Neúspešná mierová dohoda z roku 2022 obsahuje neutralitu Ukrajiny i nezávislosť Donbasu
Rozhovory od februára do apríla 2022 sú jediným známym prípadom, keď ukrajinskí a ruskí predstavitelia viedli priame mierové rokovania.
Rokovania o zmluve pokračovali aj po tom, čo sa objavili informácie o masakri v Buči. Nariadil to Volodymyr Zelenskyj, ktorý mesto 4. apríla navštívil, hoci Rusko odmietlo zodpovednosť za zverstvá v Buči a označilo ich za "zinscenovanú provokáciu". Podľa denníka NYT to naznačuje, že hrôza v Buči nebola skutočným dôvodom odmietnutia dohody.
Rozhovory definitívne zlyhali po nečakanej návšteve britského premiéra Borisa Johnsona, ktorý prišiel do Kyjeva 9. apríla.
Americký denník teraz zverejnil znenie kľúčových bodov, na ktorých sa zhodli vyjednávači a ktoré mali zaručiť budúcu bezpečnosť Ukrajiny a zároveň splniť niektoré požiadavky ruského prezidenta Vladimira Putina.
1. Stav Krymu
Zmluvné strany sa dohodli na vylúčení Krymu zo zmluvy a jeho ponechaní pod ruskou okupáciou, ale bez uznania anexie Ukrajinou. Status Krymu sa mal určiť do 10 alebo 15 rokov, pričom Ukrajina sa zaviazala, že sa nepokúsi polostrov získať späť silou.
2. Ukrajina mala uznať nezávislosť Luhanska a Donecka
"Ukrajina uznáva nezávislosť Doneckej ľudovej republiky a Luhanskej ľudovej republiky v administratívnych hraniciach bývalých Doneckej a Luhanskej oblasti Ukrajiny a v súvislosti s tým zavádza komplexné zmeny vnútroštátnych právnych predpisov."
3. Ukrajina sa stane neutrálnym štátom
Ukrajina nemala vstupovať do vojenských aliancií, budovať vojenské základne ani rozmiestňovať vojenské kontingenty na svojom území.
"Zmluvné strany tejto zmluvy sa zhodujú v názore, že postavenie Ukrajiny ako trvalo neutrálneho štátu je pri zohľadnení ustanovení tejto zmluvy zlučiteľné s možným členstvom Ukrajiny v Európskej únii."
4. Záruky pre Ukrajinu
Ukrajina chcela, aby jej zmluvní spojenci boli povinní zasiahnuť v prípade ďalšieho útoku "... uzavretím vzdušného priestoru nad Ukrajinou, poskytnutím potrebných zbraní a použitím vojenských síl na obnovenie a následné udržanie bezpečnosti Ukrajiny ako trvalo neutrálneho štátu."
Medzi možné záručné štáty mali patriť Spojené kráľovstvo, Čína, Rusko, USA, Francúzsko, Turecko, Nemecko, Kanada, Taliansko, Poľsko a Izrael.
V súvislosti so zárukami však došlo k vážnym nezhodám. Rusko do nich malo zahrnúť klauzulu, podľa ktorej všetky záručné štáty vrátane Ruska musia súhlasiť s odvetnými opatreniami v prípade útoku na Ukrajinu.
"Garantujúce štáty a Ukrajina sa dohodli, že v prípade ozbrojeného útoku na Ukrajinu každý z garantujúcich štátov... na základe rozhodnutia, na ktorom sa dohodnú všetky záručné štáty, poskytne... pomoc Ukrajine ako trvalo neutrálnemu štátu, ktorý bol napadnutý..." Moskva by teda v podstate mohla opäť napadnúť Ukrajinu a potom vetovať akýkoľvek vojenský zásah v jej mene.
5. Rusko požadovalo, aby Ukrajina zaviedla ruštinu ako úradný jazyk
"Ukrajina do tridsiatich dní od podpísania tejto dohody odstráni všetky obmedzenia používania ruského jazyka na akomkoľvek mieste v súlade s dodatkom 2.”
6. Rusko požadovalo zrušenie sankcií
"Ukrajina ruší a odteraz nebude ukladať a zároveň verejne vyzýva všetky štáty a medzinárodné organizácie, aby zrušili a odteraz neuvádzali žiadne sankcie a reštriktívne opatrenia uvalené od roku 2014 na Ruskú federáciu."
7. Denacifikácia Ukrajiny
Ukrajina sa prihlási k odsúdeniu nacizmu vo všetkých jeho prejavoch a zaviaže sa zrušiť množstvo zákonov a predpisov (najmä pokiaľ ide o úlohu OUN-UPA a postavenie jej veteránov).
"Zakázať formou trestnoprávnej zodpovednosti glorifikáciu a propagáciu nacizmu a neonacizmu v akejkoľvek podobe, nacistického hnutia a s ním súvisiacich organizácií vrátane verejných demonštrácií a sprievodov, stavania pomníkov a pamätníkov, udeľovania toponým, najmä uliciam, osadám a iným geografickým objektom".
8. Obmedzenia týkajúce sa ozbrojených síl a vybavenia
V tejto oblasti nedošlo k dohode, a hoci obe strany boli ochotné akceptovať obmedzenia, požiadavky na limity sa značne líšili, a to v počte vojakov, mínometov či útočných vrtuľníkov. Dolet ukrajinských rakiet mal byť obmedzený len na 40 kilometrov.
Dnes je všetko inak
Prezidenti oboch štátov sa zároveň mali stretnúť a doladiť posledné detaily zmlúv. K tomu nedošlo a v treťom roku vojny sú obaja lídri od vzájomnej dohody čoraz vzdialenejší.
V piatok, deň pred začiatkom mierového samitu vo Švajčiarsku, Vladimir Putin zopakoval mierový plán Kremľa, v ktorom požaduje, aby sa ukrajinské jednotky stiahli zo štyroch oblastí na juhu a východe krajiny – Luhanskej, Doneckej, Chersonskej a Záporožskej oblasti. Moskva tieto oblasti predvlani nelegálne anektovala, ale ovláda len časti z nich. Dokopy tvoria štvrtinu územia napadnutého štátu.
Rusko v návrhu taktiež požaduje, aby sa Kyjev vzdal snahy o vstup do NATO.
Ukrajina v reakcii označila Putinove podmienky na ukončenie vojny za absurdné. Podľa nej sa šéf Kremľa snaží zavádzať medzinárodné spoločenstvo a oslabovať skutočné diplomatické úsilie zamerané na dosiahnutie mieru.
(tasr, est, mm)