Plukovník Otakar Foltýn: Na ruskú armádu sa pozerám rovnako ako na Wehrmacht

Český úrad vlády má nového koordinátora pre strategickú komunikáciu, boj proti dezinformáciám a zahraničnému vplyvu. Je ním plukovník Otakar Foltýn, od ktorého vláda očakáva, že za šesť mesiacov, na ktoré má zmluvu, sa mu podarí systém strategickej komunikácie štátu rozbehnúť. S Otakarom Foltýnom sa o vojne, mieri a strategickej komunikácii rozprával komentátor Echa24 Daniel Kaiser.

Čo je vlastne tá strategická komunikácia?

Je to synchronizácia krokov, aktivít a komunikácie štátnych inštitúcií tak, aby základné hodnoty, na ktorých je štát založený, spoločnosť chápala ako spoločné hodnoty.

Ktoré hodnoty by to v Českej republike mali byť?

Sloboda, dôstojnosť, spravodlivosť, demokracia.

Už 34 rokov tu vlády veselo vládli bez akejkoľvek strategickej komunikácie. A nejako sme to prežili. Ako sa to podarilo?

Osobne mi v poslednom čase veľmi chýbala strategická komunikácia zo strany vlády, štátu. Čelíme novému fenoménu – rozdeľovaniu spoločnosti, ku ktorému dochádza s úpadkom médií, ktoré ešte v minulosti overovali informácie, a ich nahrádzaním za algoritmy na sociálnych sieťach. Do vzniknutého vákua sa vlieva nenávisť a lži. Možno vám to bude znieť pateticky, ale mne sa tento stav jednoducho nepáči. Obávam sa, že je naivné predpokladať, že základné hodnoty automaticky absorbujeme zo vzduchu len preto, že žijeme v slobode.

Aké sú vaše predpoklady viesť strategickú komunikáciu vlády?

Som koordinátor, takže nemôžem ministrom úplne určovať, čo majú hovoriť. Pravdepodobne na to nemám ani výrazne lepšie predpoklady ako ostatní, avšak viacerí kolegovia, ktorí by to mohli robiť lepšie ako ja, to jednoducho robiť nechceli. Vedia, že by okamžite schytali od alternatívnej scény, od ľudí, ktorých už ja nepovažujem za stúpencov demokracie. Títo ľudia sa chytia každého vášho menej zručného vyjadrenia, každej vulgárnosti, každej hrubosti vo vašom podaní – to všetko sa mi stalo a stalo by sa to každému na takomto mieste.

Je mi jedno, či sa mi niekto vyhráža e-mailom. Nie je to nič, čo by zastrašilo vojaka. Samozrejme, nie každý má hrošiu kožu. Hľadáme aj verejné osobnosti, ktoré sú ochotné prehovoriť. A musím povedať, že aj tých je oveľa menej, ako by malo byť. Aj títo ľudia predpokladajú, že v tej chvíli by to okamžite schytali, že by sa na nich na sociálnych sieťach zosypali nadávky, ktoré aj v minulom storočí ostávali niekde medzi kočišmi a čeľadníkmi. Je pohodlnejšie písať knihy, robiť akademický výskum, nezapájať sa do verejného života. Ale potom tie prodemokratické postoje a hodnoty vo verejnom priestore chýbajú.

Keď systém na českom Úrade vlády spustíte, aké budú konkrétne výsledky?

Predovšetkým, čo nebudem robiť: nebudem vytvárať ďalšie metodiky, vízie, stratégie, dlhé litánie o tom, ako by sa to malo robiť. To, čo som schopný urobiť, je stimulovať a podľa možnosti koordinovať hodnotovú komunikáciu v piatich základných oblastiach: členstvo v EÚ, členstvo v NATO, český záujem na obrane Ukrajiny pred ruskou agresiou a mier. Mier je nesmierne dôležitá vec, ale môže fungovať len vtedy, ak dokážeme odradiť nepriateľa. Po piate, základné ústavné hodnoty.

A to budete ministrom vždy ráno pripomínať: Nezabudnite dnes, že ste za členstvo v EÚ a NATO?

Skúsim to konkretizovať. Keď budem mať tím a systém, zabezpečíme, aby sa napríklad o členstve v NATO komunikovalo, pokiaľ možno, s rovnakými naratívmi – z ministerstva obrany, z úradu vlády a z ministerstva zahraničných vecí. Táto komunikácia by mala byť zjednodušená, jasná a jednotná. Jedným pilierom sú štátne orgány, druhým by mali byť hodnotové postoje verejných činiteľov.

Položme si otázku, čo nás Čechov spája, či je to niečo viac ako hokej. Položme si otázku, na akých hodnotách stojí náš štát, aké hodnoty sme pripravení prostredníctvom štátu brániť. Povedzme si, prečo je pre Čechov dôležité byť Čechmi. Že štát nie je len na to, aby sme z neho dostávali dôchodok, ale že sú chvíle, keď by sme sa mali za štát postaviť. Nikto vás nebude hnať na základnú vojenskú službu, nieto ešte do zákopov, ale máte aspoň morálnu povinnosť postaviť sa za svoj štát a inštitúcie v prípadoch, ako sú Vrbětice.

Povedzme, že musíme dôverovať našim inštitúciám, polícii, armáde, súdnictvu. Nie nevyhnutne konkrétnym ľuďom, konkrétni ľudia robia chyby, ale mali by sme dôverovať inštitúciám. Žiaľ, za posledných tridsať rokov sme to nehovorili dostatočne nahlas. Dnes som si istý, že sme to podcenili. A začína nám to chýbať. Dnes je nevyhnutné dať Rusku jasne najavo, že nemá právo zasahovať do čohokoľvek v našej krajine. To, samozrejme, platí pre akúkoľvek inú krajinu, ale v súčasnosti sa Rusko do našej krajiny mieša fatálnym spôsobom. Preto ma to najviac trápi.

Ako fatálne zasahuje Rusko do našej krajiny?