Rozhovor s Petrou Mikulášovou, ktorá spoluvytvára imaginárne mesto TREBØ

V nórskom Lillehammeri viedlo dialóg o slobode prejavu vyše 1 800 účastníkov od 14 do 80 rokov. Keď stretnete Petru Mikulášovú a začnete sa s ňou rozprávať o zmysle života, poslaní umenia či múdrosti, ktorá sa skrýva v deťoch, máte zrazu pocit, že sa svet stal lepším.

Stále v tempe, v nových projektoch, nápadoch je Petra súčasne mamou troch dobrých a tvorivých detí, ktoré plynule prepínajú medzi slovenčinou, taliančinou a keď žili v Nórsku aj nórčinou. Od jej dcéry Iris som dostala asi jednu z najnáročnejších otázok: „A ty odkiaľ vieš, že nemôžeš byť ešte v tomto živote baletka?“ No, detaily bokom. Takú baletku vo výslužbe by som možno dala. Už kvôli odvahe a recesii, ktorú považujem za korenie života. Ale vráťme sa k pointe v titulku – Petrinej účasti na Svetovom fóre slobody prejavu (World Expression Forum – WEXFO) v Lillehammeri, ktoré sa konalo 26. – 29. mája tohto roku.

„Bola to horská dráha skvelých nápadov, inšpirácie a výmeny názorov s mnohými ľuďmi. Mali sme účastníkov z niekoľkých desiatok rôznych krajín, od 14 do takmer 80 rokov. Prišli do Lillehammeru, aby sa podelili o svoje poznatky a skúsenosti na témy, ako je stav slobody prejavu v roku 2024, umelá inteligencia, propaganda ako zbraň vo vojne a konflikte, pálenie náboženských symbolov, dôveru v politické voľby a volebné systémy,“ povedala nadšená riaditeľka WEXFO Kristenn Einarsson. (Viac na wexfo.no)

Petra pokračuje: “Z toho len mladých vo veku od 14 do 19 rokov tam bolo 1000. Konferencie sa zúčastnili aj dospelí experti z rozličných oblastí (knižné odvetvia, podnikatelia, akademici, autori či kultúrni manažéri) a to až do veku 80 rokov. Konferencia mala teda nielen geograficky široký záber, ale aj medzigeneračný charakter.“

Petra, dajme také stručné osviežujúce intro. Prečo práve Nórsko? Ako dlho ste tu žili s rodinou a kde si si tu našla uplatnenie? 

Keď som v roku 2006 končila päťročné magisterské štúdium v odbore prekladateľstvo-tlmočníctvo švédsky a nemecký jazyk, netušila som, že ma život po škole zaveje najskôr na pár rokov do severného Talianska a vzápätí na ozajstný sever. Najskôr na západné pobrežie Nórska a neskôr do Osla. Zo svadobnej cesty sa tak stalo 12 rokov života v krajine, kde som sa vďaka znalosti jazyka zaradila rovno do práce. Pracovala som okrem iného ako učiteľka v štátnych školách pre deti či dospelých, v krajskom poradenskom centre ako poradca vzdelávania dospelých či kariérny poradca. Mala som to šťastie, že ma poverili vedením jedného z vtedy najväčších integračných projektov v Nórsku, ktorý sa venoval zaradeniu dlhodobo nezamestnaných do práce. V roku 2020 som mala opäť veľké šťastie – riaditeľka vtedajšieho Literárneho informačného centra v Bratislave Miroslava Vallová mi po výberovom konaní ponúkla prácu snov.

A to je aká?

Pozíciu manažérky šírenia slovenskej literatúry do zahraničia, lebo preklad krásnej literatúry ma sprevádza popri mojich plných pracovných úväzkoch už od čias štúdia. Bola to pre mňa veľká česť a v neprehľadnej dobe začínajúcej koronavírusovej hystérie mi táto ponuka umožnila sa s rodinou presťahovať naspäť na Slovensko. Po zmene vedenia v Literárnom centre som podobne ako ostatní radšej dala výpoveď, ale popri prekladaní sa naďalej venujem manažérskej práci.

Mohla by si to upresniť?

V súčasnosti pracujem ako projektová manažérka na bilaterálnom projekte z Grantov EHP a Nórska v meste Trenčín, ktorý sme nazvali KULTÚRA SPÁJA – TREBØ VIAC KULTÚRY.

To nórske Ø je vtipné prepojenie. O čom a pre koho je tento projekt?

Hlavnými cieľmi je vytvoriť priestor pre dialóg cez rozličné kultúrne aktivity ako aj priestor pre výmenu skúseností a inšpirácií, predovšetkým medzi Európskym hlavným mestom kultúry, ktorým je okrem iného tohto roku aj nórske Bodø a Trenčínom, ktoré ním bude v 2026. Na tomto slovensko-nórskom rozhraní, ktoré sa tvorí vďaka projektom financovaným z tejto grantovej schémy už niekoľko rokov, staviame naše nové, imaginárne mesto TREBØ ako symbol toho, že kultúry naozaj nikdy nie je dosť.

Kultúry a možno aj slobody prejavu nie je nikdy dosť? Tá bola témou konferencie WEXFO v Lillehammeri, na ktorej si sa zúčastnila. Prečo práve táto konferencia?