premiéra sledoval narušenie chodu krajiny.

Advokát Lindtner však zastáva právny názor, že útok na predsedu vlády by mal byť správne klasifikovaný ako teroristický útok. Toho sa dopustí ten, kto má úmysel poškodiť ústavné zriadenie alebo obranyschopnosť štátu, narušiť alebo zničiť základnú politickú, hospodársku alebo spoločenskú štruktúru štátu alebo medzinárodnej organizácie, závažným spôsobom zastrašiť obyvateľstvo alebo donútiť vládu štátu alebo iný orgán verejnej moci alebo medzinárodnej organizácie, aby niečo konala, opomenula alebo strpela.

Zo širokej zákonnej definície tohto trestného činu možno podľa Lindtnera vyvodiť práve úmysel poškodiť ústavne zriadenie, pretože premiér je tretí najvyšší ústavný činiteľ. Zároveň vidí v konaní útočníka úmysel zastrašiť obyvateľstvo, a to spôsobom, akým vykonal svoj útok. V neposlednom rade podľa advokáta chcel Cintula donútiť vládu niečo konať, pričom sa odvoláva na výpoveď strelca v uniknutom videu, kde chcel zastaviť zmeny napríklad v RTVS.

Takéto konanie útočníka malo evidentne viesť k ohrozeniu života a zdravia premiéra Fica, čo je podstata tohto trestného činu. Z hľadiska trestu nie je pri daných klasifikáciách veľký rozdiel. Pri súčasnom obvinení z úkladnej vraždy v štádiu pokusu hrozí atentátnikovi trest odňatia slobody od 25 rokov až po doživotie. Takéto sadzby pritom hrozia aj pri trestnom čine teroru a teroristickom útoku.

Teroristické trestné činy sú na prvý pohľad totožné

Aj pri trestných činoch teroru a teroristického útoku sa môže javiť, že ide o totožné činy. V trestnom práve však však musí byť konanie páchateľa priradené pod čo najšpecifickejšiu skutkovú podstatu trestného činu tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným trestným činom.

V prípade teroru ide o pomerne široké vymedzenie konania, naproti už značne detailnejšie vyšpecifikovanej skutkovej podstate teroristického útoku, ktorá vo svojom obsahu priamo popisuje konanie útočníka Cintulu. Oba trestné činy obsahujú zdanlivo rovnaký úmysel útoku na ústavné zriadenie štátu, ale líšia sa aj konkrétnosťou konania osoby.

Pri správnej trestnej kvalifikácii atentátu bude zásadná otázka spočívať práve v dokázaní toho konkrétneho úmyslu páchateľa, s ktorým pracuje daný trestný čin. Problém je totiž v tom, že nemožno niekoho odsúdiť pre úkladnú vraždu, ak z dokazovania vyplynie, že mal úmysel konať ako terorista, a naopak.

Hoci sa úmysel pri týchto trestných činoch môže na prvý pohľad javiť ako totožný, v pohľadu práva ide o diametrálne odlišné nastavenie mysle páchateľa, a práve preto je takéto konanie klasifikované do rôznych trestných činov.

Úmysel treba dokázať

Juraj Cintula mal v uniknutom videu vyjadrenie, že na premiéra Fica strieľal pre nesúhlas s politikou vlády. Zo zmienky nesúhlasu s politikou však nemožno okamžite vyvodiť záver, že chcel narušiť ústavné zriadenie krajiny alebo donútiť vládu niečo konať. Mohlo by pokojne ísť aj o akt pomsty alebo frustrácie, čo sa strelec rozhodol riešiť atentátom, a čo by mohlo vážne narušiť teórie o úmysle tvrdej zmeny politiky štátu pomocou násilia.

Z pohľadu dokazovania úmyslu je jediným priamym dôkazom priznanie. To musí byť urobené pred orgánom činným v trestnom konaní, aby mohlo byť procesne použiteľné ako dôkaz. Iné formy vyjadrení strelca alebo dôkazy budú slúžiť ako nepriame dôkazy, ktoré budú musieť dokopy dávať ucelený zmysel toho, ako a prečo útočník konal.

Polícia a prokuratúra bude musieť do úvahy vziať aj vyjadrenie obvineného, že predsedu vlády nechcel usmrtiť. Vraj je dobrý strelec, a mieril naschvál tak, aby ho iba zranil. Nesúhlasí preto s kvalifikáciu trestného činu ako úkladnej vraždy, lebo nemal úmysel zabiť.

Obhajoba atentátnika neobstojí

Uvedené je nielen v priamom rozpore s jeho skorším vyjadrením, že je na svoj čin hrdý, ale aj s realitou skutku či posudzovaním zo strany súdov. Žiaden racionálny človek nemôže prijať záver, že osoba, ktorá chce iného iba zraniť a nie zabiť, na neho vypáli z bezprostrednej blízkosti päť rán z pištole. Tu treba dodať, že nebyť zásahu ochrankárov, počet výstrelov a zásahov mohol byť aj vyšší.

Takáto obhajoba neobstojí ani z hľadiska posudzovania zo strany orgánov činných v trestnom konaní či súdov. Tie v obdobných prípadoch neposudzujú iba to, či osoba útok prežila alebo nie, ale aj ako bol útok smerovaný, s akou intenzitou, na ktorú časť tela ako aj mieru ohrozenia života pri danom útoku.

Pri týchto otázkach sa zvyčajne vyhotovujú znalecké posudky, ktoré kladú odpovede na zásadné faktory určujúce ďalšie dokazovanie. Ak by skutočne bolo preukázané, že nedošlo alebo nemohlo dôjsť k ohrozeniu života, hovoriť o úkladnej vražde by nebolo možné.

Pri opakovanej streľbe z pištole do brucha zo vzdialenosti pár centimetrov nie je v tejto krajine zodpovedný štátny orgán alebo znalec, ktorý by takéto konanie vyhodnotil iba ako pokus zraniť. Netreba zabúdať, že predseda vlády bol v bezprostrednom ohrození života niekoľko dní po tomto útoku, a život mu zrejme zachránila iba okamžitá lekárska starostlivosť.

Obrana obvineného Cintulu ale dáva tušiť, akým smerom sa bude jeho obhajoba uberať. Pomerne obvyklé bagatelizovanie ujmy zo strany útočníkov nie je ničím výnimočným, no takto nastavené rozmýšľanie potom zrejme sťaží aj odhalenie skutočného úmyslu útočiť.

Ten bude pritom rozhodujúci pre právoplatné odsúdenie, a vzhľadom na rozdiely iba v  úmysle pri trestných činoch je možné konštatovať, že obhajoba sa môže zameriavať na preukazovanie nesprávnych záverov zo strany prokuratúry, práve pre nedostatočne preukázaný úmysel. V súčasnej verejnosti známej dôkaznej situácii však jednoznačne možno hovoriť o pokuse o úkladnú vraždu bez toho, aby to bolo možné racionálne spochybniť aj z pohľadu trestnoprávnych odborníkov.

Správna kvalifikácia a odsúdenie pritom vyšlú odkaz aj spoločnosti, ktorá by mala vedieť, za aký skutok bude páchateľ niesť zodpovednosť. Hoci z hľadiska trestania sa pre páchateľa nič nezmení, pre nálady v spoločnosti môže mať odsúdenie zásadný význam.

Atentát je totiž spájaný s politickým motívom, a odsúdenie v tomto zmysle môže túto teóriu potvrdiť alebo vyvrátiť. Už dnes sa politici navzájom obviňujú, čím vlastne priaznivcom Cintula bol, a tým poukazujú na nebezpečnosť vyjadrení tých druhých. Aj na tieto otázky by mal dať súd odpoveď práve vhodnou kvalifikáciou skutku. Pretože môže ísť o čin, ktorý navždy zmení spôsob, akým sa verejnosť v Slovenskej republike bude pozerať na dosah politických vyjadrení.